V dnešnej dobe zameranej na výkon a výzor máme tendenciu posúvať naše limity na úkor zdravia. Často to začína malými, na prvý pohľad neškodnými znakmi, ako napríklad nervozita z vynechaného tréningu či výčitky po zjedenej sladkosti. Ak si však týchto signálov nie sme vedomí a hranice svojho tela a psychiky tlačíme stále ďalej, môžeme sa dostať do stavu, kedy nad tým celým strácame kontrolu.
K blížiacemu sa World Eating Disorders Action Day sme spojili sily s GymBeam a pripravili sme kampaň, vďaka ktorej môže každý z nás spoznať svoje zdravé limity a predísť tak vzniku narušeného vzťahu k jedlu či poruchám príjmu potravy.
Poznáš svoje limity v cvičení?
Pravidelný pohyb je nesmierne prospešný pre naše psychické aj fyzické zdravie. Jeho súčasťou môže byť aj snaha o dosahovanie výkonu a udržanie zdravej hmotnosti či atletickej postavy, no chýbať by tam nemal rešpekt k možnostiam svojho tela.
Aj pri športovaní môžeme prekročiť náš zdravý limit. Silné úzkostné pocity pri narušení tréningovej a stravovacej rutiny, či nutkavá potreba pohybu napriek zraneniu, môžu byť jedným zo signálov porúch príjmu potravy (PPP).
👉 máš potrebu trénovať a športovať napriek zraneniu alebo chorobe
👉 cvičenie vnímaš ako trest za to, čo si zjedol alebo za povinnosť, ktorú keď nesplníš, ani si „nezaslúžiš“ jesť
👉 zmena alebo zachovanie výzoru svojho tela je pre teba dominantnou motiváciou cvičenia, pričom svoje telo často kontroluješ, porovnávaš a trápia ťa myšlienky, že stále nevyzeráš dosť dobre
👉 si ochotný ohroziť svoje zdravie za účelom vyššieho progresu (napr. strata menštruácie, doping)
👉 situácie, kedy musíš tréning prispôsobiť neočakávaným okolnostiam, ťa výrazne stresujú, a tréningovú rutinu nezmeníš ani v prípade, že by si to okolnosti vyžadovali (kamaráti, práca, škola, rodina…)
Bigorexia, tiež nazývaná svalová dysmorfia, je forma telesnej dysmorfickej poruchy, ktorá je charakteristická nadmerným záujmom o atletickú, svalnatú postavu. Prejavuje sa skresleným sebaobrazom, kedy sa človek vidí byť slabý a tenký a má neutíchajúcu potrebu naberať svalovú hmotu bez ohľadu na reálny podiel svalovej hmoty, ktorú majú. Aj keď bigorexia postihuje ľudí všetkých vekových kategórií a pohlaví, najčastejšie sa vyskytuje u mužov.
Aké sú najznámejšie prejavy?
Nutkavá potreba cvičiť za účelom svalého rastu: časté trávenie dlhých hodín v posilňovni, pričom narušenie režimu cvičenia a tréningovej rutiny spôsobuje výrazný distres a úzkosť. Potreba cvičiť je natoľko silná a nutkavá, že zasahuje do iných záujmov a zodpovedností v živote človeka a býva upredňostňovaná (napr. škola, práca, vzťahy…)
Nadmerný tréning: cvičenie môže byť excesívne a je pre človeka problém prerušiť tréningovú rutinu napríklad z dôvodu únavy, zranenia či choroby. Cvičenie pokračuje aj napriek bolesti a môže byť sprevádzané nutkavou kontrolou svojho zovňajšku v zrkadle či odraze aj mimo posilňovne.
Zmeny v stravovacích návykoch: prítomné bývajú vysokoproteinové stravovacie smery, prísna kontrola zloženia jedál alebo ich kalorickej hodnoty.
Duševné a emocionálne príznaky: ľudia s bigorexiou sa cítia byť tenkí a slabí a svoje telo môžu zahaľovať do dlhého alebo oversized oblečenia. Prítomné býva nízke sebavedomie, skreslený sebaobraz, negatívny body image a úzkosť spojená so zmenami tela alebo so stravovaním.
