Ivana sa vyhýba novým výzvam a príležitostiam, pretože sa obáva neúspechu. Marek sa neustále ospravedlňuje za svoje chyby aj v prípadoch, keď nie je za čo. Alena nedokáže prijať kompliment ani pochvalu, pretože si myslí, že si ju nezaslúži. Aj takto môžu prejavovať pocity menejcennosti, ktoré sa týkajú viac ľudí, než si myslíte. Aj keď sa nejedná o žiadne patologické správanie, presvedčenie, že sme menej ako ostatní, môže negatívne ovplyvňovať náš život po rôznych stránkach, vrátane našich vzťahov.
V článku sa dočítate:
- čo je to komplex menejcennosti
- prečo sa niektorí ľudia cítia byť menejcenní
- ako pocity menejcennosti ovplyvňujú naše vzťahy a interakcie s druhými
- ako pocit menejcennosti súvisí s poruchami príjmu potravy
- ako sa dá pracovať s pocitom menejcennosti
Čo je to komplex menejcennosti?
Komplex menejcennosti je podľa Americkej psychologickej asociácie „základný pocit nedostatočnosti a neistoty vyplývajúci zo skutočného alebo domnelého fyzického či psychického nedostatku“. V jednoduchosti môžeme hovoriť o súbore pocitov nedostatočnosti, nízkeho sebavedomia a negatívneho hodnotenia seba samého. Človek s takýmto vnímaním pochybuje o svojich schopnostiach, kvalitách, kompetenciách a v porovnaní s ostatnými sa znevažuje. Pocit, že som menej, ako ostatní, sa nemusí týkať iba vzhľadu, ale aj výkonu v škole či v práci, intelektových schopností, ekonomického či sociálneho zázemia, partnerského statusu a podobne.
To, ako vnímame svoju hodnotu, je ovplyvnené primárne našou interakciou s okolím (v kombinácii s určitými vrodenými dispozíciami). Sebahodnotu u mladého človeka ovplyvňuje nespočetné množstvo faktorov, napríklad nenapĺňanie základných potrieb v destve, vysoké nároky na výkon počas dopievania, častá kritika od blízkeho okolia, alebo aj náročné udalosti v živote (neprijatie v kolektíve, prežívanie prvých úspechov či neúspechov a pod.).
Pokiaľ si z detstva a dospievania odnášame presvedčenie, že nie sme dosť dobrí, v dospelosti toto nastavenie môžeme využívať ako filter, ktorý ovplyvní ako chápeme konštruktívnu kritiku, ako posudzujeme náš vlastný výkon alebo ako reagujeme na úspechy či neúspechy druhých aj samých seba.
Ako sa prejavuje komplex menejcennosti?
Pocity menejcennosti sa môžu prejavovať rôznym správaním, od perfekcionizmu až po neskonalej túžbe po uznaní a vyhorenie. Nízka sebahodnota je témou aj pre mnohých ľudí, ktorí sa trápia s depresiou, úzkostnými poruchami, ale aj u ľudí s poruchami príjmu potravy.
Spochybňovanie sa: Človek často pochybuje o svojich schopnostiach, svojej hodnote a kompetenciách. Môže mať tendenciu vidieť primárne svoje chyby a nedostatky, býva citlivý na kritiku či spätnú väzbu. Negatívny sebaobraz tiež môže viesť k sociálnej izolácií v presvedčení, že si osoba nezaslúži byť súčasťou skupiny ľudí, ktorí sú lepší než ona.
Negatívne sebahodnotenie: človek má pocit, že nech spraví čokoľvek, nikdy to nie je dosť. Má tendenciu porovnávať sa s ostatnými, pričom vždy mu vychádza, že je horší. Poukazuje primárne na svoje slabé stránky a negatívne vlastnosti. Nedokáže prijať sám seba ako celok a svoju sebahodnotu môže doháňať napríklad cez arogantné správanie či potrebu podávať výkon.
Perfekcionizmus: perfekcionisti na seba majú vysoké nároky, ktoré je náročné alebo aj nereálne splniť, čím sa môžu utvrdzovať vo svojom presvedčení, že nerobia (alebo nie sú) dostatoční.
Neistota vo vzťahoch: ak človek nevníma svoju hodnotu, necíti sa byť často ani dosť dobrý pre svojho partnera. Táto neistota môže viesť k nerovnováhe vo vzťahoch, či už vo forme potrebe kontroly partnera (zo strachu z opustenia), k žiarlivosti či k snahe uspokojovať potreby toho druhého a zabúdať na seba.
Závislosť na hodnotení od ostatných: s pocitmi menejcennosti sa môže spájať aj citlivosť na kritiku alebo s peoplepleasingom, kedy sa snažime všetkým vyhovieť na úkor seba a svojich hraníc. Pochvala či odmietnutie býva vnímané ako definícia hodnoty človeka.
Komplex nadradenosti: opačnou stranou komplexu menejcennosti je práve nadradené správanie, ktoré však môže byť len kompenzáciou nízkeho sebavedomia a potrebou dokázať sebe aj druhým, že za to naozaj stoja.
