fbpx

Chuť žiť

programy@chutzit.sk

 

Čo je to mentálna bulímia?

Čo je to mentálna bulímia_cover foto

„Ľudia jedia, aby vracali a vracajú, aby jedli.“

Tento Senecov výrok z roku 65 pnl. opisuje starých Rimanov ako jedákov, ktorý si počas zábav vyprázdňovali žalúdky za účelom zjesť obrovské porcie jedla. O viac ako 2 000 rokov neskôr si britský psychiater Gerald Russel začal všímať pacientov, ktorí sa prejedali a následne vracali alebo užívali preháňadlá, no nezodpovedali popisu mentálnej anorexie. V roku 1979 použil vôbec prvýkrát oficiálne pojem “bulimia nervosa”. Ten je dnes pomerne známy, napriek tomu okolo neho panuje niekoľko mýtov.

V článku sa dočítate:

  • čo je to mentálna bulímia
  • aký je rozdiel medzi bulímiou a binging-purging anorexiou
  • či vracanie vedie k zníženiu hmotnosti
  • či sa dá z bulímie vyliečiť
  • čo sú Russelove značky

Bulímia patrí spolu s anorexiou medzi najznámejšie – ani zďaleka však nie jediné – ochorenia na spektre diagnóz porúch príjmu potravy, pre ktoré je typická určitá forma manipulácie s jedlom – od hladovania cez zvracanie až po prejedanie. Rovnako ako iné poruchy príjmu potravy, ani bulímia nie je rozmarom, pubertálnou epizódou či túžbou páčiť sa. Je to psychické ochorenie, ktoré postihuje myseľ, telo aj dušu zároveň.

mentálna bulímia - ilustrácia

Podľa americkej klasifikácie DSM-5* je bulímia (bulimia nervosa) charakteristická opakovaným prejedaním a používaním nevhodných spôsobov na zabránenie následného priberania – očista, hladovanie alebo nadmerné cvičenie.

Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania charakteristické tým, že za pomerne krátky čas (max. do 2 hodín), je zjedený taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom – pocit, že nedokážeme ovplyvniť, koľko a čo zjeme. Zakladateľka Chuť žiť, Valentína Sedileková, opisuje tieto situácie takto:

“Akoby ti vypol mozog. Na nič nemyslíš, všetko je bezpredmetné. Si len ty, jedlo a vlastný chtíč. Nemyslíš. Konáš.”

Po záchvate nasledujú fyzické ťažkosti, úzkosti, pocity viny a hanby, výčitky a – kompenzácia. Na to, aby mohla byť bulímia diagnostikovaná, záchvaty prejedania a kompenzačné mechanizmy sa musia opakovať min. raz týždenne v priebehu 3 mesiacov.

Existujú však aj atypické formy bulímie. Hovoríme o nich vtedy, ak je väčšina diagnostických kritérii splnená, no je prítomný atypický vzorec – napr. nižšia intenzita kompenzácií a prejedania.

Nevraciam = nemám bulímiu?

Typickou predstavou pri ľuďoch s bulímiou je vracanie. Avšak nie každý človek trpiaci bulímiou vracia. V snahe zabrániť nárastu hmotnosti sú typické opakované nezdravé kompenzačné vzorce správania, ani zďaleka však nezahŕňajú len dávenie.

mentálna bulímia a vracanie chuť žiť

Rozlišujeme tzv. purgatívny a reštriktívny typ ochorenia (rovnako ako pri anorexii). Purgatívne typy na kompenzáciu využívajú laxatíva, diuretiká či zvracajú (teda je to „očistný typ“), kým pri reštriktívnej forme ľudia hladujú alebo excesívne cvičia. Ak si teda myslíte, že ste “divní”, pretože  máte bulímiu, no nevraciate, – nie je to pravda.

Aké má bulímia príznaky?

Aj pri mentálnej bulímii, rovnako ako pri iných diagnózach na spektre porúch príjmu potravy, je sebahodnota úzko previazaná so schopnosťou kontrolovať svoju hmotnosť a stravu. Prítomný je pocit nedostatočnosti, menejcennosti až negatívneho vzťahu k samému sebe a zameranie na postavu a hmotnosť.

Tá môže často kolísať alebo sa výrazne meniť smerom nahor alebo nadol. Pri bežnej populácii býva príjem potravy regulovaný pocitmi hladu a sýtosti, ktoré tak zabezpečujú prirodzené udržiavanie si hmotnosti v rozmedzí normy.

Hmotnosť nie je jedno konkrétne číslo. Aj zdravým ľuďom sa počas dňa mení. A je to úplne v poriadku.

Pri mentálnej bulímii však hmotnosť často fluktuuje v medziach normy, prípadne mierne pod či nad. Na prvý pohľad ju preto vôbec nemusí byť vidno. Prečo?

