fbpx

Chuť žiť

 

Ako začína anorexia

Ako začína anorexia - cover

Boj o pozornosť, intolerancie, alergie, modeling, pubertálna fáza. Pravdepodobne ste sa už aj vy stretli s niektorým z týchto vyjadrení nesprávne popisujúcich, ako anorexia začína. Tretina Slovákov si totiž myslí, že ide len módny výstrelok (1). Nie je to však ani diéta, puberta či experiment. Ide o život ohrozujúce duševné ochorenie.

V článku sa dočítate:

  • ako začína anorexia
  • či za vznik anorexie môžu rodičia
  • ako súvisí s anorexiou trauma
  • ako na nás vplýva spoločnosť

Mentálna anorexia je duševné ochorenie patriace medzi tzv. poruchy príjmu potravy (PPP). Dalo by sa však povedať, že je aj poruchou vzťahu k sebe samému. Jej charakteristickou črtou je neschopnosť prijať svoje nedostatky, neustále sebahodnotenie a kritika, absencia láskavosti voči sebe samému a konštantná potreba trestať sa za svoje “nedokonalosti”. Hneď na úvod si však vyjasnime jedno:

To, že niekto trpí anorexiou, nie je jeho chyba.

Anorexia nie je voľba, nie je to rozhodnutie – je to ochorenie. A rovnako ako iné duševné ochorenia, ani ona nemusí byť vidieť na prvý pohľad.

Ako anorexia začína?

Nie je na to jednoduchá odpoveď.
Isté však je, že nejde o boj o pozornosť, ako tvrdia mnohé mýty opradené okolo tohto slovného spojenia. Naopak – človek trpiaci PPP robí všetko preto, aby si okolie nevšimlo, že sa niečo deje. V snahe svoje ochorenie ukryť, klame, manipuluje, zavádza, vymýšľa si výhovorky. Anorexiu môže byť preto ťažké spozorovať a často príznaky nezbadajú ani najbližší, rsp. až keď dôjde k výraznému úbytku hmotnosti.

Chudnutie ako následok

Anorexia sa väčšine ľudí spája s obrazom ľudí s veľmi nízkou hmotnosťou. Držanie diéty môže naozaj zvýšiť pravdepodobnosť vzniku PPP (2), no strata hmotnosti je viac následkom ako príčinou anorexie. V človeku sa začína rozvíjať oveľa skôr než dôjde k fyzickým prejavom.

Mentálna anorexia, napriek výraznej zameranosti na jedlo a snahu o získanie štíhlej postavy, nie je iba o jedle. V skutočnosti ide o snahu takýmto spôsobom riešiť hlbšie duševné a emocionálne problémy a často jej predchádza úzkosť z pochybností o sebe samom, obavy, že nás okolie neprijme takých, aký sme. Človek hladovanie používa nevedome ako stratégiu na vyrovnávanie sa s nimi.

Ako začína anorexia - trauma ilustrácia

Anorexia začína pomaly a nenápadne

Človek trpiaci anorexiou začne väčšinou najprv obmedzovať príjem len vysokokalorických jedál (sladkosti, pizza, čipsy, fast food). Postupne začne obmedzovať aj bežné potraviny (pečivo, cestoviny a pod.). Rozvinie sa strach z priberania, skreslený pohľad na svoje telo sa prehĺbi a z chudnutia sa stane závislosť, s ktorou si nevie dať rady.

V najťažšej fáze anorexie pritom človek často konzumuje iba pár vybraných potravín, ktoré považuje za „bezpečné“. Keď hmotnosť klesne pod určitú hranicu, začnú sa v mozgu diať neurobiologické zmeny, ktoré vedú k ďalšej potrebe nejesť a k skreslenému vnímaniu vlastného tela. V extrémnych prípadoch človek úplne odmieta prijímať potravu alebo dokonca obmedzuje aj príjem tekutín, čo môže viesť k bezprostrednému ohrozeniu života.

“Ty si schudla? Vyzeráš výborne!”

