Predstavujem vám Aďa, Barboru, Cypriána a Dominiku – a ich dnešný deň:
Aďo sa zobudil unavený. V noci nedokázal zaspať a musel sa ísť najesť. Vie, že ak by to neurobil, zobudí ho hlad a “vyjedol by chladničku”. Barbora bola na večierku, kde nedokázala odolať všetkým tým skvelým vôňam a zjedla – skrátka priveľa. S Cypriánom sa rozišla priateľka, tak zjedol celú pizzu a zvládol aj zmrzlinu. Dominika sa v izbe sama pustila do jedla a je “ako o život”. Keby ju niekto videl, pravdepodobne by povedal, že sa nevie kontrolovať.
Čo má Aďa, Barbora, Cyprián a Dominika spoločné? Aj keď sa môže javiť, že všetkých trápi to isté, odpoveď je omnoho zložitejšia. Nie je totiž prejedanie ako prejedanie.
V článku sa dočítate:
- aký je rozdiel medzi prejedaním a záchvatovým prejedaním
- či patrí záchvatové prejedanie medzi poruchy príjmu potravy
- čo spúšťa záchvatové prejedanie
- ako z neho von
- a čo je to hrozienková meditácia
Je vysoko pravdepodobné, že každý, kto číta tento článok, sa už niekedy prejedol. Asi všetci tak poznáme pocit plnosti spojený s prípadným diskomfortom. Prejedenie (overeating) nastáva, keď nám chutí. Zjeme síce viac ako bežne, ale stále máme nad situáciou kontrolu. Jeme, lebo chceme zjesť viac a ak chceme, prestaneme.
Takéto prejedenie má iba malé (ak vôbec nejaké) dopady na náš psychický stav. Dochádza k nemu napríklad na návštevách, počas Vianoc, na spoločenských podujatiach či večierkoch. Skrátka tam, kde je veľa dobrého jedla – tak ako sa to stalo Barbore z nášho príbehu, no aj mnohým z nás. A je to v poriadku.
Aké formy (pre)jedenia existujú?
Vráťme sa teraz na chvíľu k Aďovi.
Aďo si je, rovnako ako Barbora, vedomý toho, čo robí. Potreba najesť sa zvyčajne prichádza až večer alebo v noci, kedy skonzumuje takmer celý denný kalorický príjem. Pokiaľ sa pred spaním nenaje, má problém zaspať. Občas sa dokonca v priebehu noci zobudí a – naje sa. Aďove správanie sa nazýva nočné jedenie.
Ďalšou postavou v našom príbehu je Cyprián – dnes zdrvený rozchodom, inokedy nervózny z práce alebo pod tlakom rodičov. Takéto náročné emočné situácie rieši jedením, ktoré ho upokojuje. Zje menšie alebo aj väčšie množstvo jedla, stále však nedochádza ku strate kontroly. Cypriánovo konanie môžeme opísať ako emočné jedenie.
Nuž a Dominika?
Ak nad svojim správaním stratila kontrolu, zje za krátky čas veľké množstvo jedla a je pritom osamote, je možné, že ju trápi záchvatové prejedanie (binge eating).
Záchvatové prejedanie – čo to presne je?
Ide o špecifický vzorec správania, resp. trans-diagnostický symptóm, ktorý sa môže objaviť u väčšiny ľudí s diagnózou PPP. Napr. pri mentálnej anorexii ide o symptóm objavujúci v procese liečby z ochorenia, kedy má človek po dlhodobej reštrikcii pocit, že sa v jedení nedokáže zastaviť. V tomto prípade to však trvá len obmedzenú dobu a je to spôsobené tým, že telo priam hltá živiny, ktoré dlho nedostávalo. Dalo by sa to nazvať akousi fázou “dojedania”.
Záchvatové prejedanie prebieha najčastejšie osamote a človek jedlo často skrýva. Nemusí pociťovať hlad a napriek tomu dokáže za krátky čas nekontrolovateľne zjesť nezvyčajne veľké množstvo potravy často vysoko spracované s prevahou tuku a jednoduchých sacharidov). Po zjedení nasledujú pocity hanby, viny, výčitky, úzkosť či hnev a dopady na zdravie aj prežívanie človeka sú výrazne negatívne.
Preto majme na zreteli:
Keď sa nám niekto zdôverí, že sa záchvatovo prejedá, nezľahčujme to.
