Počuli ste už o peer konzultantoch alebo o rovesníckej podpore?
Pre tých, ktorí bojujú s poruchami príjmu potravy, môžu byť peeri obrovskou inšpiráciou, pretože sú žijúcim dôkazom, že každý sa môže uzdraviť. To je zároveň aj ich hlavné posolstvo. Využitím vlastného príbehu zotavovania dodávajú nádej, motiváciu a podporu.
V rámci projektu podporeného programom Erasmus+ „Mládež ako súčasť pomoci rovesníkom: Nové riešenie a prístupy pri riešení porúch potravy u mladých ľudí“ sme hľadali spôsobi, ako mladých ľudí so skúsenosťou s PPP zapojiť do pomoci druhým. Niekoľko z nich si prešlo novým vzdelávaním a následne dobrovoľníckou praxou v komunitnom centre.
Mirka a Natália, autorky vzdelávania, a Zuzka, mladá peer konzultantka, vám priblížia svet rovesníckej podpory. Okrem toho sa dozviete aj:
- čo je to peer konzultant a ako sa ním človek môže stať
- čo všetko zahŕňa práca „peera“
- ako prebieha vzdelávanie mladých peerov a peerok
- a v čom spočíva jedinečnosť peer – podpory
Zuzka, čo všetko zahŕňa práca peer konzultanta?
Peer konzultant je osoba, ktorá má skúsenosť s duševnou chorobou a dokázala sa z nej vyliečiť, poprípade sa nachádza v stabilizovanom stave. Peer konzultant je však predovšetkým nositeľom nádeje, že vyliečenie a úzdrava sú možné. Mojím, respektíve peerovským, pracovným nástrojom osobný príbeh. Na svojich sedeniach s klientkami a klientmi častokrát “vyťahujem” svoje skúsenosti z čias mojej choroby a liečby, a teda ponúkam iným pochopenie z prežitého, ktoré je mnohokrát nenahraditeľné. Ten pocit, že v tom človek nie je sám, že sa to nedeje len jemu a že je z toho predovšetkým cesta von, dodáva človeku ohromnú silu na jeho vlastnej ceste za uzdravením.
Peer konzultant je súčasťou tzv. multidisciplinárneho tímu odborníkov, tzn. pracuje v kolektíve spolu s nutričným terapeutom a psychológom. Mirka, v čom sa ukrýva sila multidisciplinárneho tímu?
Z môjho pohľadu sa v multidisciplinárnom tíme vieme skvelo dopĺňať. Peer, nutričný terapeut a psychológ spolu hovoria o postupoch, ktoré v liečbe volia a snažia sa prístup zjednotiť. Každý z odborníkov vrátane peera ako odborníka na vlastnú skúsenosť s ochorením a liečbou z PPP prináša svojský a jedinečný pohľad.
Sila multidisciplinárneho tímu spočíva v komplexnom prístupe a v možnosti pre klienta uchopiť svoju skúsenosť a liečbu z rôznych stránok.
Napriek tomu, že peer konzultant nie je vyštudovaný odborník, vyzdvihujete jeho prínos v tíme. V čom presne spočíva, Naty?
Ako povedala Mirka, peer konzultant prináša cenný pohľad založený na vlastnej skúsenosti, nielen pre klienta, ale aj pre multidisciplinárny tím. Odborníkom poskytuje spätnú väzbu na ich postupy, vhľad do správania a prežívania osoby s poruchou príjmu potravy, a tiež motiváciu, že vyliečenie je možné. S klientom následne hovorí neformálnejším jazykom, takže môže odborný jazyk “poľudštiť” pridaním vlastnej skúsenosti.
Zuzka, ty si peer konzultantka. Ako sa ti pracuje s odborníkmi v rámci multidisciplinárneho tímu?
Práca v tíme je pre peera nesmierne dôležitá, keďže on sám nemá dostatočné vzdelanie na pomoc človeku trpiacemu duševnou chorobou. Veľmi si cením, že sa dokážeme práve vďaka tímu pozrieť na problém z viacero uhlov pohľadu. Dokážeme tak nielen efektívnejšie riešiť daný problém, no vieme si aj navzájom poradiť a poprípade aj sa navzájom podporiť a povzbudiť, keďže nie vždy ide všetko ako po masle 🙂
Predpokladám, že vzhľadom na osobnú angažovanosť v téme je potrebné klásť dôraz aj na výberový proces pri obsadzovaní pozície peer konzultanta/konzultantky. Naty, kto nie je vhodný kandidát?
