Chuť žiť

 

Informácie pre lekárov o poruchách príjmu potravy

Čo sú poruchy príjmu potravy (PPP)?

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú spektrum závažných psychiatrických diagnóz, ktoré vznikajú v detstve a adolescencii. Majú sklon k chronicite a relapsom, a bez potrebnej liečby môžu pretrvávať počas celého života. Charakterizujeme ich psychogénne navodeným, maladaptívnym správaním v oblasti stravovania13, kedy dochádza k umelému znižovaniu energetického príjmu alebo, naopak, k strate kontroly nad stravovaním. Jedná sa o závažné ochorenie s vysokou mierou mortality (0,7 – 17,8 %)14. Preto je dôležitý včasný záchyt a intervencia. Liečba má zmysel, aj keď ochorenie pretrváva aj dlhé roky.

Rizikové skupiny

Ženy

Ženy sú v rôznych fázach života, ako je nástup puberty, tehotenstvo a popôrodné obdobie, či klimaktérium, vystavené zvýšenému riziku vzniku porúch príjmu potravy.

Deti, adolescenti a mladí dospelí (11 - 23 rokov)

Deti, adolescenti a mladí dospelí vo veku od 11 do 23 rokov sú v období rýchlych fyzických, emocionálnych a sociálnych zmien, čo ich robí zraniteľnými voči vzniku psychických porúch príjmu potravy.

Výkonnostní športovci, atlétky

Výkonnostní športovci sú ohrození poruchami príjmu potravy, keďže tlak na udržanie určitej telesnej hmotnosti a výkonnosti môže viesť k nezdravým stravovacím návykom.

Osoby s nadváhou alebo obezitou

Osoby, ktoré chudnú alebo sa snažia schudnúť; tí, ktorí trpia fyzickým alebo psychickým ochorením ovplyvňujúcim ich hmotnosť, ľudia sa narušeným vzťahom k jedlu a nezdravými stravovacími návykmi.

Ďalšie rizikové skupiny

Ide o ľudí, ktorí dodržiavajú nejakú reštriktívnu alebo eliminačnú diétu, majú alergie, intolerancie, alebo tí, ktorí trpia psychickými ťažkosťami, PTSP, perfekcionizmom, kompulzívnymi črtami či závislosťami.

Prečo je dôležité včas odhaliť PPP?

Prvé podozrenie na poruchu príjmu potravy môže vzniknúť už pri návšteve lekára. Lekári by mali byť schopní rozpoznať príznaky PPP a včas ich riešiť. Čím skôr sa porucha odhalí, tým je väčšia šanca na úspešnú liečbu. Dôležitú úlohu zohráva aj vhodne zvolená komunikácia a vytvorenie prostredia, kde sa pacient cíti bezpečne a môže otvorene hovoriť o svojich problémoch3.

Čo si môžem ako lekár všímať?

PPP sa prejavujú patologickým vzťahom k jedlu, hmotnosti a telesnému obrazu. Najčastejšie diagnózy na spektre PPP sú: Mentálna anorexia, Mentálna bulímia či Diagnóza záchvatového prejedania. PPP majú u človeka niekoľko príznakov, no prejavujú sa u každého individuálne a výskyt určitých príznakov sa môže líšiť od pacienta k pacientovi. Kľúčové diagnostické príznaky pre PPP zahŕňajú fyzické, behaviorálne aj psychologické ťažkosti.