Keď diéta prinesie zmenu výzoru, okolie môže zo začiatku reagovať pochvalne. Pocit úspechu, uspokojenia a utvrdenia sa v tom, že treba pokračovať, zlepšovať a zdokonaľovať sa, tak naberá na intenzite. Komplimenty smerom k vzhľadu človeka tak môžu podporovať manipuláciu s jedlom myšlienku chudnúť viac.

“Ach, ja tomu koláču neviem odolať! Čo by som ja dala za to, keby som mala takú silnú vôľu ako ty. Obdivujem tvoju disciplínu!”

Takéto a podobné vety sú pre ľudí trpiacich anorexiou často hnacím motorom v diéte pokračovať a dávať tak ochoreniu viac priestoru a sily. Sú pochválení, obdivovaní a zlyhanie neprichádza do úvahy. Naopak – každé škvŕkanie v bruchu je víťazstvom. Glorifikácia “sebakontroly, sebazapretia a silnej vôle” je však glorifikáciou ochorenia, ktorého úmrtnosť je 12x vyššia než u iných psychických porúch!

Anorexia je duševná choroba s najvyššou úmrtnosťou na svete.

Približne 4-20% ľudí trpiacich anorexiou aj zomrie a 1 z 5 spácha samovraždu. Pritom polovica Slovákov nevie, že tieto poruchy sa môžu končiť smrťou.(1)

Kto za anorexiu môže?

Odborníci sa zhodujú, že nie je jeden konkrétny dôvod, prečo anorexia začne. Existuje celý súbor rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť výskytu ochorenia u “geneticky predisponovaných jedincov”. Ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie – to znamená, že to, či sa u človeka anorexia rozvinie alebo nie, závisí od mixu viacerých faktorov:

Ako začína anorexia - faktory

Genetické predispozície
Genetická predispozícia na mentálnu anorexiu spočíva v receptorovej výbave mozgu, ktorá zapríčiňuje, že hladovanie človeku znižuje úzkosť a stres a naopak – upokojuje ho.

Osobnostné predispozície
Ľudia trpiaci mentálnou anorexiou mávajú podobné osobnostné črty – často bývajú veľmi úzkostliví, zodpovední, empatickí, majú sklony k perfekcionizmu, neznesú zlyhanie a túžia byť vo všetkom dokonalí. Keďže cítia potrebu všetkým sa zapáčiť, neakceptujú zlyhanie, kontrolujú svoje emócie a tie negatívne potláčajú. So situáciami sa vyrovnávajú cez vyhýbavosť, utiahnutosť, impulzivitu, kompulzivitu a – závislosti (na chudnutí).

Udalosti v živote
Spúšťačom, ktorým začína anorexia, môže byť konkrétna životná situácia, s ktorou sa človek nevie vysporiadať. 1 zo 4 ľudí s PPP má traumatickú skúsenosť (často v súvislosti so sexuálnym násilím). Pre ľudí s traumou môže PPP klamlivo slúžiť ako nezdravý zvládací mechanizmus, potreba mať život pod kontrolou či spôsob potrestania sa, pretože sa vinia za to, čo sa stalo.

Ako začína anorexia - udalosti v živote - ilustrácia

Hladovanie tak môže slúžiť ako trest pre samého seba. Ľudia, ktorí prežili traumu, môžu mať silnú túžbu po potvrdení sebahodnoty, po validácii seba od svojho okolia, nakoľko ju sami nevidia. Zníženie hmotnosti a zameranie sa na telo býva spoločnosťou oceňované a môže pre týchto ľudí slúžiť ako cesta k potvrdeniu svojej hodnoty.

Medzi takéto traumy patrí napríklad aj:

  • menšie aj výrazné, ťažko spracovateľné zmeny
  • strata / smrť blízkej osoby
  • stresová príhoda
  • zmena prostredia
  • narušené vzťahy
  • iné

Napríklad aj počas pandémie počet nových pacientov s PPP vzrástol o 25% (3). Spúšťačom bola v tomto prípade najprv izolácia a neskôr obavy spojené s návratom do školy. Kompenzácia zvládania strachu, neistoty a intenzívneho stresu viedla ku kontrole seba a svojho vzhľadu.

