Chuť žiť

Facebook Instagram Youtube
chut-zit
Menu
Chcem podporiť

Bezplatná linka pomoci → 0800 221 080   PONDELOK – PIATOK 10:00-18:00

Bezplatná linka pomoci → 0800 221 080: PO až PI 10:00-18:00

 
Podporte nás

Štatistiky

Všeobecné štatistiky o poruchách príjmu potravy (PPP)

  • Celoživotná prevalencia PPP sa v rámci svetovej populácie udáva na 8,4% (3,3 – 18,6%) u žien a 2,2% (0,8 – 6,5%) u mužov1
  • Celosvetovo postihujú poruchy príjmu potravy viac ako 70 miliónov ľudí. V popredí sú Spojené štáty Americké (5,5 miliónov), Spojené kráľovstvo (3 milióny) a Austrália (900 tisíc ľudí)2
  • Celosvetová prevalencia porúch príjmu potravy sa v rokoch 2000 až 2018 zvýšila z 3,5% na 7,8 %1
  • Až 22 % detí a dospievajúcich má narušený vzťah k jedlu a manipuluje s jedlom a hmotnosťou3
  • Priemerne každých 52 minút zomrie 1 človek v dôsledku porúch príjmu potravy4
  • V Európskej únii (EÚ) trpí poruchou príjmu potravy 20 miliónov ľudí, pričom náklady na túto poruchu predstavujú približne 1 bilión EUR ročne. Finančná záťaž ochorenia je vyššia než u úzkostných a depresívnych porúch5
  • Poruchy príjmu potravy majú druhú najvyššiu úmrtnosť spomedzi všetkých psychiatrických ochorení, hneď po závislosti od opiátov6
  • Najmenej 9% svetovej populácie trpí poruchami príjmu potravy. Menej ako 6% ľudí s poruchami príjmu potravy má podváhu7 
  • Viac ako 70% ľudí s PPP má aj ďalšie komorbídne (spoluvyskytujúce sa) psychické ochorenie, najčastejšie úzkostné poruchy alebo poruchy nálad8
  • Priemerná dĺžka ochorenia v živote človeka je 6 rokov5
  • Až 75% ľudí s PPP nedostáva a nevyhľadá odbornú pomoc2
  • U ľudí s odlišnou farbou pleti (než je biela) je o polovicu menšia pravdepodobnosť, že budú správne diagnostikovaní a zaliečení na PPP9
  • Samovražda je jednou z najčastejších príčin úmrtia u ľudí s PPP10
  • Približne 31 % osôb s mentálnou anorexiou, 23% s mentálnou bulímiou a 23% osôb s diagnostikovanou diagnózou záchvatového prejedania sa pokúsilo o samovraždu26
  • Dôvody a prekážky vo vyhľadaní pomoci sú napríklad stigmatizácia, pocity hanby, popieranie problému, neschopnosť vnímať závažnosť ochorenia, náklady spojené s liečbou, nízka motivácia či nedostatok informácií o tom kde a ako nájsť pomoc 42
  • Len 20% adolescentov s PPP vyhľadá pomoc49