Telesná dysmorfia je duševné ochorenie, ktoré ľuďom spôsobuje neustále obavy z toho ako vyzerajú. Zákernosť tejto choroby spočíva v tom, že sa na prvý pohľad môže javiť ako bežná nespokojnosť, s ktorou sa stretáva každý z nás, no opak je pravdou. Ide o závažný stav, v ktorom má človek skreslené vnímanie toho, ako vyzerá. To čo vidí v zrkadle sa radikálne líši od toho, aká je skutočnosť.
Ľudia s telesnou dysmorfiou sa vyznačujú kompulzívnym správaním (neustále sledovanie sa v zrkadle, časté váženie sa, výrazné líčenie), ktoré im slúži ako zvládací mechanizmus. Ide však o dvojsečnú zbraň. Toto správanie môže priniesť buď úľavu alebo zintenzívniť už tak veľkú úzkosť. Avšak ak im toto kompulzívne správanie aj dodá pocit kontroly a dočasne zmierni úzkosť, ide len o krátkodobý efekt. Náročné pocity sa čoskoro vrátia a cyklus sa začne odznova.
Aj keď sa štádium ochorenia môže u každého človeka líšiť, existujú spoločné znaky kompulzívneho správania, vďaka ktorým je možné dysmorfiu rozoznať:
- Neustále sledovanie sa v zrkadle alebo úplné vyhýbanie sa zrkadlám
- Časté váženie sa
- Porovnávanie sa s ostatnými
- Vyhľadávanie rôznych kozmetických úprav a zákrokov
- Nadmerné cvičenie zamerané najmä na partie, ktoré spôsobujú stres a úzkosť
- Potreba uistenia o svojom vzhľade od ostatných
- Zmena držania tela či šatníka, aby bolo telo čo najlepšie maskované
- Obsesívne vytláčanie vyrážok na celom tele pre dosiahnutie dokonalej pokožky
- Body checking, necitlivé/agresívne dotýkanie sa problémových partií
S poruchou príjmu potravy sa môžeme cítiť bezpečne a mať dojem, že máme všetko pod kontrolou, opak je však pravdou. Poruchy príjmu potravy postupne nahlodávajú našu myseľ a telo a veľmi negatívne vplývajú na naše fyzické a psychické zdravie. 👤
Potvrdzuje to aj príbeh Juraja, aktívneho športovca, ktorému sa podarilo uzdraviť z anorexie.
Pokiaľ máš pocit, že sa narušený vzťah k jedlu alebo poruchy príjmu potravy môžu týkať aj teba, nezostávaj s tými obavami sám alebo sama. Neváhaj sa bezplatne a anonymne poradiť s našimi odborníčkami na linke 0800 221 080 alebo cez e-mail
Poznáš svoje zdravé limity v chudnutí?
Signály, že sme prekročili naš zdravé limity, môžu byť niekedy nenápadné a plíživé, a to nielen pre naše okolie, ale aj pre nás samých.
👉 Však sa chcem len zdravo stravovať.
👉 Však keby som chcel/a, viem kedykoľvek prestať.
👉 Však jem normálne, nehladujem, aj sladké si dám. Čo je na tom zlé jesť racionálne?!
Poruchy príjmu potravy a ich pravidlá, príkazy a zákazy majú tendenciu nás časom lapiť do svojej siete. Ani sa nenazdáme a nevieme prestať.
👉 žiadna hmotnosť, ktorú dosiahneš, nie je “dosť dobrá” – čosi ti hovorí, že vždy sa dá ísť nižšie
👉 neustále počas dňa myslíš na jedlo a na svoje telo
👉 tvoje telo prestane fungovať správne (strata menštruácie, únava, sexuálne dysfunkcie, zvýšená nervozita, zhoršenie výkonu v škole či práci…)
👉 jedlo, šport a výzor tela zaberajú v tvojom živote výrazný priestor na úkor priateľov, rodiny či koníčkov, ktoré ťa bavia či bavili
👉 vnímanie jedla sa stáva čierno-bielym, potraviny sú dobré alebo zlé, buď máš silnú vôľu alebo si zlyhal/a
👉 to, ako vnímaš samého seba, prípadne ak tvoja nálada, sa odvíja od čísla na váhe či pocitov “tučnoty”
👉 proces redukcie je ťažké ukončiť, máš strach z návratu k dostatočnému kalorickému príjmu
Každá porucha príjmu potravy je tzv. multifaktoriálne ochorenie, čo znamená, že existujú viaceré spúšťače ochorenia. Okrem genetickej predispozície a osobnostných čŕt (úzkostlivosť, perfekcionizmus…) sú to sociokultúrne vplyvy, ako napríklad skúsenosti z detstva a dospievania, prístup a správanie našich najbližších, či ideál krásy prezentovaný v kultúre a médiách. Taký ten „posledný kamienok“, čo spustí lavínu v podobe mentálnej anorexie, môže byť aj hladovanie či kalorický deficit počas dospievania. Preto je veľmi dôležité poznať svoje zdravé limity.
Poruchu príjmu potravy môže byť ťažké spozorovať a často príznaky nezbadajú ani najbližší, respektíve až keď dôjde k výraznému úbytku hmotnosti. Prečítaj si o tom viac:
Hoci medzi typické príznaky anorexie patrí manipulácia s jedlom, poruchy príjmu potravy nie sú o nenávidení jedla. Samotné jedlo je len akýmsi nástrojom, ktorým človek reaguje na rôzne pocity a situácie – napr. osamelosť, úspech, odpor voči sebe, túžba po kontrole nad životom, nedostatočnosť, menejcennosť, sebanenávisť, stres atď.
Všímať si treba 3 kategórie príznakov, a to zmeny fyzické, psychické a zmeny v správaní . Medzi najčastejšie príznaky mentálnej anorexie patria:
- strach z priberania a z tučnoty
- skreslený sebaobraz
- znižovanie energetického príjmu, prísne stravovacie pravidlá, reštrikcia, hladovanie, držanie diét
- vysoký food focus, teda zahlcujúce myšlienky na jedlo
- úzkosti a výčitky spojené so stravovaním, zmenami hmotnosti či pohybom
- zmeny správania (napr. obsesívny záujem o zdravý životný štýl, sociálna izolácia)
- zmeny nálad (depresívne ladenie, nervozita…)
- snaha o kontrolu stravovania a pohybu za účelom zníženia telesnej hmotnosti
- nutkavá snaha o spaľovanie kalórií, napr. kompulzívnym pohybom, aktívnym cvičením, ale aj upratovaním, umývaním riadov atď. – človek vyhľadáva fyzicky náročné činnosti
- zmena štýlu obliekania (napr. zahaľovanie sa do oversized oblečenia)
- únava, závrate, mldloby, zimomravosť, padanie vlasov
Typickým príznakom je aj vyhľadávanie akejkoľvek pohybovej aktivity – napr. aktívna práca, počas ktorej je potrebné / možné veľa chodiť alebo aj cvičenie podľa videí či v posilňovni.
Tieto príznaky však môžu byť mylne považované za známky zdravého spôsobu života a ťažko ich od neho odlíšiť.
Hranica medzi zdravím a chorobou
Lenže za dlhými prechádzkami, ignorovaním výťahu a častým upratovaním sa môže skrývať nutkavá potreba hýbať sa a spaľovať energiu. Ani zďaleka to nie je len o cvičení vo fitness centre, ale o zdanlivé maličkosti. Človek trpiaci mentálnou anorexiou si nesadne na voľné sedadlo v autobuse. Uprednostní státie, počas ktorého napríklad zatína svaly na bruchu.
Rozdiel medzi zdravým návykom a anorexiou spočíva v dôvodoch, ktoré sa skrývajú za konaním človeka.
S poruchou príjmu potravy sa môžeme cítiť bezpečne a mať dojem, že máme všetko pod kontrolou, opak je však pravdou. Poruchy príjmu potravy postupne nahlodávajú našu myseľ a telo a veľmi negatívne vplývajú na naše fyzické a psychické zdravie. 👤
Potvrdzuje to aj príbeh Zuzky, našej peer konzultantky, ktorej sa podarilo uzdraviť z anorexie.
Pokiaľ máš pocit, že sa narušený vzťah k jedlu alebo poruchy príjmu potravy môžu týkať aj teba, nezostávaj s tými obavami sám alebo sama. Neváhaj sa bezplatne a anonymne poradiť s našimi odborníčkami na linke 0800 221 080 alebo cez e-mail
Poznáš svoje zdravé limity v stravovaní?
Či už ide o misku zeleniny alebo koláčiky od babky, všetky potraviny zapadajú do vyváženého životného štýlu. Jedenie sa prirodzene spája s uspokojením a príjemnými pocitmi, a prepojenie jedla s emóciami má dôležité miesto aj na sociálnych stretnutiach. Odstránenie takýchto zážitkov uberá z kvality nášho života. Jedlo má byť nielen nutrične hodnotné a vyvážené, ale má prinášať aj pôžitok.
Zdravé stravovanie by malo podporovať kvalitu nášho života. Pokiaľ sa však stáva neflexibilným, obmedzujúcim a častým zdrojom stresu a úzkosti, zrejme sme prekročili svoj zdravý limit.
Prílišné zameranie sa na zdravé stravovanie je definované slovom ortorexia.
Osoby s ortorexiou dávajú prednosť nutričným vlastnostiam jedla a jeho prospešnosti pred chuťou a pôžitkom z neho. Prítomné sú neustále obavy týkajúce sa potenciálne negatívneho vplyvu jedla na zdravie, neprestajné zaoberanie sa kvalitou jedla, jeho pôvodom, výrobným spracovaním, balením a uchovávaním.
Človek s ortorexiou nie je schopný spontánnosti v jedle, ale ani v trávení voľných chvíľ, keďže svoje jedlo si musí zabezpečiť podľa vopred premysleného plánu. Konzumácia jedla v reštauračných zariadenia alebo bufetoch neprichádza do úvahy. Výber vhodných potravín a obavy z ich možných nedostatkov a škodlivosti vedú k pocitom úzkosti.
Ako ortorexiu spoznať?
Rozlišovať medzi ortorexiou a zdravým stravovaním nie je jednoduché – najmä kvôli spoločnosti a kultúre zameranej na štíhlosť a diéty. Sme nastavení na to, že zdravé stravovanie sa rovná light výrobkom, mrkve s cottage cheesom a šalátom. Fixovanie na „čisté stravovanie“ tak tzv. diet culture podporuje, čo jednotlivcom uľahčuje skĺznuť do neusporiadaných stravovacích návykov a zvyšuje riziko vážnej poruchy príjmu potravy.
Existujú však signály, ktoré nás dokážu varovať. Medzi najčastejšie patrí:
- obsesívny záujem o kvalitu a čistotu potravín
kompulzívna kontrola zoznamov zložiek a nutričných označení - lepší pocit po zjedení niečoho “zdravého”
a naopak – pocity zlyhania po zjedení spracovaných “nezdravých” potravín - strach zjesť potraviny, ktoré nespĺňajú vlastné štandardy „čistoty“
- odmietanie jedla, ktoré navaril niekto iný
- potreba neustále získavať nové informácie ohľadom jedla, výživy či receptov
- problém zjesť jedlo v reštaurácii kvôli nedostatku informácii o jeho pôvode či energetickej hodnote
- predsudky voči celým skupinám potravín
- vytváranie vlastných stravovacích návykov
- obsedantné sledovanie blogov o jedle a „zdravom životnom štýle“
Počas svojho života si zbierame rôzne presvedčenia, ktoré postupne tvoria naše názory a myslenie. Ovplyvňujú ich ľudia v našom okolí, najrôznejšie udalosti, ale aj komentáre smerujúce k jedlu, výzoru a hmotnosti. Je teda prirodzené, že pokiaľ niečomu veríme, tak náš mozog si selektívne vyhľadáva a prijíma informácie, ktoré toto presvedčenie podporujú. Napríklad, keď veríme, že z pečiva sa priberá, máme tendenciu počúvať ľudí, ktorí s týmto tvrdením súznia. Nespokojnosť so svojím výzorom prisúdime sacharidom a následne pečivo prestaneme jesť – teda podľa svojho presvedčenia aj konáme.
Propagácia diét a orientácia na štíhlosť a výzor v našej spoločnosti spôsobujú, že máme tendenciu sa pozerať na telo ako na objekt a z jedla robíme iba zdroj energie. Jedlo predstavuje však oveľa viac ako len palivo. Na rozdiel od zvierat, ktoré jedia výlučne na prežitie, pre ľudí spĺňa jedlo rôzne funkcie. Jednou z nich je aj sociálna, pod ktorou si pokojne predstavte večeru na prvom rande, narodeninovú tortu od babky, či pracovný obed.
