Toto je štvrtý diel textov o téme rodovo podmieneného násilia. V prvej časti sme sa bližšie pozreli na to, čo to rodovo podmienené násilie je, prečo je v spoločnosti prítomné, čo sú rodové stereotypy, ako nás ovplyvňujú a a ako súvisia s poruchami príjmu potravy. Druhý diel sme venovali mýtom, ktoré okolo rodovo podmieneného násilia panujú a v treťom sme sa pozreli na jeho súvis s poruchami príjmu potravy. Dnes sa o ňom rozprávam so psychologičkou Zuzanou Klepanec. Zuzka mi odpovedala napríklad na to:
- či jej klientky vedia násilie identifikovať
- čo robiť, ak máme podozrenie, že sa deje v našom okolí
- či sa násilník môže polepšiť
- ako môžeme pomôcť
- a čomu sa, naopak, vyvarovať
Zuzka, ty si v Chuť žiť psychologička v poradenstve zameranom primárne na poruchy príjmu potravy (PPP). Ako často sa medzi nimi objaví téma rodovo podmieneného násilia?
Z mojej skúsenosti často. Dôvodom je, že rodovo podmienené násilie a poruchy príjmu potravy spolu môžu súvisieť.
Rodové stereotypy a roly v spoločnosti nám ľuďom – ako mužom, tak aj ženám – hovoria, čo sa od nás očakáva na základe rodových a spoločenských očakávaní. Ako máme – ženy a muži – vyzerať, čo si máme myslieť, čo máme hovoriť a aj to, ako sa máme správať. Napr. ženy “majú” byť štíhle a muži svalnatí.
Rodové a spoločenské očakávania tak môžu ovplyvniť náš vzťah k sebe, vnímanie a hodnotenie seba, môžu v nás rozvinúť túžbu po dokonalosti či ideále, ktorý sa nedá dosiahnuť. Všetky tieto faktory môžu mať vplyv na vznik a rozvoj PPP.
Vedia ho klientky sami identifikovať alebo sa k tomu postupne dopracujete?
Niektoré klientky prichádzajú do poradenstva a terapie už s uchopením a uvedomením toho, že v živote zažili nejakú formu násilia a prinášajú potrebu pozrieť sa na to, lepšie svojej situácii porozumieť a danú skúsenosť spracovať.
Na druhej strane, existujú aj klientky, ktoré prichádzajú do poradenstva a terapie s inými ťažkosťami, ktoré vnímajú ako ústredné a počas procesu poradenstva a terapie sa môžu začať postupne odkrývať aj témy súvisiace s násilím z ich minulosti.
Prichádza po takomto uvedomení úľava alebo skôr zdesenie či hanba?
Každé uvedomenie, ktoré klienti a klientky zažijú v procese poradenstva a terapie, môže priniesť akúkoľvek emóciu – a je to v poriadku. Klientkám v súvislosti s násilím vo vzťahoch a rodine musíme povedať, že to, čo sa im dialo alebo deje, je násilie a ubezpečiť ich, že nikdy nenesie vinu a zodpovednosť za násilie ten, na ktorom je násilie páchané, ale ten, kto násilie vykonáva.
Tento článok mohol vzniknúť vďaka našim podporovateľom. Jednorazovým alebo pravidelným darom nám pomáhate pomáhať každý deň. Ďakujeme.
Stalo sa ti už, že si klientka nechcela priznať, že to, čo zažíva je už násilie?
Vo svojej praxi sa stretávam s tým, že svoju skúsenosť nepomenúvajú ako násilie. Často je za tým práve prístup spoločnosti, s ktorým sa bežne stretávame.
Násilie je často v našej spoločnosti bagatelizované. Je zľahčované, nazýva sa mnohokrát hádkou, konfliktom alebo nezhodou.
Je mnohokrát spájané s alkoholom alebo konkrétnymi skupinami ľudí. V iných prípadoch sa násilie neberie vážne alebo sa ľudia, ktorí násilie zažívali a zažívajú stretávajú s tým, že im nikto neverí a spochybňuje ich.
Tento prístup, ktorý je ešte stále v spoločnosti prítomný, prispieva k tomu, že môže byť niekedy náročné pomenovať dané správanie ako násilie alebo si klientky môžu dané situácie sami vyčítať, aj keď zaň nenesú žiadnu zodpovednosť a vinu.
Čo by sme mali v našej spoločnosti zmeniť, aby to tak nebolo?
Podľa môjho názoru by sme si ako spoločnosť mali uvedomiť, že násilie v partnerských vzťahoch alebo v rodine sa dotýka každého z nás, pretože je porušovaním ľudských práv.