Prostredie, v ktorom žijeme
Na vzniku mentálnej anorexie sa podieľajú aj také faktory ako výsmešné poznámky na výzor od priateľov a okolia, hodnotenie postavy a vzhľadu, tlak na úspech, štíhlosť a výkon.

Častým spoločným znakom sú pomery v rodine, kde môžu chýbať vrelé city a jej členovia sa snažia silou-mocou vyhýbať konfliktom (čo vedie k vnútornému napätiu), kladú privysoké nároky na výkonnosť a bezchybné fungovanie. Ak rodičia svojmu dieťaťu nedajú dostatok priestoru pre vlastnú vôľu a samostatné rozhodovanie, dieťa pocíti, že neovláda svoj život. Zameria sa preto na tú časť svojho života, ktorú ovládať môže – na svoje telo a na jedlo. Deti tiež ovplyvňujú napríklad aj:

  • osobné komentáre rodičov vysielajúce škodlivé signály o telesnom vzhľade
  • problémy s hmotnosťou rodičov a ich nespokojnosť s vlastným telom
  • nevyrovnaný vzťah rodičov so sebou samými
  • prenášanie vlastných tráum z detstva
  • nezdravé stravovacie návyky
  • stravovanie v domácnosti
  • perfekcionizmus rodičov
  • prehnaná protektívnosť
  • kriticizmus

Možno aj vám práve prebehla mysľou otázka:

Môžu za anorexiu rodičia?

Žiadna štúdia nepotvrdila, že by konkrétny typ rodiny alebo výchovy spôsoboval PPP. Anorexia sa môže rozvinúť aj v milujúcej rodine. Dieťa sa aj pri chápajúcich rodičoch môže cítiť menejcenne a svoju sebaúctu si spájať so štíhlosťou. Samozrejme, v rodine môžu byť prítomné vyššie uvedené vzorce, ktoré sa mohli spolupodieľať na vzniku či udržiavaní ochorenia.

Nič z toho však rodičia nerobia s úmyslom ublížiť svojmu dieťaťu. Často si toho vôbec nie sú vedomí a nie je nič, na čom by sa nedalo pracovať. Práve liečba anorexie dokáže dopomôcť tomu, aby sa vzťahy v rodine utužili a jej členovia si začali viac rozumieť, viac sa vnímať, počúvať sa a rešpektovať. Rodina môže v procese liečby slúžiť ako jeden z najväčších zdrojov podpory – od prebratia kontroly nad stravovaním cez emocionálnu podporu až po vyjadrenie bezpodmienečnej lásky.

Rodičia nenesú zodpovednosť za to, že dieťa má anorexiu.

Nechcú svojim deťom vedome ublížiť, nechcú aby trpeli, nebodaj zomreli. Nie je preto namieste viniť ich / sa za to.

Idealizácia štíhlosti a diet culture

Najznámejším sociokultúrnym faktorom je idealizácia štíhlosti. Ľudia si s ňou spájajú pozitívne vlastnosti ako je atraktivita, zdravie, úspech a dokonca láska. Človek tak jednoducho nadobudne pocit, že na to, aby si zaslúžil dobrú prácu či partnera, ktorý ho bude ľúbiť, musí byť štíhly. Aj to je forma nátlaku, ktorá prispieva k rozvoju anorexie.