  • Výrazný úbytok hmotnosti alebo jej výkyvy
  • U rastúcich detí výkyvy vzhľadom na rastovú krivku alebo pomalšie priberanie
  • Srdcovocievne problémy a zhoršený krvný obraz
  • Abnormálne hodnoty elektrolytov bez lekárskej príčiny
  • Znaky častého zvracania (edémy, opuchnutá tvár, dentálne problémy,
    mozole na hánkach)
  • Zimomravosť, lanugo (jemné chĺpky na tele)
  • Gastrointestinálne problémy, závraty a bolesti brucha
  • Menštruačné nepravidelnosti
  • Manipulácia s jedlom (schovávanie jedla, vynechávanie jedál, vyhýbanie sa určitých potravinám a pod.)
  • Diétne alebo reštriktívne správanie, záchvaty prejedania
  • Zmeny stravovacích návykov, zameranie sa na zdravý životný štýl
  • Excesívne cvičenie, nutkavý pohyb
  • Sociálna izolácia, utiahnutosť (vyhýbanie sa situáciám, ktoré zahŕňajú jedenie)
  • Zmeny obliekania (obtiahnuté alebo nadmerne veľké oblečenie)
  • Popieranie hladu
  • Obsesívne myslenie o jedle a telesnom obraze
  • Výrazný strach z tučnoty a priberania
  • Strach zo straty kontroly nad stravovaním
  • Úzkosti, depresie, rigidné, čierno-biele myslenie
  • Skreslený sebaobraz a nespokojnosť so svojím výzorom a postavou,
    nízke sebavedomie, silné pocity hanby a viny9,10

Ako môžem u pacienta zhodnotiť prítomnosť PPP?

K diagnostike PPP sa využívajú rôzne skríningové nástroje, ako je napríklad SCOFF (sick – control – one stone – fat – food) alebo ESP (Eating Disorder Screen for Primary Care) dotazník. Tieto nástroje pomáhajú identifikovať pacientov, u ktorých je potrebné vykonať ďalšie vyšetrenie a odoslať ich k špecialistovi. Napríklad dotazník SCOFF obsahuje päť jednoduchých otázok, pričom pozitívne odpovede na dve alebo viac otázok môžu naznačovať prítomnosť poruchy príjmu potravy.

Mám u pacienta podozrenie na PPP, čo ďalej?

Ak máte podozrenie, že váš pacient trpí poruchou príjmu potravy, je dôležité, aby ste k nemu aj ku komunikácii, pristupovali citlivo a s empatiou.

Komunikujte s pacientom otvorene, bez zľahčovania problému. Vytvorte bezpečné prostredie, v ktorom sa pacient nebude cítiť súdený, a pomôžte mu prijať potrebu odborného zásahu.

V prípade, že pacient vykazuje známky PPP, odporučte ho na odbornú pomoc – k psychológovi, psychiatrovi, na Linku pomoci Chuť žiť alebo na špecializovanú pomoc (ideálne vo forme multidisciplinárneho tímu, ktorý sa špecializuje na liečbu porúch príjmu potravy8)

Komunikácia s pacientom

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú závažné duševné ochorenia, pri ktorých správna komunikácia zohráva dôležitú úlohu. 

Nasledujúce usmernenia vám ponúkajú praktické odporúčania, ktoré môžete využiť pri komunikácii s pacientmi s PPP. Pomôžu vám vytvoriť bezpečné a podporné prostredie, vyhnúť sa najčastejším chybám a efektívne reagovať na rôzne situácie v praxi.

Rátajte s ambivalenciou a odmietaním

Ľudia s PPP si často neuvedomujú alebo bagatelizujú svoje problémy a odmietajú ich prijať, teda aj liečbu, čo môže oddialiť vyhľadanie pomoci. Môže trvať, kým si ochorenie priznajú alebo kým si to všimne ich okolie. Reakcia však môže byť aj pozitívna, vtedy podporte ich podozrenie alebo im pomôžte prekonať neistotu pri hľadaní odborníka1,5 .

Bezpečné prostredie

Téma stravy a hmotnosti je často stigmatizovaná, čo môže u ľudí s PPP vyvolávať pocity hanby, viny alebo zlyhania. Preto je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie pre komunikáciu a povzbudiť ich, aby o týchto problémoch hovorili bez strachu z odsúdenia alebo zľahčovania situácie8

Vyhnite sa obviňovaniu

Je potrebné, aby rodina aj človek s PPP pochopili, že si túto chorobu nevybrali, čo môže pomôcť prijať ochorenie a odporúčania alebo liečbu. Dôležité je teda neobviňovať ich za to, čo sa im deje.