Nie je to to isté ako naše občasné prejedenie na večierku. Ani prejedanie, ani nočné či emočné jedenie, dokonca ani dojedanie v liečbe mentálnej anorexie však nie sú diagnózami porúch príjmu potravy. Ak sa človek začne opakovane záchvatovo prejedať, môže ísť o prirodzený dôsledok reštrikcie potravy alebo kognitívnych skreslení, prípadne súčasť symtomatiky ochorenia. Kde je teda diagnostická hranica?
Binge Eating vs. Binge Eating Disorder
Vzorec správania v oboch prípadoch je podobný, a preto sa tieto pojmy často zamieňajú. Nie je to však to isté a záchvatové prejedanie neznamená automaticky, že človek má diagnózu záchvatového prejedania (Binge Eating Disorder). Poďme si to vysvetliť.
Na rozdiel od záchvatového prejedania (binge eating), ktoré medzi poruchy príjmu potravy nepatrí, no na ich spektre sa pri mnohých ochoreniach vyskytuje ako symptóm, je diagnóza záchvatového prejedania (BED) konkrétne ochorenie. Hoci na Slovensku Binge Eating Disorder ako oficiálnu diagnózu zatiaľ nerozpoznávame, v americkej DSM-5* je klasifikovaná samostatne a má svoje špecifické kritériá.
Jeho charakteristikou sú opakované epizódy tzv. záchvatov prejedania. Ako taký záchvat prejedania vyzerá?
- krátky čas (tzn. do 2 hodín)
- zjedený veľký objem jedla (aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla)
- strata kontroly nad jedlom/jedením
O týchto epizódach hovoríme, ak sú prítomné 3 a viac z nasledujúcich bodov:
- jedenie prebieha v rýchlejšom tempe než je štandard
- človek pokračuje v jedení do momentu, kým sa necíti byť až nepríjemne a nezvládateľne plný
- skonzumuje veľké množstvo jedla napriek pocitu plnosti (alebo bez prítomného pocitu hladu)
- záchvat prebieha osamote predovšetkým kvôli pocitu hanby z množstva zjedeného jedla
- po záchvate prichádzajú pocity odporu a znechutenia zo samého seba, výčitky a depresívne prežívanie
O diagnóze záchvatového prejedania hovoríme vtedy, keď k , týmto záchvatom dochádza minimálne raz týždenne počas 3 mesiacov. Nie sú pritom spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami ako cvičenie, hladovanie či zvracanie (ako napr. pri mentálnej bulímii) ani sa nevyskytujú výlučne počas trvania mentálnej anorexie alebo mentálnej bulímie.
Prejedanie nie je to isté ako záchvatové prejedanie. A záchvatové prejedanie neznamená diagnózu záchvatového prejedania.
Prečo sa prejedáme?
Narozdiel od Barbory, ktorej chutilo jedlo na večierku, by Dominika pravdepodobne nevedela vysvetliť, prečo sa prejedla. Jej správanie je abnormálne, deje sa, aj keď nechce a nedokáže ovplyvniť, koľko a čo zjedla a v jedení pokračuje aj keď je plná, prípadne až kým jej nie je zle.
Podľa Dr. Jakea Lindardona (autora mnohých štúdií o PPP), z klinických, empirických aj teoretických poznatkov vieme povedať, že záchvatové prejedanie má množstvo príčin, pre ktoré vzniká a ktoré ho udržiavajú. Rozdeliť ich môžeme na 2 skupiny:
Fyziologická príčina
Ide o následok hladovania a reštrikcie. U každého človeka, ktorý trpí záchvatovým prejedaním, je potrebné pozrieť sa, či je dostatočne a či mu nechýba žiadny mikro alebo makronutrient. Úloha nutričného špecialistu/špecialistky je spolu s klientom/klientkou zabezpečiť stravovanie tak, aby sme mohli fyziologickú príčinu vylúčiť. Pri liečbe reštriktívnej anorexie alebo podvýživy sa často prejedanie zmierni časom, vyživením organizmu, dostatočným príjmom a dosiahnutím zdravej hmotnosti.
Emocionálna príčina
Sem spadajú všetky kognitívne, behaviorálne a emocionálne spúšťače. Keď nutričný špecialista/špecialistka zabezpečí, že fyziologická príčina záchvatového prejedania by už mala byť stabilizovaná, je dobré so psychológom/psychologičkou pracovať na ďalších podnetoch, ktoré môžu záchvatové prejedanie spúšťať. Tie môžu byť rôzne a je potrebné pozrieť sa na ne bez ohľadu na to, cez aké diagnózy alebo spektrum diagnóz sme si prešli. Ako môžu tieto spúšťače vyzerať?