Základnou požiadavkou na peera nie je len samotná skúsenosť s ochorením, ale predovšetkým vhľad do procesu liečby a uzdravovania. Peer musí mať od ochorenia odstup, ideálne aj časový, a sústrediť sa na aspekty toho, čo mu v liečbe pomáhalo, aby dokázal svojich „rovesníkov“ podporiť, motivovať a inšpirovať k vlastnému uzdravovaniu.
Príbehy, s ktorými sa budúci peer konzultanti a peer konzultantky stretnú, budú pravdepodobne náročné. Naty, ty si jednou z autoriek vzdelávacieho kurzu, ktorého cieľom bolo pripraviť ich na to a tiež naučiť ich, ako im bezpečne pomôcť a chrániť pritom aj samých seba. Na základe čoho ste zostavovali štruktúru kurzu?
Na začiatku budovania vzdelávacieho kurzu sme sa venovali otázkam samotnej role peer konzultanta, ktorá u nás zatiaľ nie je jasne definovaná. Určili sme si aké kompetencie a schopnosti by mal peer mať a nadobúdať, čo sú jeho povinnosti, kde má hranice svojej práce, a tiež sme zakotvili jeho pozíciu v tíme a v spolupráci s klientom. Na základe nami vydefinovanej role peera, prehľadu literatúry týkajúcej sa peer vzdelávania v zahraničí, a vlastných skúsenosti s prácou na pozícii peer konzultanta, sme postavili kostru školenia a postupne v spolupráci na ňu nabaľovali aktivity.
Prekvapilo vás niečo počas kurzu?
Naty: Prekvapila ma naozaj vysoká proaktivita a aktívne zapojenie našich účastníčok, ktoré sa vďaka tomu zlepšovali v kompetenciách a nástrojoch peer konzultantstva každým školiacim dňom 🙂
Mirka: Mňa príjemne prekvapil drive všetkých účastníčok, s ktorým na školenie prišli. No a taktiež veľmi citlivý prístup k informáciám a na nácvikoch cez scénky aj ku klientom. Bolo veľmi obohacujúce sledovať mladých ľudí, ako empaticky, zodpovedne a svojsky pristupujú k plneniu roly peer konzultanta, každá z účastníčok do toho dávala niečo veľmi jedinečné a ja sa veľmi teším, že som mohla byť toho súčasťou.
Mirka, čo bola najväčšia výzva pri tvorbe vzdelávacieho programu?
V rámci tvorby vzdelávania bolo najväčšou výzvou pre mňa zoznámiť sa s pozíciou peer konzultanta za pomerne krátky čas. Mala som však veľkú pomoc a podporu v kolegyniach Naty a Vavi, ktoré spočiatku veľa vysvetľovali a objasňovali :). No a nakoniec bolo výzvou aj jednotlivé témy ušiť na mieru pre potreby rovesníckej podpory. S kolegyňami sme mali mnohé rozhovory o tom, ako jednotlivé témy podať tak, aby boli uchopiteľné a zmysluplné pre peerov, napr. témy krízových situácii pri práci s mládežou. Nakoniec si myslím, že sa nám to predsa len podarilo.
Naty, si jednou z autoriek vzdelávania, nie účastníčkou, no predsa – je niečo, čo si si z kurzu odniesla?
Spolupráca na tvorbe vzdelávacieho programu bola pre môj profesný i osobný život veľmi obohacujúca. Spätné väzby od účastníčok prinášali cenné vhľady do problematiky a ich osobné príbehy boli veľmi inšpiratívne.
… a čo bolo pri tvorbe vzdelávania najdôležitejšie?