Ako začína anorexia - spoločenský tlak - ilustrácia

Vieme už však, že anorexia nie je povrchné ochorenie dievčat, ktoré sa chcú páčiť. Je dôsledkom (aj) nastavenia spoločnosti, ktorá považuje tvar tela a veľkosť oblečenia za dôležitý aspekt života. Kult štíhleho dokonalého tela a krásy pretláčajú aj médiá a presvedčenie „Keď si štíhly, si niečo viac.“ je tak v našej spoločnosti neutíchajúcim masírovaním stále silné. Nerealistickému ideálu krásy sa mnohí snažia priblížiť – napriek tomu, že je nedosiahnuteľný. Výsledkom tzv. Diet culture je, že:

  • hodnotenie nášho výzoru sa stalo bežnou súčasťou našich rozhovorov
  • každé druhé dievča je nespokojné so svojím telom (4)
  • takmer 80% tínedžeriek má strach z tučnoty a priberania (5)
  • 9 z 10 ľudí s negatívnym pohľadom na svoje telo podstúpi risk ohrozenia zdravia pre dosiahnutie štíhlejšej postavy (6)
  • 40% opýtaných, ktorí majú pocit, že nie sú atraktívni, nadobudlo tieto pocity pri používaní Instagramu (7)
  • viac než polovica 6 až 8 ročných detí túži schudnúť (8)

Stereotypizácia a tlak na nezdravé a nedosiahnuteľné ideály – štíhlosti, no aj maskulinity – postihuje najmä tých najmenších. Rozvíja sa totiž v detstve, rovnako, ako poruchy príjmu potravy. Práve preto odborníkov už neprekvapuje, ak sa v ambulancii stretnú aj so 7-ročnými deťmi s novou diagnózou.

Hodnotový rebríček človeka s PPP
Hodnotový rebríček človeka s PPP. Zdroj: Centre for Clinical Interventions

Zhrnutie

Neexistuje jeden jediný dôvod ani jedna odpoveď na otázku “Ako začína anorexia.” Na každú situáciu totiž reagujú naše genetické predispozície a osobnostné črty. Vzájomne interagujú, vyvíjajú sa a môžu tak zvyšovať riziko vzniku anorexie. Rovnicu pre vznik porúch príjmu potravy by sme preto mohli zapísať takto:

PPP = kombinácia faktorov + čas + spúšťač

Ak trpíte anorexiou či inou PPP vy alebo niekto z vašich blízkych, je dôležité tejto chorobe porozumieť. Pomôže nám to k tomu, aby sme zbytočne nevynili seba ani iných a aby sme si uvedomili problémy a citlivé miesta z minulosti, ktoré môžeme liečbou adresovať. Dôležitejšie než hľadať príčinu je však vedieť, čo s tým môžeme robiť. Rozhodnutie liečiť sa môže prichádzať dlho, uzdravenie však možné je a stojí za to.

Sme tu pre vás formou psychologického aj nutričného poradenstva, intenzívnej podpory odborníkov z multidisciplinárneho tímu aj formou podpory komunity ľudí, ktorí sú na rovnakej ceste v bezpečnom priestore komunity.

Programy nutričného a psychologického poradenstva fungujú aj vďaka podpore Hlavného mesta SR Bratislavy,  Spoločnosť pre skladovanie, Férovej Nadácie a Nadácie TESCO.

Chuť žiť - poradňa pre ľudí s poruchami príjmu potravy

Zdroje:

  1. podľa výsledkov prieskumu agentúry 2muse pre projekt Chuť žiť, zameraný na prevenciu porúch príjmu potravy
  2. Štúdia zameraná na 14-násť a 15-násť ročné dievčatá zistila, že tie, ktoré dodržiavali prísne, až extrémne diéty vykazovali až 18-krát vyšší výskyt PPP než ich rovesníčky, ktoré diétu nikdy nedodržiavali.
  3. podľa výskumu Epic Health Research Network
  4. Schuck, K. , Munsch, S., & Schneider, S. (2018) Child and Adolescent Psychiatry and Mental Health, 12(1), 1 – 11.
  5. Kearney‐Cooke, A., & Tieger, D. (2015). Body image disturbance and the development of eating disorders. In L. Smolak & M. D. Levine (Eds.), The Wiley Handbook of Eating Disorders (pp. 283-296). West Sussex, UK: Wiley
  6. www.nationaleatingdisorders.org/statistics-research-eating-disorders
  7. DenníkN
  8. Podľa psychiatričky Stefanie Reinolds

Článok vznikol vďaka podpore z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže v roku 2022.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore