Na psychológii ma vždy lákalo nielen skúmať ľudský život, ale aj pomáhať skvalitňovať ho. Štúdium psychológie som absolvovala na FiF UCM v Trnave. Odvtedy sa popri práci snažím kontinuálne vzdelávať. Pracujem pod supervíziou, absolvovala som viacero workshopov zameraných na prácu s rôznymi terapeutickými technikami (napríklad rodinná doska, terapeutické karty, arteterapeutické techniky). Z dlhodobejších výcvikov to bol 1-ročný výcvik v terapii hrou, výcvik v rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu a dlhodobý 4 a pol ročný výcvik v psychoterapii a poradenstve v prístupe zameranom na človeka podľa C. Rogersa (PCA) v Prahe. Tento prístup ma zaujal svojím zameraním na jedinečnosť každého človeka, dôverou v schopnosť každého rozvíjať sa a rásť, ak má na to vytvorené vhodné podmienky. Tie spočívajú v postupnom vytváraní si vzťahu medzi klientom a poradcom. V tomto vzťahu je dôležité, aby sa klientka alebo klient cítili porozumení, prijatí a vnímali autenticitu poradcu ako človeka. 

Za  10 rokov praxe som mala možnosť pracovať vo viacerých zariadeniach a stretnúť sa s rôznymi klientkami a klientmi. V detskom domove som tri roky bola ako psychologička pri deťoch nielen v ich emočných a vzťahových ťažkostiach, ale aj radostiach. Následne som tri roky pracovala v centre pre pomoc obetiam násilia a rodiny v krízovej rozvodovej situácii, kde sme sa snažili ľuďom poskytnúť podporu a adekvátnu odbornú pomoc v týchto náročných situáciách. Štyri roky som pôsobila v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva, kde som sa popri psychodiagnostike venovala pomoci deťom a ich rodičom pri rozvíjaní vzťahov, schopností, sebaistoty a zvládaní emócií. 

V Chuť žiť pôsobím od januára 2022 a venujem sa dospelým klientkám a  klientom aj mladým ľuďom a ich rodičom. Napriek tomu, že klientky a klienti našej organizácie majú podobné ťažkosti, všetci sú jedineční so svojim životným príbehom. Som vďačná za ich dôveru zdieľať so mnou niečo zo svojho vnútorného sveta. Som vždy veľmi rada, keď sa od klientiek a klientov dozviem, že sa zmiernili ich ťažkosti s poruchami príjmu potravy a súčasne sa cítia spokojnejšie, slobodnejšie, viac sami sebou a zároveň bližšie k ľuďom, na ktorých im záleží. 

Môj záujem o ľudí a prácu s nimi vyústil až v štúdium psychológie, ktoré som úspešne absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Odvtedy som mala možnosť spoznávať ľudí so svojimi životnými „boľačkami“ takpovediac z rôznych súdkov. V rámci Chuť žiť sa venujem tomu, čo ma baví a napĺňa najviac, a to priamemu psychologickému poradenstvu či už osobne, alebo online formou. Momentálne som taktiež frekventnatkou dlhodobého výcviku v psychodynamickej psychoterapii.

Predošlá práca so ženami zažívajúcimi násilie ako poradkyňa na krízovej linke mi dala možnosť vnímať, že žiadna situácia nie je tak zlá, aby z nej neexistovala cesta von, do bezpečia. Ženám zažívajúcim partnerské či domáce násilie som poskytovala krízovú intervenciu, psychologické i sociálno-právne poradenstvo, no predovšetkým podporu a pomoc pri riešení problémov v osobnom živote, ale aj v partnerských a rodinných vzťahoch.

Neskôr, na pozícii psychologičky v domove seniorov som si prostredníctvom svojich klientiek a klientov uvedomila, že bez ohľadu na vek sa vždy môžeme niekam posúvať, niečo nové objavovať a žiť spokojný a plnohodnotný život. Najviac som sa venovala klientkam a klientom s úzkosťami, strachom, s depresívnou náladou, s rôznymi rodinnými či vzťahovými problémami, ale aj so závažnejšími psychickými ťažkosťami. Bolo to najmä o hľadaní nádeje v čase, keď už má človek pocit, že sa všetka vytratila, o vzájomnej úcte a ľudskosti.

Popri tejto priamej práci s klientkami a klientmi som mala možnosť zapojiť sa do zaujímavých projektov, ktoré mi rozšírili obzory, a to ako lektorka, ale aj ako externá hodnotiteľka kvality podporných služieb v rámci témy žien zažívajúcich násilie.