Z vracania a laxatív sa nechudne

Kompenzačné mechanizmy prinášajú pocit upokojenia či zdanlivého bezpečia, že prijaté kalórie sú preč. Ručička na váhe dokonca môže ukázať nižšiu hmotnosť. Neznamená to však, že sme schudli.

Vracanie môže síce navodiť akýsi pocit “bezpečia”, že prijaté kalórie sú vonku. Tento pocit však klame. Štúdie ukazujú, že vracaním sa zbavíme iba malého množstva kalórií. Väčšina z nich sa absorbuje – a to bez ohľadu na to, kedy po jedle k dáveniu dochádza. Časom môže dôjsť aj k metabolickým zmenám, ktoré spôsobia priberanie.

Laxatíva (preháňadlá) zasahujú hrubé črevo. Preto sa využívajú v prípadoch, keď má zdravý človek zápchu. Živiny sa však vstrebávajú v tenkom čreve, takže zneužívanie laxatív opäť nemá žiadny vplyv na hmotnosť, rsp. podiel tuku.

mentálna bulímia chuť žiť ilustrácia

Ide o odvodňovanie. Telo na dehydratáciu zareaguje tak, že na seba začne vodu späť naväzovať a zadržiavať ju. To sa môže prejaviť na hmotnosti, čím sa strach z priberania ešte zvyšuje. Ani zďaleka to však nie je jediný dôsledok.

Najefektívnejším spôsobom, ako predchádzať poruchám príjmu potravy, je kvalitná prevencia. Práve na tvorbu preventívnych workshopov pre základné a stredné školy sa venujeme v projekte „PPPrevencia“ v spolupráci s českou organizáciou Nevypusť duši. Projekt bol podporený programom Erasmus+.

Aké má bulímia následky?

Človek trpiaci bulímiou nezdravými kompenzačnými mechanizmami nielen nesplní svoj cieľ (schudnúť), ale naopak – vážne si nimi ubližuje. Dehydratácia spôsobená vracaním, užívaním laxatív či diuretík môže spôsobiť závažné problémy ako edémy (opuchliny) – najmä v okolí členkov a zápästí či nerovnováha elektrolytov v dôsledku straty mikroživín.

Zneužívaním laxatív môže dôjsť k poškodeniu činnosti čriev, v dôsledku čoho bude pre nás náročné vyprázdniť sa bez nich.

Hoci pri bulímii nie je najväčším rizikom podvýživa, nie je o nič menej závažná než anorexia. Ovplyvňuje každodenné prežívanie, dokonca sa menia povahové črty, pripája sa depresia, nespavosť, nedostatok energie, úzkosti, zhoršenie výkonu a telesné ťažkosti:

  • pálenie na hrudi,
  • zápchy a nafukovanie,
  • bolesti hlavy,
  • zhoršený zrak,
  • poruchy trávenia,
  • zápal zubov a problémy s chrupom (lámanie, poškodená sklovina),
  • zväčšenie slinných žliaz,
  • pálenie záhy,
  • bolesť žalúdka,
  • vracanie krvi,
  • bolestivé prehĺtanie,
  • reflux,
  • narušená stena pažeráka až jeho pretrhnutie,
  • závrate, pocity slabosti,
  • srdcová arytmia.
Mentíálna bulímia Sisi
Bulímiou údajne trpela aj cisárovna Alžbeta Bavorská (Sissi)

V dôsledku bulímie sa tiež znižuje hladina leptínu – proteínu tvoreného v tukových bunkách. Jeho hlavnou funkciou je prispôsobenie organizmu na hladovanie, signalizácia množstva tuku v tele a jeho nutričných zásob. Leptín je však dôležitý aj pri reprodukcii, regulácii nástupu puberty a pri poruchách príjmu potravy. Jeho nízka koncentrácia je rizikovým faktorom napríklad pre rozvoj osteoporózy.

Russellove značky

russelove značky (1)
Zdroj obrázka: wikipedia

 Spomínate si na meno doktora, ktorý prvýkrát pomenoval bulímiu? Nemusíte scrollovať – volal sa Gerald Russell. Jeho priezvisko nesie jeden z možných sprievodných príznakov bulímie.

Ide o pomenovanie mozoľov na hánkach prstov alebo chrbte ruky spôsobených kontaktom hánok o zuby počas opakovaného vyvolávania zvracania prstami v hrdle.

Ako však vieme, nie každý, kto trpí bulímiou, vracia. A tí, ktorí vracajú, nemusia používať prsty alebo sa im mozole tvoriť nemusia. Nie je to preto spoľahlivý indikátor. Avšak pokiaľ sa s ním stretnete, je potrebné spozornieť.

Mentálna bulímia, záchvatové prejedanie a binging – purging anorexia – ako ich odlíšiť?

Ak ste si čítali náš článok o typoch anorexie, možno aj vám napadla otázka, ako rozoznať, či ide o bulímiu alebo binging – purging typ anorexie. Hranica medzi týmito dvoma poruchami príjmu potravy je tenká a podľa základného popisu ochorení sa preto bulímia môže naozaj mylne zamieňať za binging-purging typ mentálnej anorexie. Aký je teda medzi nimi rozdiel?