V našej spoločnosti je veľké množstvo mýtov v súvislosti s násilím, ako napr. to nie je násilie, tí dvaja sa ,,len hádajú“, že sa vyskytuje len v určitých rodinách, že dôvodom páchania násilia je alkohol alebo vlastná skúsenosť s násilím a mnoho ďalších. O týchto mýtoch sa v spoločnosti potrebujeme neustále rozprávať a tak pomáhať ich odbúravaniu.
Taktiež by sme mali byť v spoločnosti vo všeobecnosti, jeden voči druhému empatickejší, láskavejší, viac sa jeden o druhého zaujímať a pomáhať si.
Dá sa povedať, že PPP sú jedným z možných následkov rodovo podmieneného násilia?
Rodovo podmienené násilie je rizikovým faktorom pre vznik porúch príjmu potravy.
PPP môžu fungovať ako mechanizmus zvládania pri zažívanom alebo zažitom násilí, môžu slúžiť ako prostriedok ventilácie emócii pri násilí, môžu byť prostriedkom pre potlačenie alebo disociovanie sa od zažitého násilia.
Rovnako môže existovať súvis medzi narušením sebaobrazom a skúsenosťou s násilím. Taktiež rodové stereotypy, z ktorých rodovo podmienené násilie vychádza, môžu súvisieť so vznikom PPP. Často práve nereálne požiadavky a očakávania spoločnosti na konkrétne správanie, myslenie či vzhľad u mužov a žien, môžu ovplyvňovať vznik a rozvoj porúch príjmu potravy.
Ako vtedy s touto témou pracovať?
Určite treba spomenúť, že je potrebné brať do úvahy, či sa klienka ešte stále nachádza v prostredí násilia alebo jej už bolo poskytnuté fyzické bezpečie. V prvom rade je potrebné, aby mala fyzické bezpečie a až tak je priestor na terapeutickú či poradenskú prácu.
Pri práci s touto témou, je veľmi dôležité vytvorenie bezpečného, dôverného a prijímajúceho prostredia. Ďalej je dôležité zamerať sa na preskúmanie ťažkostí, preskúmať a zistiť, ktorá z nich je primárna, prípadne závažnejšia. A neskôr pracovať terapeuticky na spracovaní traumatických zážitkov a taktiež na odstraňovaní symptomatiky porúch príjmu potravy.
Počas svojej praxe pracuješ aj s deťmi. Stretla si sa s témou rodovo podmieneného násilia aj u nich? Je práca s touto témou pri deťoch v niečom špecifická?
Áno stretla. Práca s deťmi ako obeťami alebo svedkami násilia má svoje špecifiká. Deti potrebujú hovoriť o zážitkoch násilia a spracovať ich primerane svojmu veku a samozrejme aj osobnosti. Veľmi dôležitá je atmosféra dôvery, bezpečia, prijatia, komunikácia bez nátlaku a spochybňovania. Deti musia vedieť, že za násilie nenesú žiadnu zodpovednosť a nie je to ich vina.
Ako postupovať v prípade, ak mám podozrenie, že sa v mojom okolí deje niečo takéto? Mám obeť konfrontovať?
Ak máte podozrenie, že niekto vo vašom okolí zažíva násilie, určite forma oslovenia nemá byť konfrontácia. Človeku, o ktorom si myslíte, že môže zažívať násilie, opatrne a empaticky môžete prejaviť vaše obavy. Vyjadrite svoju prítomnosť a podporu. Môžete ponúknuť konkrétnu pomoc, prípadne dať najavo, kedy a akým spôsobom ste k dispozícii alebo ponúknuť sprevádzanie do zariadení a inštitúcii, ktoré ponúkajú pomoc ľudom, ktorí zažívajú násilie. Na obeť násilia v žiadnom prípade netlačte, nenúťte ju do ničoho, nevnucujte jej svoje názory a postupy, buďte podporní a rešpektujúci.
Človek, ktorý v takejto situácii nebol, nevie, čo obeť rodovo podmieneného násilia prežíva. Niektorými vyjadreniami tak možno ublížiť. Čomu sa vyvarovať?
Určite je potrebné obeť a jej situáciu nehodnotiť, nesúdiť a neporovnávať. Nespochybňujte čo Vám hovorí, nezľahčujte to a nenúťte ju do ničoho. Určite nie je vhodné, ak budete hovoriť, že vy by ste už dávno odišli z podobného alebo rovnakého prostredia alebo že si za svoju situáciu môže sama/sám. Vyhnite sa akýmkoľvek mýtom týkajúcim sa rodovo podmieného násilia.
Súvisí výskyt rodovo podmieneného násilia s nastavením v spoločnosti a výchovou alebo je to viac o povahe človeka? Môže sa násilník „polepšiť“?