Rizikové skupiny

  • Každá šiesta až siedma mladá žena má poruchu príjmu potravy5
  • Mentálna anorexia je jednou z najčastejších chronických porúch v adolescencii, minimálne taká častá ako cukrovka 1. typu5
  • Každá 20. tehotná žena má PPP11
  • Viac ako 40 % žien zažíva počas tehotenstva pocity nespokojnosti so svojou váhou11
  • Napriek tomu, že u ľudí s nadváhou je takmer 2,5-krát vyššia pravdepodobnosť vzniku narušeného vzťahu k jedlu a PPP, je o 50 % menšia pravdepodobnosť, že budú správne diagnostikovaní v porovnaní s osobami s hmotnosťou v norme alebo s podváhou12
  • Odhaduje sa, že približne 25% ľudí s mentálnou anorexiou a mentálnou bulímiou, a 36% ľudí s diagnózou záchvatového prejedania sú chlapci a muži1
  • Prevalencia porúch príjmu potravy je vyššia u športovcov v porovnaní s nešportovcami a pohybuje sa v rozmedzí 6-45 % u žien a 0-19 % u mužov13
  • Štúdia z roku 2021 uvádza, že na vzorke súťažiacich športovcov a športovkýň viac ako 86 % splnilo kritériá pre poruchu príjmu potravy a/alebo narušený vzťah k jedlu (tzv. disordered eating)14
  • 30 % ľudí, ktorí trpia poruchami príjmu potravy, zažili v detstve zneužívanie alebo boli obeťami inej sexuálnej traumy31
  • PCOS je rizikovým faktorom pre vznik minimálne jednej PPP50
  • U každého 5. človeka s PPP vznikne počas života aj látková závislosť51
  • Hoci väčšina starších dospelých s poruchami príjmu potravy má príznaky už od dospievania, životné zmeny a stresové faktory bežné vo vyššom dospelom veku  (napríklad odchod detí z domu a menopauza) môžu stav výrazne zhoršiť55
  • 41% žien nad 50 rokov majú alebo v minulosti mali hlavné príznaky PPP (13,3 % v súčasnosti a 27,7 % v minulosti)56
  • Ľudia so zdravotným znevýhodnením môžu mať v súvislosti so svojím znevýhodnením obavy týkajúce sa obrazu tela, ktoré vedú k vzniku a udržiavaniu poruchy príjmu potravy57
  • U žien s určitým zdravotným znevýhodnením môže byť vyššie riziko rozvoja manipulácie s jedlom až porúch príjmu potravy58
  • Ľudia s chronickými ochoreniami súvisiacimi s diétou, ako je cukrovka a choroba dráždivého čreva, môžu byť vystavení vyššiemu riziku manipulácie s jedlom a narušeného vzťahu k jedlu59
  • 10 – 35 % pacientov s PPP má komorbídnu OCD, ktorá sa priamo neodvíja od PPP60
  • Približne 15 % tehotných žien má v priebehu života problém s poruchou príjmu potravy, a asi 5 % z nich zažije poruchu príjmu potravy počas tehotenstva61

Poruchy príjmu potravy na Slovensku

  • Na Slovensku zatiaľ neexistuje epidemiologická štúdia prevalencie porúch príjmu potravy
  • Na Slovensku zaznamenávajú PPP kontinuálny nárast, vzhľadom na 5-ročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %15
  • Polovica starších dievčat na Slovensku (48 – 50%) vykazuje najmenej dva príznaky porúch príjmu potravy16
  • Každý 5. tínedžer a tínedžerka je ochotný/á ohroziť svoje zdravie za účelom zmeny výzoru17

Muži a poruchy príjmu potravy

  • U žien je takmer 5-krát vyššia pravdepodobnosť, že budú správne diagnostikované než muži, a 1,5-krát pravdepodobnejšie, že budú liečené na PPP než muži40
  • Muži s poruchami príjmu potravy majú problém rozoznať, že sa u nich jedná o symptómy tohto ochorenia. Je to aj z dôvodu, že sú PPP považované za „ženské ochorenie“41
  • PPP a narušený vzťah k jedlu sa u mužov a chlapcov môže prejavovať inak než u dievčat a žien, primárne v oblasti na svalnatosť orientovaného stravovania43
  • Ženy, ktoré mali v minulosti alebo súčasnosti PPP (bez ohľadu na diagnózu), majú zvýšené riziko rizikového tehotenstva či prenatálnych komplikácií54

Poruchy príjmu potravy a obezita

  • 1 z 3 ľudí s bulímiou alebo diagnózou záchvatového prejedania už je alebo bude v živote obézna5
  • Osoby s nadváhou alebo obezitou majú zvýšené riziko vzniku narušeného vzťahu k jedlu (vrátane zneužívania zneužívania laxatív, tabletiek na chudnutie alebo vracania)18
  • Obezita a nadváha je rizikovým faktorom vzniku PPP a zároveň jedným z možných dôsledkov tohto ochorenia
  • 21 % dospievajúcich mladých ľudí s cukrovkou vykazuje klinicky významné riziko vzniku poruchy príjmu potravy 2
  • Výskyt komorbidity obezity a PPP sa za roky 1995 and 2005 zvýšil takmer štvornásobne19
  • Obezita a nadváha je rizikovým faktorom vzniku PPP a zároveň jedným z možných dôsledkov tohto ochorenia20
  • U každého piateho človeka s obezitou  je prítomný narušený vzťah k jedlu primárne vo forme záchvatov prejedania, ale aj epizód reštriktívneho jedenia a purgatívnych kompenzačných mechanizmov (zneužívanie laxatív, vracanie a pod.)20
  • 30 % – 80 % ľudí s diagnózou záchvatového prejedania je obéznych21
  • Mladé ženy, ktoré diétujú, majú vyššie riziko, že sa stanú obéznymi v dospelosti, a to v dôsledku opakovaných cyklov chudnutia a priberania22

Mentálna anorexia

  • 46 % pacientov sa úplne zotaví z mentálnej anorexie, 1/3 ľudí s mentálnou anorexiou zažije úľavu iba od niektorých príznakov ochorenia a 20% ľudí ostane trpieť týmto chronickým ochorením23
  • Celkový výskyt mentálnej je v posledných desaťročiach stabilný, avšak narastá výskyt mentálnej anorexie u detí pod 15 rokov24
  • Mentálna anorexia má najvyššiu smrtnosť (case mortality rate) a druhú najvyššiu úmrtnosť (crude mortality rate) spomedzi všetkých psychických ochorení25
  • Ženy s mentálnou anorexiou prevyšujú podiel mužov s mentálnou anorexiou 10 ku 12
  • 20% ľudí s mentálnou anorexiou si siahne na život (spácha suicium)6
  • Mediánový vek prepuknutia mentálnej anorexie je 12,3 roka27
  • U približne 25% ľudí s mentálnou anorexiou môže dôjsť k diagnostickému cross-over k mentálnej bulímii2
  • Vznik mentálnej anorexie je (okrem iných faktorov) podmienený dedičnosťou z 50 až 80 %28

Mentálna bulímia

  • Približne 8% ľudí s mentálnou bulímiou môže môže zažiť diagnostický cross-over k mentálnej anorexii a 9 % môže môže zažiť diagnostický cross-over k záchvatovému prejedaniu2
  • Priemerný vek prepuknutia ochorenia je 18 rokov, avšak v novších štúdiách sa tento vek znižuje2
  • Dievčatá s ADHD majú 3,6-krát väčšiu pravdepodobnosť vzniku PPP vo všeobecnosti, a 5,6-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku mentálnej bulímie29
  • Viac ako polovica pacientov s mentálnou bulímiou má komorbídne úzkostné poruchy2
  • Sexuálne násilie je rizikovým faktorom vzniku PPP, primárne mentálnej bulímie. Ak dievča zažije sexuálne zneužívanie pred 16. rokom života, riziko bulimického správania je 2,5-krát vyššie. Ak zažije obeť v tomto veku dva a viac útokov, riziko diagnózy je až 5-krát vyššie.30

Diagnóza zachvatového prejedania

  • Diagnóza záchvatového prejedania má najneskorší nástup spomedzi ostatných ochorení na spektre PPP – prepukne približne okolo 23. až 25. roku života1, 32
  • Celoživotná prevalencia diagnózy záchvatového prejedania sa u žien pohybuje od 2,5% do 4,5 % a u mužov od 1 % do 3 %2
  • Približne 15% ľudí s diagnózou záchvatového prejedania sa pokúsi o samovraždu2
  • Po bariatrickej operácii zažije 25% ľudí stratu kontroly nad stravovaním a 5% diagnózu záchvatového prejedania33

Vyhýbavo-reštriktívna porucha príjmu potravy (ARFID)

  • Napriek tomu, že je nedostatok výskumov zameraných na výskyt ARFID, štúdie zistili, že touto poruchou trpí 0,5-5 % detí a dospelých v celkovej populácii34
  • Výskumy naznačujú, že výskyt príznakov ARFID je vyšší u ľudí s gastrointestinálnymi problémami. Štúdia dospelých, ktorí sa dostavili na vyšetrenie gastrointestinálneho traktu, zistila, že 23,6 % ľudí malo niektoré príznaky ARFID a 6.3% dospelých spĺňalo všetky kritériá ARFID35
  • 72% pacientov s ARFID má taktiež úzkostné poruchy36
  • ARFID postihuje viac mužov než žien44
  • ARFID sa častejšie vyskytuje u detí a adolescentov a menej medzi dospelými ľuďmi45
  • Medzi 13% až 58% pacientov s ARFID má zároveň diagnózu na autistickom spektre53