Téme porúch príjmu potravy stále vládnu nebezpečné mýty. Vďaka šíreniu dostupných odborných informácií môžeme pomôcť mladým ľuďom ochoreniu nielen predísť, ale ich aj ľahšie nasmerovať k odbornej pomoci. Pomáhajte spolu s nami.

Pri mentálnej anorexii sa nahliada na históriu vývoja telesnej hmotnosti a na jej pokles (Pozor – nie na BMI ani podváhu! Dôležitá je zmena hmotnosti smerom nadol.). Počas trvania PPP sa diagnózy môžu postupne meniť (tzv. diagnostic crossover). Približne ⅓ pacientov prejde z mentálnej anorexie do mentálnej bulímie. Výrazne menej často dochádza aj k opačnému prechodu (z bulímie do anorexie) – štúdie hovoria o približne 14% prípadoch.** Mentálna bulímia však stojí ako samostatná diagnóza a nie je purgatívnou fázou mentálnej anorexie.

Pri bulímii hmotnosť a jej zmeny nie sú relevantným ukazovateľom. Väčšina ľudí s bulímiou máva hmotnosť v zdravom rozmedzí, môže často kolísať, prípadne je prítomná nadváha.

Pri záchvatovom prejedaní nie sú záchvaty prejedania spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami.

Priebeh ochorenia pri jednotlivých ochoreniach je odlišný, iné sú aj osobnostné črty, ktoré tvoria predispozíciu na ochorenie, líšiť sa môže aj štruktúra mozgu, senzitivita na jedlo a prežívanie v chorobe. Ciele liečby sú však v mnohom veľmi podobné:

Zmeniť pohľad na seba a svoju hodnotu. Akceptovať seba a svoje telo. Prestať manipulovať s jedlom a jesť dostatočne. Normalizovať hmotnosť na svoj setpoint***.

Mentálna bulímia liečba chuť žiť ilustrácia

Ako sa z bulímie dostať

Z bulímie sa vyliečiť dá. Cesta za uzdravením je náročná, no v mnohých prípadoch môže zachrániť život. Ak vy alebo niekto, na kom vám záleží, pociťujete príznaky bulímie, nebojte sa vyhľadať pomoc. Sme tu pre vás formou psychologického aj nutričného poradenstva, intenzívnej podpory odborníkov z multidisciplinárneho tímu aj formou podpory komunity ľudí, ktorí sú na rovnakej ceste v bezpečnom priestore komunity.

Chuť žiť - poradňa pre ľudí s poruchami príjmu potravy

Zhrnutie

Bulimia nervosa patrí medzi poruchy príjmu potravy. Môže mať závažné fyzické, psychologické a emocionálne dôsledky. Prevencia spočíva napríklad v osvete a zlepšení povedomia o zdravom stravovaní a nutričných potrebách, rozvoji zdravých spôsobov zvládania stresu a emocionálnych výkyvov, podpore vlastného sebaobrazu a sebaúcty. Dôležitá je aj skorá diagnostika, ktorá môže zabrániť rozvoju bulímie a zmierniť tak jej dôsledky.

*DMS-5 je diagnostický a štatistický manuál duševných porúch. Jeho piate vydanie je aktualizáciou Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch z roku 2013, taxonomického a diagnostického nástroja vydaného Americkou psychiatrickou asociáciou. V Spojených štátoch slúži DSM ako hlavná autorita pre psychiatrické diagnózy. Charateristiky porúch príjmu potravy sa podľa DMS-5 sa od MKCH10 používanej na Slovensku môžu mierne líšiť.
** Podľa štúdie pre American Journal v Psychatries (2008)
***Geneticky dané váhové rozmedzie, pri ktorom sa má naše telo najlepšie

Článok vznikol vďaka projektu podporeného programom Erasmus+ PPPrevencia s číslom: 2022-3-SK02-KA210-YOU-000095111.

2 názory na “Čo je to mentálna bulímia?”

  1. Marta mikusova

    Som matka. Dcéra sa dostala z anorexie a teraz bojuje s bulímiou. Sme mimo mesta s profesionálnou pomocou. Je ťažko dostupna. Prosím ako môžem pomôcť ja slovné alebo fyzicky či akokoľvek. Nemáme možnosť navštevovať osobne nejakú skupinu. Prosím o radu čo mám robiť ja.

    1. Martina Novotová

      Dobrý deň Marta, mrzní nás, čím si prechádzate. Prosím, neváhajte sa obrátiť na našu bezplatnú poradňu formou e-mailu poradna@chutzit.sk alebo nás môžete kontaktovať na anonymnej bezplatnej linke pomoci 0800 221 080 (PO-UT 14:00-20:00, ST-PI 10:00-16:00). Tiež organizujeme online stacionáre, aj pre rodičov: https://chutzit.sk/stacionare/

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top