Rodovo podmienené násilie podľa mňa súvisí s oboma spomenutými. Je namierené voči určitej osobe z dôvodu pohlavia, rodu, rodovej identity alebo vyjadrenia. Tento typ násilia je zakorenený v spoločnosti a kultúre. Týka sa rodovej nerovnosti, ktorá v spoločnosti je prítomná a často je viditeľná aj vo výchove. Násilníci sú v mocenskej pozícii voči obeti. Chcú mať kontrolu nad svojou obeťou. Často je za ich správaním vlastná neistota či nespokojnosť so sebou alebo svojim životom.
Podľa mojich informácii veľmi malé percento násilníkov dokáže násilné správanie nadobro odstrániť.
Pokiaľ sme niečo podobné nezažili, nevieme si predstaviť, čo obeť potrebuje. Vieš nám poradiť?
Určite je to prostredie bezpečia, dôvery, prijatia, nespochybňovania, trpezlivosti a empatie. Môžete poskytnúť podporu, nehodnotiť, komunikovať s rešpektom a vzhľadom k potrebám daného človeka.
Chytil ťa nejaký konkrétny prípad za srdce viac než ostatné?
Počas svojej praxe som sa stretla naozaj s mnohými prípadmi rodovo podmieneného násilia, či už u dospelej klientely alebo u detského klienta. Každý z týchto prípadov sa ma dotýka nielen profesne, ale aj ľudsky. Ku každému prípadu pristupujem individuálne, vzhľadom k potrebám klientiek a klientov a všetky prípady majú pre mňa rovnakú dôležitosť.
Čo ty osobne považuješ za najväčší mýtus, ktorý panuje okolo rodovo podmieneného násilia?
To, že ženy provokujú násilie, zaslúžia si ho alebo to, že si vyberajú partnera, ktorý je násilný.
Žiadne správanie ženy nie je dôvodom nato, aby mala zažiť násilie.
Ženy majú vlastné názory a postoje, na ktoré majú právo a nemusí s nimi dotyčný násilník súhlasiť, a napriek tomu, to nie je dôvod na páchania násilia.
Taktiež nie je pravda, že ženy si nasilných partnerov volia. Žiadna žena nechce zažívať násilie, nevolí si fyzické, psychické alebo sexuálne násilie do svojho života. V začiatkoch akéhokoľvek vzťahu sú tieto násilnícke vzorce správania skryté a vychádzajú navonok až po nejakom čase.
Zuzka a na záver: čo by si odkázala dievčatám a ženám, ktorých sa téma rodovo podmieneného násilia týka, no zatiaľ sa neodvážili spraviť prvý krok?
Určite by som im odkázala, že sú v našej spoločnosti ľudia, ktorí ich budú počúvať, veriť im, nespochybňovať to, čo sa im stalo a budú pripravení pomôcť im. Rada by som ich podporila a povzbudila v tom, že ak sa budú nato cítiť, budú pripravené, nemusia v tom ostať samé.
Ďakujem za rozhovor.
Pokiaľ sa táto téma týka aj vás alebo vašich blízkych, neváhajte nás kontaktovať. Naše psychologičky vám poskytnú psychologické poradenstvo zamerané na dievčatá a ženy s poruchami príjmu potravy, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR určenej na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie v roku 2023. Za obsah je výlučne zodpovedná organizácia EDI Slovensko.
“Práca psychologičky je o celoživotnom vzdelávaní.”
Zuzka má ukončené vysokoškolské vzdelanie a tiež dlhodobý Geštalt terapeutický výcvik a pracuje pod pravidelnou supervíziou. Počas svojej praxe sa venovala detským aj dospelým klientom a klientkám, ktorí často prichádzali s potrebou lepšie porozumieť samým sebe, spoznať svoje zaužívané vzorce správania a pochopiť, ako reagujú a fungujú v živote.
Venovala sa tiež klientom, ktorí zažívali náročné životné situácie, napríklad v súvislosti s násilím alebo problémami v partnerských či v rodinných vzťahoch. Aktívne pracovala s klientmi a klientkami z LGBTI+ komunity a tiež s rodinami a rodinným systémom. Počas praxe v psychiatrickom zariadení sa viac ponorila do problematiky duševných ochorení a práce s psychiatrickými ťažkosťami.
“ Verím, že v každom z nás existujú zdroje a odpovede, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť situácii, ktorej čelíme, vyriešiť ju, ľahšie sa rozhodnúť alebo spoznať samých seba natoľko, aby sme boli schopní viesť spokojný život.”
Som nadšenou ambasádorkou udržateľnosti a projektov, ktoré dokazujú, že empatia a ľudskosť v nás stále sú. Verím, že o dobrých veciach treba hovoriť, a preto som sa rozhodla venovať svoj pracovný čas ich šíreniu. O DOBRE dávam svetu vedieť – formou článkov, sociálnych sietí, obsahového marketingu aj PR. Lebo dobrými skutkami sa nechválime. Dobrými skutkami inšpirujeme.