Diéty, negatívny body image a šikana

  • Šikanovanie zamerané na váhu a výzor je najčastejšou formou šikany, pričom deti s väčšími telami sú viac vystavené šikane než ich spolužiaci a spolužiačky s menšími telami37,38
  • Dievčatá, ktoré si zažili posmešky a hanlivé komentáre zamerané na ich hmotnosť mali dvakrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku nadváhy, 1,5-krát vyššiu pravdepodobnosť záchvatového jedenia a 1,5-krát vyššiu pravdepodobnosť využiť extrémne metódy kontroly hmotnosť o 5 rokov neskôr39
  • U žien, ktoré držali miernu diétu, je pravdepodobnosť vzniku poruchy príjmu potravy 5-krát vyššia ako u tých, ktoré diétu nedržali. U žien, ktoré držali veľmi prísnu diétu, bola pravdepodobnosť vzniku poruchy príjmu potravy až 18-krát vyššia ako u tých, ktoré diétu nedržali46
  • Pokiaľ má žena negatívny body image, je 4x vyššia pravdepodobnosť, že sa u nej rozvinie PPP47
  • Viac ako 1/3 starších dievčat na Slovensku (31 – 33%) má pocit, že je ich postava trochu alebo veľmi tučná, a len niečo vyše polovica z nich je spokojná so svojím vzhľadom (49 – 50%) alebo stavom pleti (53 – 59%)16
  • Medzi 6. až 10. rokom života začínajú dievčatá pociťovať nespokojnosť so svojou hmotnosťou, a do veku 14 rokov, až 60 – 70% sa snaží schudnúť48
  • Takmer 80% tínedžeriek má strach z tučnoty52 
  • Spomedzi žien vo veku 50 rokov a viac 71,2 % uviedlo, že sa v súčasnosti snažia schudnúť a 79,1 % uviedlo, že ich váha alebo postava má „mierny“ vplyv na ich sebavedomie alebo že je „najdôležitejšou“ súčasťou ich sebavedomia55
  • Diéty na zníženie hmotnosti sú rizikovým faktorom pre vznik porúch príjmu potravy. Diétovanie často predchádza nástupu poruchy príjmu potravy62
  • Časté diétovanie a skorý začiatok diétovania sú spojené s horším fyzickým a psychickým zdravím, väčším výskytom porúch príjmu potravy, extrémnou nespokojnosťou s telom a častejšími problémami s celkovým zdravím63
  • Používanie sociálnych médií má prepojenie na vnímanie svojho tela a už len 30 minútové denné používanie sociálnych médií môže zmeniť spôsob, akým človek vníma svoje vlastné telo64
  • Štúdia u dievčat v tínedžerskom veku ukázala, že používatelia sociálnych médií mali výrazne väčšiu pravdepodobnosť, oproti nepoužívateľom sociálnych sietí, že si zvnútornili túžbu po štíhlosti a zapájali sa do sledovania svojho tela 65
  • Posmievanie sa deťom kvôli ich hmotnosti je spojené s narušeným vzťah k jedlu, priberaním, záchvatovým jedením a extrémnymi opatreniami na kontrolu hmotnosti 66

Zdroje:

Odkazy na odbornú literatúru:
  1. Galmiche, M., Déchelotte, P., Lambert, G., & Tavolacci, M. P. (2019). Prevalence of eating disorders over the 2000–2018 period: A Systematic Literature Review. The American Journal of Clinical Nutrition, 109(5), 1402–1413. https://doi.org/10.1093/ajcn/nqy342
  2. Dr Jake Linardon. 2024. 2024 Eating Disorder Statistics: 85+ Unthinkable Facts. Break Binge Eating. URL: https://breakbingeeating.com/eating-disorder-statistics/
  3. López-Gil, J. F., García-Hermoso, A., Smith, L., Firth, J., Trott, M., Mesas, A. E., Jiménez-López, E., Gutiérrez-Espinoza, H., Tárraga-López, P. J., & Victoria-Montesinos, D. (2023). Global Proportion of Disordered Eating in Children and Adolescents. JAMA Pediatrics. https://doi.org/10.1001/jamapediatrics.2022.5848
  4. Deloitte Access Economics. The Social and Economic Cost of Eating Disorders in the United States of America: A Report for the Strategic Training Initiative for the Prevention of Eating Disorders and the Academy for Eating Disorders. June 2020. URL: https://www.hsph.harvard.edu/striped/report-economic-costs-of-eating-disorders/.
  5.  Schmidt U, Adan R, Böhm I, Campbell IC, Dingemans A, Ehrlich S, Elzakkers I, Favaro A, Giel K, Harrison A, Himmerich H, Hoek HW, Herpertz-Dahlmann B, Kas MJ, Seitz J, Smeets P, Sternheim L, Tenconi E, van Elburg A, van Furth E, Zipfel S. Eating disorders: the big issue. Lancet Psychiatry. 2016 Apr;3(4):313-5. doi: 10.1016/S2215-0366(16)00081-X. PMID: 27063378.
  6. Arcelus, Jon et al. “Mortality rates in patients with anorexia nervosa and other eating disorders. A meta-analysis of 36 studies.” Archives of general psychiatry 68,7 (2011): 724-31. https://doi.org/10.1001/archgenpsychiatry.2011.74
  7. Flament, M. F., Henderson, K., Buchholz, A., Obeid, N., Nguyen, H. N., Birmingham, M., & Goldfield, G. (2015). Weight Status and DSM-5 Diagnoses of Eating Disorders in Adolescents From the Community. Journal of the American Academy of Child and Adolescent Psychiatry, 54(5), 403–411.e2. https://doi.org/10.1016/j.jaac.2015.01.020
  8. Keski-Rahkonen, A., & Mustelin, L. (2016). Epidemiology of eating disorders in Europe. Current Opinion in Psychiatry, 29(6), 340–345. https://doi.org/10.1097/yco.0000000000000278
  9. Sonneville, KR, Lipson, SK. (2018). Disparities in eating disorder diagnosis and treatment according to weight status, race/ethnicity, socioeconomic background, and sex among college students. Int J Eat Disord, 51, 518– 526. https://doi.org/10.1002/eat.22846
  10.  Goldstein, A., & Gvion, Y. (2019). Socio-demographic and psychological risk factors for suicidal behavior among individuals with anorexia and bulimia nervosa: A systematic review. Journal of affective disorders, 245, 1149–1167. https://doi.org/10.1016/j.jad.2018.12.015
  11. Martínez-Olcina, M., Rubio-Arias, J. A., Reche-García, C., Leyva-Vela, B., Hernández-García, M., Hernández-Morante, J. J., & Martínez-Rodríguez, A. (2020). Eating Disorders in Pregnant and Breastfeeding Women: A Systematic Review. Medicina (Kaunas, Lithuania), 56(7), 352. https://doi.org/10.3390/medicina56070352
  12. Ramaswamy, N., & Ramaswamy, N. (2023). Overreliance on BMI and Delayed Care for Patients With Higher BMI and Disordered Eating. AMA Journal of Ethics, 25(7), E540-544. https://doi.org/10.1001/amajethics.2023.540
  13. Bratland-Sanda, S., & Sundgot-Borgen, J. (2013). Eating disorders in athletes: Overview of prevalence, risk factors and recommendations for prevention and treatment. European Journal of Sport Science, 13(5), 499–508. https://doi.org/10.1080/17461391.2012.740504
  14. Flatt, R. E., Thornton, L. M., Fitzsimmons-Craft, E. E., Balantekin, K. N., Smolar, L., Mysko, C., Wilfley, D. E., Taylor, C. B., DeFreese, J. D., Bardone-Cone, A. M., & Bulik, C. M. (2021). Comparing eating disorder characteristics and treatment in self-identified competitive athletes and non-athletes from the National Eating Disorders Association online screening tool. The International journal of eating disorders, 54(3), 365–375. https://doi.org/10.1002/eat.23415
  15. Národné centrum zdravotníckych informácií. URL: https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Medzi-Slovakmi-dominuju-afektivne-a-stresom-podmienene-poruchy-pribuda-poruch-prijmu-potravy.aspx
  16. Madarasová Gecková, A., Husárová, A., Bakalár, P., Baška, T., Boberová, Z., Bosáková, L., Dankulincová, Z., Dobiášová, E., Dubayová, T., Grendová, K., Husárová, D., Janíčková, M., Kačmariková, M., Kolarčík, P., Kopčáková, J., Kostičová, M., Machajová, M., Ochaba, R., Rafajdus, M., … Stašek, A. (2023). Sociálne Determinanty Zdravia Školákov HBSC – Slovensko – 2021/2022. https://doi.org/10.33542/sdz-0214-5
  17. Čavojská, K., Sedileková, V., Lukačková, S., Meliš-Čuga, N., & Almášiová, S. (2024). PSYCHOSOCIÁLNE ASPEKTY VNÍMANIA VLASTNÉHO TELA U MLÁDEŽE NA SLOVENSKU. Bratislava; EDI Slovensko.
  18. Eating disorder hope. URL: https://www.eatingdisorderhope.com/information/obesity-eating-disorders
  19. Darby, A., Hay, P., Mond, J., Quirk, F., Buttner, P., & Kennedy, L. (2009). The rising prevalence of comorbid obesity and eating disorder behaviors from 1995 to 2005. International Journal of Eating Disorders, 42(2), 104–108. https://doi.org/10.1002/eat.20601
  20. The National Eating Disorders Collaboration. (2016). Eating Disorders in Schools: Prevention, Early Identification and Response. Second Edition. 103 Alexander Street Crows Nest NSW 2065.
  21. Grucza, R. A., Przybeck, T. R., & Cloninger, C. R. (2004). The epidemiology of binge eating disorder in the United States: Results from the National Epidemiologic Survey on Alcohol and Related Conditions. International Journal of Eating Disorders, 37(3), 216–226. https://doi.org/10.1002/eat.10259
  22. Field, A. E., Camargo, C. A., Taylor, C. B., Berkey, C. S., & Colditz, G. A. (2007). Association of dieting and weight change practices with risk of obesity in young adult women. International Journal of Obesity, 31(2), 266-274. https://doi.org/10.1038/sj.ijo.0803419
  23. Arcelus J, Mitchell AJ, Wales J, Nielsen S. Mortality Rates in Patients With Anorexia Nervosa and Other Eating Disorders: A Meta-analysis of 36 Studies. Arch Gen Psychiatry. 2011;68(7):724–731. doi:10.1001/archgenpsychiatry.2011.74
  24. van Eeden AE, van Hoeken D, Hoek HW. Incidence, prevalence and mortality of anorexia nervosa and bulimia nervosa. Curr Opin Psychiatry. 2021 Nov 1;34(6):515-524. doi: 10.1097/YCO.0000000000000739. PMID: 34419970; PMCID: PMC8500372.
  25. Deloitte Access Economics. The Social and Economic Cost of Eating Disorders in the United States of America: A Report for the Strategic Training Initiative for the Prevention of Eating Disorders and the Academy for Eating Disorders. June 2020. Available at: https://www.hsph.harvard.edu/striped/report-economic-costs-of-eating-disorders/
  26. Udo, T., Bitley, S., & Grilo, C. M. (2019). Suicide attempts in US adults with lifetime DSM-5 eating disorders. BMC medicine, 17(1), 120. https://doi.org/10.1186/s12916-019-1352-3
  27. Swanson, S.A., Crow, S.J., Le Grange, D., Swendsen, J., & Merikangas, K.R. (2011). Prevalence and correlates of eating disorders in adolescents. Results from the national comorbidity survey replication adolescent supplement. Archives of General Psychiatry, 68(7), 714-723. doi: 10.1001/archgenpsychiatry.2011.22
  28. Trace, S. E., Baker, J. H., Peñas-Lledó, E., & Bulik, C. M. (2013). The genetics of eating disorders. Annual Review of Clinical Psychology, 9, 589-620.
  29. Biederman, J., Ball, S. W., Monuteaux, M. C., Surman, C. B., Johnson, J. L., & Zeitlin, S. (2007). Are girls with ADHD at risk for eating disorders? results from a controlled, five-year prospective study. Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics, 28(4), 302–307. https://doi.org/10.1097/dbp.0b013e3180327917
  30. Sanci, L., Coffey, C., Olsson, C., Reid, S., Carlin, J. B., & Patton, G. (2008). Childhood sexual abuse and eating disorders in females. Archives of Pediatrics & Adolescent Medicine, 162(3), 261. https://doi.org/10.1001/archpediatrics.2007.58
  31. Connors ME, Morse W. Sexual abuse and eating disorders: a review. Int J Eat Disord. 1993 Jan;13(1):1-11. doi: 10.1002/1098-108x(199301)13:1<1::aid-eat2260130102>3.0.co;2-p. PMID: 8477269.
  32. Eating disorder statistics & key research. Eating Disorders Victoria. (2024, May 29). https://eatingdisorders.org.au/eating-disorders-a-z/eating-disorder-statistics-and-key-research
  33. Smith, K. E., Orcutt, M., Steffen, K. J., Crosby, R. D., Cao, L., Garcia, L., & Mitchell, J. E. (2019). Loss of control eating and binge eating in the 7 years following bariatric surgery. Obesity Surgery, 29(6), 1773-1780. 
  34. Kennedy, H. L., Dinkler, L., Kennedy, M. A., Bulik, C. M., & Jordan, J. (2022). How genetic analysis may contribute to the understanding of avoidant/restrictive food intake disorder (ARFID). Journal of eating disorders, 10(1), 53. https://doi.org/10.1186/s40337-022-00578-x
  35. Eric Patterson. 2024. ARFID in Adults. URL: https://withinhealth.com/learn/articles/arfid-in-adults#:~:text=The%20best%20evidence%20suggests%20that,old%20and%20older%20have%20ARFID.&text=Rates%20of%20ARFID%20in%20adults,for%20a%20GI%20evaluation%20found%3A&text=23.6%25%20of%20people%20had%20some%20symptoms%20of%20ARFID
  36. ARFID Statistics. 2021. URL: https://www.therecoveryvillage.com/mental-health/avoidant-restrictive-food-intake-disorder/arfid-statistics/
  37. Puhl, R. M., Luedicke, J., & Heuer, C. (2011). Weight-Based Victimization Toward Overweight Adolescents: Observations and Reactions of Peers. Journal of School Health, 81(11), 696–703. https://doi.org/10.1111/j.1746-1561.2011.00646.x
  38. van Geel, M., Vedder, P., & Tanilon, J. (2014). Are overweight and obese youths more often bullied by their peers? A meta-analysis on the relation between weight status and bullying. International Journal of Obesity, 38(10), 1263–1267. https://doi.org/10.1038/ijo.2014.117
  39. Neumark-Sztainer, D. R., Wall, M. M., Haines, J. I., Story, M. T., Sherwood, N. E., & van den Berg, P. A. (2007). Shared Risk and Protective Factors for Overweight and Disordered Eating in Adolescents. American Journal of Preventive Medicine, 33(5). https://doi.org/10.1016/j.amepre.2007.07.031
  40. Sonneville, K. R., & Lipson, S. K. (2018). Disparities in eating disorder diagnosis and treatment according to weight status, race/ethnicity, socioeconomic background, and sex among college students. International Journal of Eating Disorders, 51(6), 518–526. https://doi.org/10.1002/eat.22846 
  41. Räisänen, U., & Hunt, K. (2014). The role of gendered constructions of eating disorders in delayed help-seeking in men: A qualitative interview study. BMJ Open, 4(4). https://doi.org/10.1136/bmjopen-2013-004342 
  42. Ali, K., Farrer, L., Fassnacht, D.B., Gulliver, A., Bauer, S., & Griffiths, K.M., (2017). Perceived barriers and facilitators towards help seeking for eating disorders: A systematic review. International Journal of Eating Disorders 50(1), 9-21.
  43. Nagata, J. M., Ganson, K. T., Murray, S.B. (2020). Eating disorders in adolescent boys and young men: an update, Current Opinion in Pediatrics, 32(4), 476-481.
  44. Norris, M. L., Spettigue, W., & Katzman, D. K. (2016). Update on eating disorders: current perspectives on avoidant/restrictive food intake disorder in children and youth. Neuropsychiatric Disease and Treatment, 12, 213-218.
  45. ARFID: Some new twists and some old themes. Ovidio Bermudez, MD, FAAP, FSAHM, FAED, F.iaedp, CEDS. (2016)
  46. Patton, G. C., Selzer, R., Coffey, C., Carlin, J. B., & Wolfe, R. (1999). Onset of adolescent eating disorders: Population based cohort study over 3 years. BMJ, 318(7186), 765–768. https://doi.org/10.1136/bmj.318.7186.765
  47. Stice E, Marti CN, Durant S. Risk factors for onset of eating disorders: evidence of multiple risk pathways from an 8-year prospective study. Behav Res Ther. 2011 Oct;49(10):622-7. doi: 10.1016/j.brat.2011.06.009. Epub 2011 Jun 28. PMID: 21764035; PMCID: PMC4007152. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4007152/
  48. Andersen, A.E. (2022). Diagnosis and treatment of the eating disorder spectrum in primary care medicine. In P.S. Mehler and A.E. Andersen (Eds.) Eating disorders: A comprehensive guide to medical care and complications (4th ed.) (pp. 1-106). Baltimore, Maryland: Johns Hopkins University Press. http://dx.doi.org/10.1007/s40519-022-01479-3
  49. Forrest, L. N., Smith, A. R., & Swanson, S. A. (2017). Characteristics of seeking treatment among U.S. adolescents with eating disorders. International Journal of Eating Disorders, 50(7), 826–833. https://doi.org/10.1002/eat.22702
  50. International evidence based-guideline for the assessment and management of polycystic ovary syndrome. Copyright Monash University, Melbourne, Australia 2023.
  51. Bahji, A., Mazhar, M. N., Hudson, C. C., Nadkarni, P., MacNeil, B. A., & Hawken, E. (2019). Prevalence of substance use disorder comorbidity among individuals with eating disorders: A systematic review and meta-analysis. Psychiatry Research, 273, 58–66. https://doi.org/10.1016/j.psychres.2019.01.007
  52. Kearney‐Cooke, A., & Tieger, D. (2015). Body image disturbance and the development of eating disorders. In L. Smolak & M. D. Levine (Eds.), The Wiley Handbook of Eating Disorders (pp. 283-296). West Sussex, UK: Wiley  
  53. Eating disorder statistics: ANAD – National Association of Anorexia Nervosa and associated disorders. ANAD National Association of Anorexia Nervosa and Associated Disorders. (2024, October 31). https://anad.org/eating-disorder-statistic/#general
  54. Mantel, Ä., Hirschberg, A. L., Stephansson, O. (2020). Association of Maternal Eating Disorders with pregnancy and neonatal outcomes. JAMA Psychiatry, 77(3), 285. https://doi.org/10.1001/jamapsychiatry.2019.3664
  55. Hadland, S. E., Austin, S. B., Goodenow, C. S., & Calzo, J. P. (2014). Weight misperception and unhealthy weight control behaviors among sexual minorities in the general adolescent population. Journal of Adolescent Health, 54(3), 296–303. https://doi.org/10.1016/j.jadohealth.2013.08.021
  56. Gagne, D. A., Von Holle, A., Brownley, K. A., Runfola, C. D., Hofmeier, S., Branch, K. E., & Bulik, C. M. (2012). Eating disorder symptoms and weight and shape concerns in a large web-based convenience sample of women ages 50 and above: Results of the gender and Body Image (GABI) study. International Journal of Eating Disorders, 45(7), 832–844. https://doi.org/10.1002/eat.22030
  57. Cicmil, N., & Eli, K. (2014). Body image among eating disorder patients with disabilities: A review of published case studies. Body Image, 11(3), 266–274. https://doi.org/10.1016/j.bodyim.2014.04.001
  58. Gross, S. M., Ireys, H., & Kinsman, S. L. (2000). Young women with physical disabilities. Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics, 21(2), 87–96. https://doi.org/10.1097/00004703-200004000-00002
  59. Quick, V. M., Byrd-Bredbenner, C., & Neumark-Sztainer, D. (2013). Chronic illness and disordered eating: A discussion of the literature. Advances in Nutrition, 4(3), 277–286. https://doi.org/10.3945/an.112.003608 
  60. Herrin, M., & Larkin, M. (2013). Nutrition counseling in the treatment of eating disorders (2nd ed .). Routledge.
  61. Bye, A., Martini, M. G., & Micali, N. (2021). Eating disorders, pregnancy and the postnatal period: A review of the recent literature. Current Opinion in Psychiatry, 34(6), 563–568. https://doi.org/10.1097/yco.0000000000000748
  62. Butryn, M. L, & Wadden, T. A. (2005). Treatment of overweight in children and adolescents: Does dieting increase the risk of eating disorders? The International Journal of Eating Disorders, 37(4), 285–293.
  63. Tucci, J., Mitchell, J., & Goddard, C. (2007). Modern children in Australia. Melbourne: Australian Childhood Foundation.
  64. Fardouly, J., & Vartanian, L. R. (2015). Negative comparisons about one’s appearance mediate the relationship between Facebook usage and body image concerns. Body Image, 12, 82–88.
  65. Fardouly, J., Diedrichs, P. C., Vartanian, L. R., & Halliwell, E. (2015). Social comparisons on social media: The impact of Facebook on young women’s body image concerns and mood. Body Image, 13, 38–45.
  66. Golden, N. H., Schneider, M., & Wood, C. (2016). Preventing Obesity and Eating Disorders in Adolescents. Pediatrics, 138(3).
Návrat hore