Pri tvorbe vzdelávania sme cielili na prepojenie teoretických poznatkov s praktickými nácvikmi rôznych situácii, aby sme rolu peera čo najviac zasadili do kontextu práce s mládežou, ako aj s tímom. V realizácii školenia sme dbali na nastavenie bezpečného prostredia, keďže sa naprieč školením otvárali témy s osobným presahom ako pre účastníčky, tak i pre lektorky. Z toho istého dôvodu sme tiež akcentovali pravidelné pauzy a psychohygienické aktivity, ktoré by mal peer pre povahu svojej práce poznať a využívať ako prevenciu.
Komunitný priestor funguje na princípe prepájať dievčatá aj chlapcov, ženy aj mužov, bez ohľadu na vek – skrátka ľudí, ktorí sa uzdravujú z PPP aj ich blízkych v podpornom a bezpečnom prostredí. Znamená to, že ľudia môžu prísť – oddýchnuť si, učiť sa, zahrať si spoločenskú hru, čítať knihu alebo zjesť olovrant či večeru. Zuzka, aká je tvoja úloha v komunite?
Mojou úlohou je – tak, ako aj v počas individuálnych stretnutí – byť ostatným oporou a nádejou, že sa dá vyliečiť. Pri mnohých aktivitách dokážeme naraziť na témy, v ktorých môžem ponúknuť svoju skúsenosť alebo naopak – poukázať na to, čo sa mi v živote zmenilo práve vďaka liečbe. Či už napríklad pri spoločnom stolovaní tým, že už nemám problém dať si nejaké jedlo mimo mojich “chorobných” pravidiel, či nazvyš, alebo tým, že tam sedím s nimi a presne si spomínam na to, aké pocity som prežívala ja keď som sa ešte aktívne liečila. Rada sa so všetkými však aj len tak porozprávam, spýtam sa ich aký mali deň a ako sa majú, pretože aj to niekedy dokáže zmeniť človeku deň, a príde tak aj možno na iné myšlienky.
Zuzka, ty si si prešla vzdelávacím kurzom tiež. Líši sa práca v komunite od očakávaní, ktoré si mala?
Úprimne som nevedela, čo od tejto práce v komunite očakávať, avšak realita prekročila všetky moje predstavy. V komunite sme si naozaj navzájom všetci vybudovali veľkú dôveru a bezpečie, v ktorom sa naozaj každý cíti prijatý. A teda nielen naši klienti v komunite, ale aj pre mňa sa stala komunita akýmsi “druhým domovom” kde sa každe poobedie teším, že si nachvíľku odpočiniem od rýchleho sveta tam vonku, zastavím sa a povenujem sa nielen sebe a svojmu duševnému zdraviu ale aj budovaniu niečoho viac, ako sa skrýva pod slovom “komunita”.
Natália Meliš-Čuga
autorka vzdelávania aj metodickej príručky, peer konzultantka, psychologička a terapeutka vo výcviku, Centrum Anabell
Valentína Sedileková
autorka vzdelávania aj metodickej príručky, peer konzultantka a riaditeľka organizácie Chuť žiť
Miroslava Takáčová
autorka vzdelávania aj metodickej príručky, psychologička a terapeutka vo výcviku, Chuť žiť
Zuzana Čižmárová
peer konzultantka, Chuť žiť
Peer konzultantom sa aktívne venujeme v rámci projektu podporeného programom Erasmus+ „Mládež ako súčasť pomoci rovesníkom: Nové riešenie a prístupy pri riešení porúch potravy u mladých ľudí“ s číslom: 2021-1-SK02-KA210-YOU-000033886. Chcete o nich vedieť viac?
📖 prečítajte si článok o tom, kto je to peer konzultant
📖 zistite viac o tom, ako peer konzultant pracuje
🎙️ vypočujte si rozhovor s peer konzultantkou Valentínou Sedilekovou
Som nadšenou ambasádorkou udržateľnosti a projektov, ktoré dokazujú, že empatia a ľudskosť v nás stále sú. Verím, že o dobrých veciach treba hovoriť, a preto som sa rozhodla venovať svoj pracovný čas ich šíreniu. O DOBRE dávam svetu vedieť – formou článkov, sociálnych sietí, obsahového marketingu aj PR. Lebo dobrými skutkami sa nechválime. Dobrými skutkami inšpirujeme.