Ako vyzerá násilie? Odhaľujeme 12 mýtov o rodovo-podmienenom násilí – 2. časť

V našej spoločnosti ich panuje až príliš veľa. Žiaľ, žiaden kompletný a fixný zoznam ti neponúknem. Neexistuje. Mýty (týkajúce sa akejkoľvek témy) sa v čase formujú, menia, vyvíjajú, vyvracajú a naopak – vznikajú nové. Uvediem tie, s ktorými sa v našej spoločnosti môžeš stretnúť najčastejšie (a budem rada, ak mi v komentári dáš vedieť ďalšie príklady)⁹:

❌ Domáce násilie vidno. Mýtus, ktorý sme v predchádzajúcich riadkoch vyvrátili. Nie, rodovo podmienené násilie nemá len fyzickú podobu.

❌ Domáce násilie sa nedeje starším ženám. Podľa štatistík zažívajú najčastejšie domáce násilie ženy vo veku 18 až 64 rokov.¹⁰

❌ Domáce násilie je pomerne zriedkavé. 21,2% dospelých Sloveniek, ktoré majú partnera, zažili z jeho strany násilné správanie.¹¹

❌ To nie je násilie, tí dvaja sa len „hádajú“. Pokiaľ žena nenesie viditeľné stopy po násilí, mnohí majú tendenciu násilie bagatelizovať. Pritom žena nemusí mať modriny na to, aby sme jej slová a pocit ohrozenia začali brať vážne.

❌ Násilie sa vyskytuje iba v „problémových“ rodinách. Obeťou sa môže stať žena bez ohľadu na vek, status či výšku IQ. Nie je ojedinelé, že násilie sa deje v prípadoch, “o ktorých by som to nikdy nepovedala!”

❌ Násilie v rodine je súkromná záležitosť, štát by sa do toho nemal miešať. Štát zohráva kľúčovú úlohu nielen v poskytovaní pomoci obetiam násilia, ale aj v prevencii pred ním. Je potrebné, aby ženy dôverovali systému ochrany a nebáli sa násilie nahlasovať.

❌ Ženy si len vymýšľajú, aby získali byt alebo výhody pri rozvode. Naopak, ženy sa nepriznávajú, často sa hanbia, vinia sa. Nikto z nás predsa nechce mať na sebe nálepku týranej osoby.

❌ Ženy asi chcú byť týrané, inak by predsa násilníka opustili. Existuje množstvo dôvodov, prečo žena neodíde – finančná závislosť, strach o život, vyhrážanie (“Už nikdy neuvidíš deti!”), úplná kontrola zo strany násilníka, manipulácia.

❌ Ženy „provokujú“ násilie alebo si ho nejakým spôsobom „zaslúžia“. Viktimizácia a zľahčovanie situácie sú jednou z príčin nízkej dôvery žien v pomoc či riadny vyšetrovací proces. Za násilie je vždy zodpovedný páchateľ, nie obeť.

❌ Muži týrajú ženy, pretože samy v detstve zažili násilie. Prostredie, v ktorom vyrastáme, má veľký význam v našom ďalšom smerovaní. Ak nám prinieslo traumu, je potrebné s ňou pracovať. Nie je to ospravedlnenie násilia.

❌ Základnou príčinou mužského násilia je alkoholizmus. Alkoholizmus sa pri násilí môže, no nemusí vyskytovať.

❌ Muži týrajú ženy preto, lebo nedokážu vyjadriť svoje city iným spôsobom. To nie je ospravedlnenie. Je to len výhovorka. Nič nám nedáva právo ubližovať druhej osobe.

Nepreháňam?

Už keď si kladenieme túto otázku, je načase zastaviť sa a úprimne sa zamyslieť. Ako kompas nám môžu poslúžiť aj otázky ako:

“Mám pocit, že ma môj partner rešpektuje?”
“Môžem mu povedať všetko alebo sa obávam jeho reakcie?”
“Môžem mu povedať, keď sa mi niečo nepáči?”

Žiaľ, spochybňovanie svojej intuície a ospravedlňovanie (“On proste taký je.”) a dodatočné hľadanie racionálnych vysvetlení, sú tiež príkladmi výsledkov stereotypov a mýtov opradených okolo rodovo podmieneného násilia.

Najmä jeho fyzické prejavy naša spoločnosť stále normalizuje. Za toleranciu násilia je však potrebné považovať aj vyjadrenia ako “Nebijem ženy, ale …(táto si to zaslúžila / provokovala / toto je iný prípad / …”

“Ahoj, ja som násilník.”

Veta, ktorú nikto nikdy nepovedal.

Je dôležité uvedomiť si, že násilie nevaruje a zväčša neprichádza v jeho najmohnutnejšej podobe hneď od prvého dňa. Narastá postupne – najprv ako kritika, ak partnerka nanapĺňa predstavu ideálnej ženy. Neskôr nedostatok rešpektu, vyvolávanie pocitov viny či nerovnováhy vo vzťahu (napr. ak muž viac zarába, má pocit, že to ho oprávňuje, aby prevzal kontrolu nad rozhodovaním.

Postupne pribudne ponižovanie a manipulatívna komunikácia. Kúsok po kúsku muž posúva hranice až ženu dotlačí k absolútnej podriadenosti alebo presvedčeniu, že “si z to môže sama”. Akokoľvek je však žena presvedčená, že si takéto správanie zaslúži, za násilie je zodpovedný páchateľ.

Keď domov nerovná sa bezpečie

Domov. Slovo, ktoré by malo evokovať pocit bezpečia. Je to základná ľudská potreba a domov by mal byť miestom, kde nachádzame pokoj, podporu a istotu v časoch, keď sa vonku dejú rôzne nepredvídateľné situácie.

Žiaľ, je to práve domov, kde sa odohráva väčšina násilných činov páchaných na ženách. Za zavretými dverami, kde nie sú prítomní žiadni svedkovia – okrem detí. A ak aj na nich násilie nie je páchané priamo, tým, že ho vnímajú, stávajú spoluobeťami.

Ženy, ktoré prišli o naplnenie základnej ľudskej potreby – potreby bezpečia – tak zažívajú konštantnú záťaž bez možnosti vypnúť svoj vnútorný alarm. To má na ich mentálne zdravie veľký dopad a ovplyvňuje kvalitu ich života. Napríklad aj takto:

• strata dôvery v ľudí
• nespavosť, nechutenstvo
• nesústredenosť
• trauma
• finančné škody
• zdravotné problémy

Jedným z nich sú aj poruchy príjmu potravy. Ale o tom nabudúce.

Zhrnutie

Medzi formy rodovo podmieneného násilia patrí násilie fyzické, sexuálne, psychické, sociálne a ekonomické. Všetky so sebou nesú mýty, ktorých výsledkom je nepochopenie či bagatelizovanie tohto problému. Násilie prichádza postupne, stupňuje sa a žene spôsobuje závažné následky. Pokiaľ sa to týka aj vás, neváhajte nás kontaktovať. Naše psychologičky vám poskytnú psychologické poradenstvo zamerané na dievčatá a ženy s poruchami príjmu potravy, ktoré sa stali obeťami rodovo-podmieneného násilia.