Jedlo obsahuje nielen veľmi dôležité makroživiny ako bielkoviny, tuky, sacharidy, ale aj mikroživiny, teda vitamíny, minerály a stopové prvky. To všetko sa podieľa na správnom chode celého nášho organizmu, od biochemických procesov až po správnu funkciu všetkých vnútorných orgánov, tkanív, kostí, svalov a podobne. Nedostatočný príjem týchto zložiek môže viesť ku závažným zdravotným problémom.
Práve preto by sme na jedlo nemali pozerať iba ako na počet kalórií a molekuly energie, ale aj ako na zdroj výživy pre zabezpečenie správneho fungovania celého nášho organizmu. Odopieraním si jedla totiž neprichádzame iba o energiu, ale aj o spomenuté makro a mikroživiny – elektrolyty.
Pokiaľ sme však ovplyvňovaní názormi, ktoré jedlo stavajú do pozície akéhosi nepriateľa, tak je pravdepodobné, že aj my začneme naň týmto spôsobom nazerať. Ako teda môžeme zistiť, či je náš vzťah k jedlu v poriadku?
Po jedle pociťujeme pocity viny alebo hanby
Aj keď jeme „zdravé“ potraviny, môžeme sa cítiť previnilo alebo sa hanbiť za to, čo a koľko sme toho zjedli. Prípadne sa objavia výčitky, ak zjeme niečo „zakázané”. Po jedle by sme sa všeobecne mali cítiť naopak pozitívne a spokojne, najmä, keď nám pokrm chutí.
Vyhýbame sa alebo obmedzujeme potraviny, ktoré sú označované ako „nezdravé“
Zakazujeme si alebo sa vyhýbate potravinám, ktoré definujeme ako ,,zlé”. Pri takomto čierno-bielom myslení môže dochádzať ku kognitívnym skresleniam a následným prejedením sa potravín, ktoré sú zakázané.
Vytvorili sme si veľa pravidiel týkajúcich sa potravín a akékoľvek vybočenie z nich je problém
Vďaka dezinformáciám alebo rôznym striktným redukčným režimom si vybudujeme pravidlá – ovocie len doobeda, sacharidy len do 18:00, príloha len v podobe zeleniny, vždy len jedna lyžička oleja atď. Stravovanie sa mimo tieto pravidlá spôsobuje pocity zlyhania a úzkosti. Jedenie vonku s kamošmi či objednanie donášky sú všetko raritné, ba priam až situácie. Radšej ostaneme hladní, alebo si na výlet za každú cenu vezmeme vlastné jedlo.
Pokiaľ máš pocit, že sa narušený vzťah k jedlu alebo poruchy príjmu potravy môžu týkať aj teba, nezostávaj s tými obavami sám alebo sama. Neváhaj sa bezplatne a anonymne poradiť s našimi odborníčkami na linke 0800 221 080 alebo cez e-mail
Poznáš svoje zdravé limity pri výkone?
Diana sa pripravovala na súťaž v bikini fitness. Tréner jej nastavil tréning aj výživový plán. Bol prísny, ale Dianina motivácia bola veľká. Celý týždeň sa jej darilo dodržiavať kalorický príjem aj poctivo odcvičiť všetky série. V piatok po tréningu prišla domov so škŕkajúcim bruchom a po diétnom šaláte s kuracím mäsom neodolala aspoň drobnej čokoláde. A po nej balíčku čipsov. A bábovke. Popcornu. Cereáliám s mliekom. Džúsu. Škatuli čokoládových bonbónov. Nedokázala prestať, až kým jej nebolo hrozne zle.
Víkend bol pre ňu strašný. Výčitky boli obrovské, hneď v sobotu ráno si šla zabehať. Predstavovala si, ako z nej všetky tie nadbytočné kalórie odchádzajú. Vedela, že v pondelok začína odznova. Trénerovi nič nepovedala, len celý týždeň dodržiavala režim. Piatka večera sa obávala, no po večery už nič nezjedla. Problém prišiel v sobotu po raňajkách, keď ju premohla chuť na sladké a opäť to nemalo konca kraja. Zo zúfalstva sa rozplakala, utrela si špinavé ústa a bežala na záchod.