Vypočutie a podpora

Ak za vami pacienti alebo ich rodinní príslušníci prídu s témou PPP, alebo sú otvorení ďalšej pomoci, vypočujte si ich obavy, podporte ich v hľadaní ďalších odborníkov a ubezpečte pacienta, že sa dokáže vyliečiť8. 

Podpora okolia

Je možné, že pacient aj napriek rozhovoru bude odmietať chorobu a liečbu, preto je dôležité, aby mali pacienti v okolí niekoho, napríklad rodinu alebo rodičov, kto tento rozhovor opäť otvorí a podporí ich v hľadaní odborníkov7

Rodina pacienta do 18 rokov. Rodina, resp. rodičia, hrajú kľúčovú úlohu v liečbe PPP a vyhľadaní pomoci, preto je potrebné ich informovať o situácii, edukovať o PPP a odporučiť možnosti odbornej pomoci. Vedia byť tiež podporou pri zvládaní zmien v rámci liečby, ktoré sú často pre pacienta stresujúce a môžu v ňom vyvolať úzkosť11

Čo (ne)robiť

Pri komunikácii s pacientmi, ktorí trpia poruchami príjmu potravy, sa vyhnite niekoľkým zásadným chybám:

  • Zľahčovať problém a dávať jednoduché riešenia pr. “Len sa poriadne najedzte.”
  • Nesúhlas, skákanie do reči, odsudzovanie, kritika alebo hádzanie viny na pacienta a využívať tvrdenia, ktoré by naznačovali, že si za to pacient môže sám.
  • Zamerajte sa na empatiu, podporu a povzbudenie pacienta v ďalšom hľadaní odbornej pomoci.
  • Vyvíjať na pacienta tlak či vyvolávať v nich strach, ak chorobu a liečbu odmietajú.
  • Zamerajte sa na pozitívna liečby a prijatie pomoci.
  • Hodnotiť a dávať do pozornosti ich hmotnosť či to ako vyzerajú.
  • Zamerajte sa však na zmeny v správaní či v stravovacích návkoch.
  • Zaťažovať pacientov podrobnými informáciami o diagnóze alebo detailami liečby.
  • Používať manipulatívny jazyk a tvrdenia, ktoré hovoria o tom, čo pacient “MUSÍ”.
  • Zamerajte sa na uvedenie možností, ktoré pacient má a môže pre seba urobiť.
  • Oklamať človeka aby jedol, pr. predpísať pacientovi vysoko-kalorický nutridrink bez jeho/jej vedomia či bez vedomia o tom, čo obsahuje.
  • Nálepkovanie “anorektik/čka”, “bulimik/čka” a pod. Použite pr. pacient, človek s mentálnou anorexiou, človek s mentálnou bulímiou a pod.5,7

Poruchy príjmu potravy sú vážnym zdravotným problémom, ktorý si vyžaduje odbornú pozornosť. Ako lekár máte kľúčovú úlohu v ich včasnom rozpoznaní a odhalení, čo môže výrazne zlepšiť šance pacienta na úspešnú liečbu.

Informácie o liečbe PPP

Multidisciplinárny prístup (MD) pri poruchách príjmu potravy (PPP) zahŕňa spoluprácu rôznych odborníkov, ako sú psychiater/ička, psychológ/ička, nutričný/á špecialista/ka, peer konzultanta (človeka s osobnou skúsenosťou) a ďalších špecialistov podľa potreby (kardiológ, gynekológ, fyzioterapeut, reumatológ či endokrinológ a pod.

Tento prístup je nevyhnutný, pretože PPP majú komplexný vplyv na fyzické a psychické zdravie pacienta. Koordinovaná starostlivosť umožňuje efektívne liečiť nielen telesné symptómy, ale aj psychologické aspekty ochorenia, ako sú úzkosti, depresia a skreslený obraz tela. Multidisciplinárny tím poskytuje pacientom komplexnú podporu, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť úspešného zotavenia.

Pre viac informácií a možnosti odbornej pomoci a prevencie pre pacientov a pacientky s poruchami príjmu potravy a ich rodinných príslušníkov sa môžete obrátiť aj na našu linku pomoci.

Telefonická linka 0800 221 080

E-mailová poradňa

Chatová poradňa www.chutzit.sk

Podrobnejšie informácie pre lekárov/ky o PPP či ako u pacienta spozorovať a identifikovať možnú prítomnosť PPP, nájdete v našich letákoch pre všeobecných lekárov/ky, interných lekárov/ky a gastroenterológov/ičky na našej vzdelávacej PPPlatforme.

Zdroje:

Odkazy na odbornú literatúru:
  1. Academy for Eating Disorders. (2021).  Eating Disorders: A Guide to Medical Care (4th ed.).
  2. Arcelus, J., Mitchell, A. J., Wales, J., & Nielsen, S. (2011). Mortality rates in patients with anorexia nervosa and other eating disorders. Archives of General Psychiatry, 68(7), 724–731. https://doi.org/10.1001/archgenpsychiatry.2011.74 
  3. Lemly, D. C., Dreier, M. J., Birnbaum, S., Eddy, K. T., & Thomas, J. J. (2022). Caring for adults with eating disorders in primary care. The Primary Care Companion For CNS Disorders, 24(1). https://doi.org/10.4088/pcc.20nr02887 
  4. Luck, A. J., MorganLuck, J. F., Reid, F., O’Brien, A., Brunton, J., Price, C., Perry, L., & Lacey, J. H. (2002). The Scoff Questionnaire and clinical interview for eating disorders in general practice: Comparative study. BMJ, 325(7367), 755–756. https://doi.org/10.1136/bmj.325.7367.755 
  5. Mental Health First Aid Australia. (2024). Eating Disorders: MHFA Guidelines.  https://mhfainternational.org/guidelines/
  6. National Eating Disorders Collaboration. (2021).  Eating Disorders: A professional resource for general practitionershttps://nedc.com.au/assets/NEDC-Resources/NEDC-Resource-GPs.pdf?2025013110
  7. National Eating Disorders Collaboration. (n.d.). Early intervention for eating disorders: How to start the conversation. https://nedc.com.au/assets/Fact-Sheets/EDAA-Conversation-Starter.pdf?2025013111
  8. Willsky, K. (2024, October 16). Early intervention for eating disorders in primary care: Key strategies. Equip Health. https://equip.health/articles/understanding-eds/eating-disorders-in-primary-care-early-intervention 
  9. About eating disorder treatment. The Victorian Center of Excellence in Eating Disorders. (n.d.). https://ceed.org.au/about-eating-disorders/ 
  10. Eating disorders symptoms. National Eating Disorders Association. (n.d.). https://www.nationaleatingdisorders.org/warning-signs-and-symptoms/ 
  11. Families and supports. National Eating Disorders Collaboration. (n.d.). https://nedc.com.au/support-and-services/families-supports
  12. What are eating disorders?. National Eating Disorders Association. (n.d.). https://www.nationaleatingdisorders.org/what-are-eating-disorders/
  13. Paulinyová, M., Matzová, Z. (2016). Poruchy príjmu potravy, úskalia diagnostiky a liečby. Pediatria pre prax, 17(5): 188–191. https://www.solen.sk/storage/file/article/87d9876bd5368592091b3f9f2a2bd851.pdf
  14. Jamrišková, V., Heretik, A.,jr. (2007). Poruchy príjmu potravy na stredných školách. http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/SK/2010/3/Jamriskova.pdf
Návrat hore