Impulz, nutkanie, spúšťač a slabá vôľa
Spoločnosť často záchvatové prejedanie pripisuje slabej vôli. Z výskumov však vyplýva, že ľudia trpiaci BED vykazujú zvýšenú dopamínovú senzitivitu, čo spôsobuje potrebu okamžitej odmeny. To ovplyvňuje schopnosť regulovať túžbu po konkrétnych potravinách, či to, ako si užívame jedenie niektorých jedál. Vykazuje sa tiež znížená schopnosť sebakontroly. Namiesto závislosti na jedle či cukre tak môže ísť napríklad o:
- využívanie jedla ako spôsobu zvládania emócií či stresu,
- skratkovité myslenie a kognitívne skreslenia,
- málo spánku a nedostatok energie,
- slabé exekutívne funkcie,
- čierno – biele myslenie,
- spôsob potrestania sa,
- tzv. vlčí hlad.
Bez ohľadu na to, čo záchvat spustí, je potrebné nahliadať na problém komplexne. Dôvodom, prečo sa pri jedle nedokážeme zastaviť, môže byť aj nerozpoznávanie pocitov hladu a sýtosti, senzitivita na externé udalosti, narušený vzťah k jedlu, poruchy nálad, ale aj únava, nuda a stres.
Ako prejedanie zastaviť?
Po prejedení môžu prísť veľmi nepríjemné pocity – výčitky, strach, hnus, odpor aj úzkosť. Človek sa snaží svoje „zlyhanie“ napraviť – znížiť svoj príjem a opäť diétovať. To však vedie k opakovanému prejedaniu.
Záchvatové prejedanie, či už ako symptóm alebo diagnóza, tak postupne vedie napríklad k výkyvom nálad, nervozite, ale aj pocitu samoty, sociálnej úzkosti a depresii, problémom so spánkom, nízkej sebahodnote až k zneužívaniu alkoholu a iných návykových látok či agresivite.
Negatívne dopady na psychický aj fyzický stav človeka sú jednoznačné, napriek tomu spoločnosť prejedanie a nadváhu stigmatizuje. Naopak, podporuje hladovanie, odopieranie si jedla a diéty, propagujúc to ako niečo zdravé. Práve preto mnoho ľudí, ktorí aj trpia PPP sa hanbia vyhľadať pomoc, boja sa, že budú súdení a hodnotení, prípadne sa nechcú liečiť alebo ani nevedia, že ten bludný kruh, v ktorom sa točia a ktorý ich trýzni, je vlastne choroba.
60% ľudí so záchvatovým prejedaním nevie, či má vyhľadať odbornú pomoc. Pritom ide o najrozšírenejšiu formu PPP.
Z bludného BED kruhu sa pritom vyjsť dá. Je však dôležitá odborná pomoc – od nutričného špecialistu/špecialistky až po psychológa/psychologičku či komunitnú podporu.
Ako vyzerá liečba zo záchvatového prejedania?
Štatisticky je až 30-50% pacientov s BED obéznych. Vo väčšine prípadov však záchvatové prejedanie nie je o schudnutí, liečba spočíva v uzdravení vzťahu k jedlu a k sebe samému. Dôvodom vzniku BED totiž býva kombinácia napr.:
- sebahodnoty postavenej na štíhlosti a kontrole hmotnosti,
- nezdravých stravovacích návykov,
- negatívneho pohľadu na svoje telo,
- nedostatočnej práci emóciami,
- genetickej predispozície,
- nízkeho sebavedomia,
- inej duševnej choroby,
- prejedaní v detstve,
- histórie diétovania,
- šikany v detstve,
- emočnej traumy,
- perfekcionizmu.
Cieľom liečby je dostatočný energetický príjem, sloboda v jedle, zdravá hmotnosť a psychická pohoda. Pri procese uzdravovania je dôležité vypozorovať situácie či stav, v ktorom sa nachádzame, keď impulz na prejedanie prichádza. Na to však potrebujeme identifikovať, ktorý spúšťač je “ten môj”. Nie je to jednoduché, pretože ním môže byť takmer čokoľvek – niekomu stačí vôňa, emócia, prítomnosť konkrétnych potravín, pre ďalšieho sú to pocity osamelosti, veľký hlad (dlhé prestávky medzi jedlami) alebo zistenie, že sa nám zmenila hmotnosť.