Telo každého človeka má svoj zdravý limit. Prísne pravidlá a hladovanie býva preňho ťažké dodržať a príde zlom, kedy potrebuje zanedbanú energiu dohnať. Hlad v kombinácii s emóciami či skratkovitým myslením povedie k záchvatu prejedania, ktorý vystrieda úzkosť, výčitky a potrestanie sa. Tieto signály sú typické napríklad pre mentálnu bulímiu, no pár takýchto epizód ešte nemusí hneď znamenať poruchu príjmu potravy. Je však potrebné zastaviť sa a postarať sa o seba a svoje telo.
Je vysoko pravdepodobné, že každý, kto číta tento text, sa už niekedy prejedol. Asi všetci tak poznáme pocit plnosti spojený s prípadným diskomfortom. Prejedenie (overeating) nastáva, keď nám chutí. Zjeme síce viac ako bežne, ale stále máme nad situáciou kontrolu. Jeme, lebo chceme zjesť viac a ak chceme, prestaneme. Takéto prejedenie má iba malé (ak vôbec nejaké) dopady na náš psychický stav.
Ide o špecifický vzorec správania, resp. trans-diagnostický symptóm, ktorý sa môže objaviť u väčšiny ľudí s diagnózou PPP. Napr. pri mentálnej anorexii ide o symptóm objavujúci v procese liečby z ochorenia, kedy má človek po dlhodobej reštrikcii pocit, že sa v jedení nedokáže zastaviť. V tomto prípade to však trvá len obmedzenú dobu a je to spôsobené tým, že telo priam hltá živiny, ktoré dlho nedostávalo. Dalo by sa to nazvať akousi fázou “dojedania”.
Záchvatové prejedanie (binge eating) prebieha najčastejšie osamote a človek jedlo často skrýva. Nemusí pociťovať hlad a napriek tomu dokáže za krátky čas nekontrolovateľne zjesť nezvyčajne veľké množstvo potravy často vysoko spracované s prevahou tuku a jednoduchých sacharidov). Po zjedení nasledujú pocity hanby, viny, výčitky, úzkosť či hnev a dopady na zdravie aj prežívanie človeka sú výrazne negatívne.
Preto myslime na to: Keď sa nám niekto zdôverí, že sa záchvatovo prejedá, nezľahčujme to.
Nie je to to isté ako naše občasné prejedenie na večierku. Ani prejedanie, ani nočné či emočné jedenie, dokonca ani dojedanie v liečbe mentálnej anorexie však nie sú diagnózami porúch príjmu potravy. Ak sa človek začne opakovane záchvatovo prejedať, môže ísť o prirodzený dôsledok reštrikcie potravy alebo kognitívnych skreslení, prípadne súčasť symtomatiky ochorenia. Kde je teda diagnostická hranica?
Vzorec správania v oboch prípadoch je podobný, a preto sa tieto pojmy často zamieňajú. Nie je to však to isté a záchvatové prejedanie neznamená automaticky, že človek má diagnózu záchvatového prejedania (Binge Eating Disorder). Poďme si to vysvetliť.
Na rozdiel od záchvatového prejedania (binge eating), ktoré medzi poruchy príjmu potravy nepatrí, no na ich spektre sa pri mnohých ochoreniach vyskytuje ako symptóm, je diagnóza záchvatového prejedania (BED) konkrétne ochorenie. Hoci na Slovensku Binge Eating Disorder ako oficiálnu diagnózu zatiaľ nerozpoznávame, v americkej DSM-5 je klasifikovaná samostatne a má svoje špecifické kritériá. Jeho charakteristikou sú opakované epizódy tzv. záchvatov prejedania.
Ako taký záchvat prejedania vyzerá?