Cieľom mojej práce je sprevádzať klientov a klientky na ceste k lepšiemu sebapoznaniu a k porozumeniu svojho vnútorného sveta i správania sa k sebe aj voči ostatným. Keď porozumieme tomu, čo sa v nás odohráva, dokážeme byť úprimnejší k sebe aj k ostatným, a len vtedy sme schopní niečo zmeniť.

Po skončení štúdia psychológie v roku 2009 som začala pracovať ako psychologička v detskom domove a neskôr na Referáte poradensko-psychologických služieb. Neskôr som niekoľko rokov pracovala ako školská psychologička na strednej i základnej škole. Veľmi blízkou sa mi v pracovnej oblasti stala práca so závislými klientmi, keď som pracovala v resocializačnom zariadení. Práve tam som sa začala viac zaujímať o terapeutickú prácu. Začala som vnímať hĺbku toho s čím sa klienti pasovali, spoznala som zákutia ich príbehov, silné stránky a zážitky, ktoré ich formovali. 

Keď ku mne prišli prvé klientky poruchami príjmu potravy, vnímala som to podobne. PPP nie sú len niečo prilepené na povrchu, ale zasahujú ako človeka samotného, tak aj rodinný systém. Sú na povrchu i pod ním. Aj preto som sa rozhodla pridať sa k tímu Chuť žiť.

Prepojenie práce s telom a psychikou považujem za veľmi dôležité. Aj preto som si vybrala ako terapeutické smerovanie Gestalt terapiu, ktorej som frekventantkou. Absolvovala som Poradenskú propedeutiku a niekoľko kurzov zameraných na psychologickú prácu s klientom. Venujem sa Bilaterálnej integrácii pri neuromotorických narušeniach vo vývine. A pre prácu s rodinou som absolvovala Tréning zručností zameraných na emócie (pre rodiny) – EFST.

Štúdium psychológie som absolvovala v roku 2006 na FiF UK v Bratislave. Už počas štúdia som okrem teoretického vzdelávania túžila po ozajstnom kontakte a práci s ľuďmi, a tak som sa stala dobrovoľníčkou v organizácii pomáhajúcej ženám a deťom zažívajúcim násilie. Po skončení štúdia som začala pracovať ako psychologička v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých. Práca s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením ma učila veľkej pokore a schopnosti radovať sa aj zo zdanlivých maličkostí a úspechov. Neskôr som pracovala v azylovom dome pre obete domáceho násilia, kde som sa okrem psychologického poradenstva a krízovej intervencie venovala aj každodenným radostiam a starostiam klientok a ich detí, facilitovala ich vzájomné konflikty.

Následná práca v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie ma oslovila svojou tvorivosťou a hravosťou, práca s deťmi, mladými ľuďmi a školskými kolektívmi ma tešila a napĺňala, tu som sa začala venovať aj terapeutickej práci. Vďaka diagnostickej a terapeutickej práci v Detskom krízovom centre som mala možnosť opakovane vidieť a zažívať akí dokážeme byť, my ľudia nezdolní, svojich detských a adolescentných klientov som si nesmierne vážila, a veľa som sa od nich naučila o odvahe a obrovskej liečivej sile obyčajnej pozornosti a záujmu.

Poruchy príjmu potravy vnímam ako určitý spôsob vzťahovania sa k sebe a ku svetu, ktorým sa klienti snažia ako najlepšie vedia komunikovať svoje potreby a riešiť širokú škálu problémov. Kľúčovou témou v terapii PPP je podľa mňa téma vzťahov, blízkosti a schopnosti sebapodpory. V terapii by mali mať klientky a klienti možnosť postupne sa otvárať, spoznávať svoje skutočné potreby, priania a emócie, objavovať vlastnú živosť, autonómiu a sebelásku.

Mám absolvovaný dlhodobý výcvik v Gestalt psychoterapii, aj s následným postgraduálnym výcvikom v tejto modalite so zameraním na detského a adolescentného klienta. Absolvovala som vzdelávanie v krízovej intervencii a v práci s traumatizovaným klientom a viaceré ďalšie krátkodobé workshopy a kurzy.

Práca psychologičky je o celoživotnom vzdelávaní. Mám ukončené vysokoškolské vzdelanie a tiež dlhodobý Geštalt terapeutický výcvik a pracujem pod pravidelnou supervíziou. 