Počas uzdravovania postupne získavame rôzne nástroje ako s nutkaním prejesť sa pracovať. Naučíme sa, že najlepšia stratégia na zabránenie ďalšieho záchvatu je netrestať sa zaň a dlhodobo pokračovať v nastavenom režime, jesť dostatočne a dopriať svojmu telu pravidelný príjem. Pomôcť môžu napríklad vnútorné ubezpečenia alebo afirmácie, ako napríklad:
“Som dosť presne tak, ako som.”
“Nepotrebujem sa porovnávať s ostatnými, všetci sme jedineční.”
“Relapsy a negatívne myšlienky nie sú zlyhaním.”
“Jem kvôli výžive a radosti, nie kvôli postave.”
“Moje telo mi toho toľko umožňuje, zaslúži si moju lásku a rešpekt.”
“To, že požiadam o pomoc neznamená, že som pre okolie bremeno.”
“Moje šťastie nezávisí na hmotnosti alebo veľkosti, ale na tom, kto som a čo robím.”
Pri záchvatovom prejedaní, no aj bulímii či nezdravom vzťahu k jedlu môže pomôcť aj tzv. vedomé jedenie.
Sústreď sa na jedlo!
Už ste to určite počuli, však?
Ono sa to však ľahšie povie než vykoná. Ako na to?
Vedomé jedenie je stravovací návyk, ktorý učí vnímať dôvody, prečo chceme jesť, keď nie sme hladní. Môže preto pomôcť tak pri liečbe záchvatového prejedania ako aj zdravým ľuďom. Vychádza z konceptu mindfulness (všímavosť), to znamená, že pri ňom nepozeráme televíziu, nečítame noviny a nepracujeme. Pozornosť venujeme prítomnému okamihu, sústredíme sa na chuť, textúru, farebnosť jedla, ale aj na výber potravín a ich prípravu. Keďže všetky naše zmysly uprieme na príjemný moment jedenia, vypneme od okolitého sveta a doslova relaxujeme. Jedlo si viac vychutnávame, postupne začneme prirodzene siahať po plnohodnotných potravinách a jedlách, po ktorých sa cítime dobre. Vnímame aj to, ako sa cítime. Vďaka tomu vieme ľahšie vypozorovať, kedy sme ešte hladní a kedy už máme dosť a (znovu)objavíme radosť z jedla a stolovania.
Stručne povedané – vedomé jedenie môže priniesť balans do chaosu. Zakladateľka Chuť žiť, Valentína Sedileková, ho opisuje takto:
“Naučíš sa rozmýšľať o jedle viac v intenciách toho, čo ti dáva než len v rozmere kalórií. Vďaka tomu lepšie cítiš, kedy si ešte hladý/a kedy už nie, kedy máš dosť. Pomôže ti to uvedomiť si dôvody a situácie, kedy nutkania prichádzajú a pritom nepociťuješ hlad. Dostaneš príležitosť a priestor s nimi pracovať. Namiesto záchvatu prejedenia je oddychom samotná konzumácia.”
Vedomé jedenie nie je o tom byť perfektný/perfektná, o striktných pravidlách, zakaždým zjesť len plnohodnotnú potravinu alebo sa nikdy neprejesť. Naopak, predstavuje cestu k slobode výberu a uvedomení si toho, čo a prečo si vyberáme. Či už je to sladké, slané, plnohodnotné alebo aj nie. Vyzerať môže aj takto:
- Jedlo si vyskladáme z prirodzených potravín (sladkých aj slaných).
- Myslíme na to, čo nám jedlo dá.
- Zapojíme všetky zmysly – už pri nákupe, neskôr varení aj podávaní a – jedení (“Ako to vonia? Ako to chutí? Ako to chrumká?”).
- Skúmame, ako na nás jedlo pôsobí a ako sa pri jedení cítime.
- Zamerajme sa na hlad – ako sme sýti?
- Pokračujme v jedení pomalším tempom, jedlo nehltáme.
- Pestujeme zvedavosť – odkiaľ jedlo pochádza?
Hrozienková meditácia – čože?
Pri písaní tohto článku som natrafila na tzv. hrozienkovú meditáciu (raisin meditation). Áno, aj mne to znelo čudesne, preto som sa rozhodla pozrieť sa na to, o čo ide. Čo som zistila?