- krátky čas (tzn. do 2 hodín)
- zjedený veľký objem jedla (aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla)
- strata kontroly nad jedlom/jedením
O týchto epizódach hovoríme, ak sú prítomné 3 a viac z nasledujúcich bodov:
- jedenie prebieha v rýchlejšom tempe než je štandard
človek pokračuje v jedení do momentu, kým sa necíti byť až nepríjemne a nezvládateľne plný
skonzumuje veľké množstvo jedla napriek pocitu plnosti (alebo bez prítomného pocitu hladu) - záchvat prebieha osamote predovšetkým kvôli pocitu hanby
- z množstva zjedeného jedla po záchvate prichádzajú pocity odporu a znechutenia zo samého seba, výčitky a depresívne prežívanie
O diagnóze záchvatového prejedania hovoríme vtedy, keď k týmto záchvatom dochádza minimálne raz týždenne počas 3 mesiacov. Nie sú pritom spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami ako cvičenie, hladovanie či zvracanie (ako napr. pri mentálnej bulímii) ani sa nevyskytujú výlučne počas trvania mentálnej anorexie alebo mentálnej bulímie.
Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania charakteristické tým, že za pomerne krátky čas (max. do 2 hodín), je zjedený taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom – pocit, že nedokážeme ovplyvniť, koľko a čo zjeme. Zakladateľka Chuť žiť, Valentína Sedileková, opisuje tieto situácie takto:
“Akoby ti vypol mozog. Na nič nemyslíš, všetko je bezpredmetné. Si len ty, jedlo a vlastný chtíč. Nemyslíš. Konáš.”
Po záchvate nasledujú fyzické ťažkosti, úzkosti, pocity viny a hanby, výčitky a – kompenzácia. Na to, aby mohla byť bulímia diagnostikovaná, záchvaty prejedania a kompenzačné mechanizmy sa musia opakovať min. raz týždenne v priebehu 3 mesiacov.
Existujú však aj atypické formy bulímie. Hovoríme o nich vtedy, ak je väčšina diagnostických kritérii splnená, no je prítomný atypický vzorec – napr. nižšia intenzita kompenzácií a prejedania.
Aké má bulímia príznaky?
Aj pri mentálnej bulímii, rovnako ako pri iných diagnózach na spektre porúch príjmu potravy, je sebahodnota úzko previazaná so schopnosťou kontrolovať svoju hmotnosť a stravu. Prítomný je pocit nedostatočnosti, menejcennosti až negatívneho vzťahu k samému sebe a zameranie na postavu a hmotnosť.
Tá môže často kolísať alebo sa výrazne meniť smerom nahor alebo nadol. Pri bežnej populácii býva príjem potravy regulovaný pocitmi hladu a sýtosti, ktoré tak zabezpečujú prirodzené udržiavanie si hmotnosti v rozmedzí normy.
Táňa je nutričnou špecialistkou a trénerkou, ktorá má za sebou množstvo skúseností zo sveta fitness, kde si na sebe vyskúšala celý rad metód v oblasti cvičenia a zdravej výživy. Nevyhla sa ani rôznym omylom, extrémom či problémom, ktoré súviseli s poruchami príjmu potravy a došli až za nezdravú hranicu.
Vypočujte si príbeh Táni, v ktorom hovorí o odvrátenej stránke fitness a zdravého životného štýlu, ktorá môže mať na naše zdravie negatívny vplyv.
Pokiaľ máš pocit, že sa narušený vzťah k jedlu alebo poruchy príjmu potravy môžu týkať aj teba, nezostávaj s tými obavami sám alebo sama. Neváhaj sa bezplatne a anonymne poradiť s našimi odborníčkami na linke 0800 221 080 alebo cez e-mail
Bezplatné online kurzy, rozhovory a publikácie
Zaujala ťa téma zdravých limitov a chceš sa dozvedieť viac? Navštív našu platformu webinare.chutzit.sk plnú bezplatných online kurzov, rozhovorov a publikácií, ktoré pripravili naše odborníčky. Vypočuj si skutočné príbehy ľudí, ktorí sa z PPP vyliečili, pozri si videorozhovor s psychoterapeutkou o ideále krásy Magdou Frecer, alebo si urob kurz na tému udržateľný životný štýl a zdravý vzťah k jedlu s nutričnou špecialistkou Táňou Kyseľovou.
Máš podozrenie na poruchu príjmu potravy? Otestuj sa.
To, že prekročíme svoje zdravé limity neznamená, že sa nemôžeme zastaviť a vrátiť späť. Keď nášmu telu dávame pestrú stravu, pravidelný pohyb a dôveru, dokážeme podávať dobré výkony a dokonca máme zo seba aj my sami lepší pocit!