Počas mojej praxe som sa venovala detským aj dospelým klientom a klientkám, ktorí často prichádzali s potrebou lepšie porozumieť samým sebe, spoznať svoje zaužívané vzorce správania a pochopiť, ako reagujú a fungujú v živote. Venovala som sa tiež klientom, ktorí zažívali náročné životné situácie, napríklad v súvislosti s násilím alebo problémami v partnerských či v rodinných vzťahoch. Aktívne som pracovala s klientmi a klientkami z LGBTI+ komunity a tiež s rodinami a rodinným systémom. Dôležitou skúsenosťou pre mňa bola aj prax v psychiatrickom zariadení, kde som sa viac ponorila do problematiky duševných ochorení a práce s psychiatrickými ťažkosťami. 

Svoju úlohu v poradenskom  procese vnímam hlavne v tom, aby som skrz vzťah sprevádzala klienta na jeho ceste k odpovediam na otázky, ktoré má, a poskytla mu podporu. Na spoločných stretnutiach zaujímam rolu spoločníka, ktorý sa spolu s klientom dostane až do bodu, kedy je klient dostatočne podporený a posilnený na to, aby dokázal pokračovať sám. 

Verím, že v každom z nás existujú zdroje a odpovede, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť situácii, ktorej čelíme, vyriešiť ju, ľahšie sa rozhodnúť alebo spoznať samých seba natoľko, aby sme boli schopní viesť spokojný život. 

Problematiku porúch príjmu potravy (PPP) vnímam ako dôležitú tému, ktorá sa v spoločnosti, bohužiaľ, ešte stále potýka so stigmou. Napriek tomu sa môže týkať nás všetkých. Uvedomujem si, že za témou PPP výrazne stoja témy vnímania seba a svojej hodnoty pre svet. Pokladám za dôležité tiež do procesu uzdravenia zapojiť aj rodinu či blízkych, ktorí vedia byť veľkou oporou. Verím, že práve láskavý a starostlivý prístup je cestou, ako podporiť človeka s PPP v práci na zmene vnímania seba, svojho tela a svojej hodnoty.

Štúdium psychológie som ukončila v roku 2019 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a od toho času sa teším tomu, že môžem byť súčasťou života ľudí, ktorí to aktuálne potrebujú. Práca s ľudskou dušou je priestor, v ktorom je možné nekonečné objavovanie. Práve to ma na práci psychologičky fascinuje. 

Počas štúdia som bola ohromená teóriou, ktorá mi dávala zmysel, ale chýbal mi kontakt s človekom. Kontakt s tým, o kom sa učím. Preto som sa rozhodla byť dobrovoľníčkou v organizácii IPčko, kde som sa venovala dištančnému poradenstvu. Sprevádzanie mladých ľudí v rôznych životných obdobiach alebo krízach, bola pre mňa veľká škola. 

Po ukončení vysokej školy som začala pracovať s ľuďmi užívajúcimi návykové látky a tejto téme sa venujem dodnes. Poruchy príjmu potravy majú s látkovými závislosťami množstvo spoločného. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že človek rieši „len“ závislosť, alebo „len“ poruchu príjmu potravy, ale za týmto správaním sa skrýva oveľa viac. 

Samotnú poruchu vnímam len ako to červené svetielko, kontrolku, ktorá nám už nedovolí ignorovať to, čo sa nahromadilo v duši. To je dôvod, pre ktorý vidím v individuálnom psychologickom poradenstve obrovský význam. Vznikne vtedy čas a priestor, kde si klient dovolí spoznávať sa, hovoriť, hľadať odpovede, riešenia, zdroje a nové, zdravšie stratégie. 

V súčasnosti som frekventantkou dlhodobého psychoterapeutického výcviku v proces-orientovanej psychológii. Absolvovala som akreditované vzdelávanie v online krízovej intervencii a viaceré ďalšie krátkodobé kurzy a semináre. V Chuť žiť sa okrem poradenstva aktívne venujem dištančným formám pomoci aj vedeniu podporných skupín. Zaujímajú ma  témy ako využitie hudby a iných umeleckých metód v pomáhajúcich profesiách, osobnostný rozvoj, budovanie a objavovanie sebahodnoty a sebalásky. Vnímam, že život je dynamický proces, počas ktorého sa neustále meníme a spoznávame, počas ktorého máme stále nespočetné množstvo otázok ale tiež počas ktorého môžeme vnímať a zažívať nespočetné množstvo krásnych chvíľ a momentov.