Ide v podstate o test, akúsi skúšku vedomého jedenia. Cieľom cvičenia je detailne preskúmať – hrozienko. Sama som si to vyskúšala a budem rada, keď sa ku mne pridáte. Postup je nasledovný:
- Držať
Vezmite bobuľku hrozienka (čerstvé alebo sušené) a držte ho v dlani alebo medzi prstami. Predstavte si, ako keby ste nikdy nič podobné v ruke nedržali. Akú má táto bobuľka hmotnosť? - Vidieť
Urobte si čas na to, aby ste hrozienko skutočne videli. Predstavte si, že ste ešte nikdy nič podobné nevideli. Buďte zvedaví a venujte mu plnú pozornosť, skúmajte každú jeho časť. Akú má farbu? - Dotýkať sa
Otočte hrozienko medzi prstami a preskúmajte jeho štruktúru. Aký je to pocit? Je mäkké alebo tvrdé? Hladké či drsné? - Ovoniavať
Presuňte bobuľku k nosu a sledujte, čo si všimnete pri každom nádychu. Má vôňu? Akú? - Umiestniť
Pomaly si vezmite hrozienko k ústam a všimnite si, ako vaša ruka a rameno presne vedia, kam ho položiť. Potom ho jemne vložte do úst. Všimnite si, ako sa váš jazyk pri tom pohybuje. Ešte neprežúvajte, len skúmajte. Vydržíte 30 sekúnd? - Prežúvať
Vedome, pomaly zahryznite. Všimnite si, aké pocity to vyvolá. Aké chute sa uvoľnia? Skúmajte textúru, keď sa vaše zuby zahryznú do šupky. Pokračujte v žuvaní pomaly, ale ešte neprehĺtajte. Všimnite si, čo sa deje v ústach, tvorbu slín a iné účinky. - Prehĺtať
Dokážete odhaliť automatický chtíč prehltnúť, keď sa objaví vo vašej mysli? Prežite ho s plným vedomím – ešte skôr než prehltnete. Všimnite si, čo robí jazyk, aby sa na prehĺtanie pripravil. Pozrite sa, či dokážete sledovať pocity pri prehĺtaní. Skúste vedome vnímať, ako sa hrozienko pohybuje dolu hrdlom do žalúdka. Ak sa vám to nepodarí na prvýkrát, skúste si všimnúť druhý alebo tretí hlt. Čo robí jazyk po tom, ako ste prehltli? - Registrovať
Nakoniec venujte pár chvíľ reflektovaniu toho, čo sa udialo. Zostala vám v ústach chuť? Aký je to pocit, nemať viac hrozienko v ústach? Všimli ste si chuť či potrebu siahnuť po ďalšom? Ako sa cíti váš žalúdok?
Ako vám táto hrozienková meditácia išla? Bavila vás? Alebo to bolo pre vás ťažké? Dajte mi vedieť v komentároch 🙂
Záver
Binge Eating Disorder je vážne psychosomatické ochorenie. Pokiaľ je prejedanie sa témou, ktorá sa vás týka, nebojte sa vyhľadať pomoc. Z bludného kruhu prejedania, reštrikcie aj kompenzácií však je cesta von. Sme tu pre vás formou psychologického a nutričného poradenstva, ktoré vieme zabezpečiť aj vďaka podpore Nadácie TESCO a podpore hlavného mesta SR Bratislavy formou intenzívnej podpory odborníkov z multidisciplinárneho tímu aj formou podpory komunity ľudí, ktorí sú na rovnakej ceste v bezpečnom priestore komunity.
*DMS-5 je diagnostický a štatistický manuál duševných porúch. Jeho piate vydanie je aktualizáciou Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch z roku 2013, taxonomického a diagnostického nástroja vydaného Americkou psychiatrickou asociáciou. V Spojených štátoch slúži DSM ako hlavná autorita pre psychiatrické diagnózy.
Zdroje:
- @breakbingeeating
- Nutrition Counseling in the Treatment of Eating Disorders, M. Herrin et al., Routledge 201
- Lindardon, J., Rosato, J. & Messer, M. (2020). Break Binge Eating: Reach, angagement and user profile of an Internet – based psychoeducational and self – help platform for eating disorders. Internation Journal of Eating Disorders, 53, 1719 – 1728
- Guido K. W. Frand, Curr Psychiatry Rep. 2013 October; 15(10): 396.
- www.healthline.com
Článok vznikol vďaka podpore z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže v roku 2022.
Som nadšenou ambasádorkou udržateľnosti a projektov, ktoré dokazujú, že empatia a ľudskosť v nás stále sú. Verím, že o dobrých veciach treba hovoriť, a preto som sa rozhodla venovať svoj pracovný čas ich šíreniu. O DOBRE dávam svetu vedieť – formou článkov, sociálnych sietí, obsahového marketingu aj PR. Lebo dobrými skutkami sa nechválime. Dobrými skutkami inšpirujeme.