Komplex menejcennosti a poruchy príjmu potravy
Pocit menejcennosti môže byť úzko spojený s poruchami príjmu potravy (PPP), ako je napríklad mentálna anorexia či mentálna bulímia. Práve pocit kontroly nad stravovaním a dodržiavanie prísneho stravovacieho režimu či „zdravého životného štýlu“ im dodávajú pocit vlastnej hodnoty.
„Narozdiel od mojej kamošky si dokážem odoprieť ten koláčik“
„Keď už pre nich nie som taká dobrá ako ostatní, aspoň dokážem schudnúť.“
Obmedzenie príjmu potravy alebo nadmerné cvičenie môže byť pre nich spôsobom, ako „zvládať“ svoje pocity menejcennosti, čo už vo forme ocenenia sa (dokázal som vydržať) alebo vo forme potrestania sa (nezaslúžim si jesť, jedol som priveľa). V skutočnosti však pocit menejcennosti pretrváva a kontrola stravy a hmotnosti nedokážu pocity hodnoty dosýtiť.
Pocity menejcennosti sa u ľudí s PPP prejavujú aj neustálym hodnotením sa (napríklad sledovanie svojho odrazu v zrkadle či sklenených povrchoch) a porovnávaním sa s ostatnými (v školskej triede, v šatni, vo fitku, na ulici…). Túžba po štíhlosti môže byť rovnako prejavom kompenzácie svojho pocitu menejcennosti (napr. „nie som dosť dobrá, ale ak dokážem kontrolovať svoje stravovanie a hmotnosť, možno budem niečo znamenať“).
K nášmu pocitu dostatočnosti neprispieva ani spoločenský tlak na dosiahnutie ideálu toho, ako by malo ľudské telo vyzerať. Neustálym hodnotením seba a porovnávaním sa s ostatnými nabúravame svoje sebavedomie a máme potrebu siahať aj po zdraviu škodlivých spôsoboch, aby sme dokázali sebe aj druhým, že stojíme za to.
Ako s tým pracovať?
1) Skúsme si lepšie porozumieť – psychoterapia je dobrý spôsob, ako v bezpečnom prostredí lepšie porozumieť svojim pocitom a správaniu. Aj bez odborníka si však môžeme každý deň nájsť pár minút času pre seba a bez hodnotenia si reflektovať rôzne situácie, ktoré sme zažili, a naše pocity a reakcie v nich. Prečo sme zareagovali tak či onak? Čo sme v danej situácii potrebovali?
2) Porovnávajme sa len sami so sebou – každý človek si prežíva jedinečný život. Naším najväčším víťazstvom je posunúť sa na vlastnej ceste, nie naháňať ciele niekoho iného.
3) Pretvárajme náš vzťah k samému sebe – každý partnerský vzťah si vyžaduje každodennú prácu a rešpekt. Sami sebe sme si najdôležitejším partnerom a keď sa naučíme akceptovať celý „balíček“ svojich vlastností, lepšie sa nám s nimi bude žiť, ale aj s nimi pracovať.
4) Budujme sebasúcit – ľudí, ktorých v našom živote máme radi, sú nedokonalé bytosti. Rovnako ako aj my. Každý deň sa môžeme snažiť byť k sebe o trochu menej kritický a o trochu viac súcitnejší.
Naši blízki nás na ceste k sebahodnote môžu takisto podporiť, napríklad cez emocionálnu podporu či bezpodmienečným prijatím. Rovnako ako v psychoterapii, aj v každodennom živote majú práve úprimné a hlboké vzťahy liečivý efekt.
Ak máte pocit, že sa komplex menejcennosti týka aj vás, neváhajte nás anonymne kontaktovať na našej bezplatnej linke pomoci pre ľudí s PPP a ich blízkych 📞 0800 221 080 či na mailovej poradni 📩 .
Tento článok vznikol vďaka projektu podporeného programom Erasmus+ „Mládež ako súčasť pomoci rovesníkom: Nové riešenie a prístupy pri riešení porúch potravy u mladých ľudí“ s číslom: 2021-1-SK02-KA210-YOU-000033886
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8956725/#sec-a.n.ftitle
https://www.forbes.com/health/mind/inferiority-complex/
https://www.verywellmind.com/understanding-the-inferiority-complex-5186892https://www.medicalnewstoday.com/articles/inferiority-complex#how-to-overcome https://www.forbes.sk/trpite-komplexom-menejcennosti-mavaju-ho-aj-hviezdy-kolektivu-co-ho-ovplyvnuje/
Internet a sociálne siete sú miesto, ktoré na nás vyvíja veľký tlak. Uvedomujem si ich silu a namiesto zvyšovania tlaku na výkon a výzor som sa rozhodla použiť ju na šírenie well-beingu. Verím, že byť milý a nápomocný pre ľudí je to, čo dnešná doba potrebuje. Myšlienku WELL-BEING alebo životnú pohodu posúvam ďalej formou online marketingu a PR aktivít. Riadim sa heslom: „being kind is cool.”
