Prečo píšeme o rodovo podmienenom násilí?
Pri liečbe porúch príjmu potravy sa s našimi klientmi a klientkami často dostávame k témam, ktoré na prvý pohľad s ich stravovacím režimom nesúvisia. V rozhovoroch odbočíme k boľavej minulosti – emočné násilie v detstve, ponižovanie od blízkeho okolia, psychické násilie vo vzťahoch, šikana v spojitosti s výzorom a hmotnosťou, znásilnenie (aj opakované) počas dospievania a/alebo dospelosti či rôzne formy domáceho násilia.
Pokiaľ trauma zostane zanedbaná, môže sa vyvinúť nezdravý zvládací mechanizmus – napríklad aj v podobe porúch príjmu potravy. To na druhej strane bráni jej spracovaniu a tento začarovaný kruh výrazne ovplyvňuje život na dlhé roky.
Žiaľ, to je príbeh približne 50% našich súčasných klientiek, ktoré rodovo-podmienené násilie zažili v jeho rôznych podobách.1
Rozhodli sme sa preto túto tému otvoriť. Práve čítate prvú časť minisérie textov, v ktorých sa pozrieme bližšie na rodovo podmienené násilie, jeho formy, dôsledky a súvis s PPP. V tejto časti sa dozviete:
- čo je to rodovo podmienené násilie
- prečo je v spoločnosti prítomné
- čo sú rodové stereotypy
- ako nás ovplyvňujú
- a ako súvisia s poruchami príjmu potravy
Rodovo podmienené násilie – jeden z najväčších sociálnych problémov na svete
Pojem rodovo podmienené násilie ste si v tomto článku práve prečítali siedmykrát. Vedeli by ste však vysvetliť, čo znamená?
Ukrývajú sa za ním činy násilia, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia2. Ide o akékoľvek činy, ktoré spôsobujú fyzickú, duševnú či sexuálnu ujmu alebo utrpenie, vyhrážanie sa takýmito činmi, donucovanie a iné odopieranie slobôd3.
Tento typ násilia je hlboko zakorenený v sociálnej a kultúrnej štruktúre, hodnotách, ktorými sa spoločnosť riadi a v normách, ktoré nastavuje (čítaj: nastavujeme). Znamená to, že pokiaľ v spoločnosti pestujeme kultúru mlčania a popierania, zároveň tak pestujeme a podporujeme aj výskyt rodovo podmieneného násilia. (chlapec hrajúci sa s bábikami).
Ak deti socializujeme v spoločnosti, kde tolerujeme násilie, prenáša sa z generácie na generáciu a ostáva prítomné.4
Na rozdiel od iných foriem násilia, rodovo podmienené násilie je spojené s nerovnováhou moci medzi mužmi a ženami. Táto rodová nerovnosť vychádza z určitých presvedčení o pozícii, ktorú by mali zastávať muži a ženy v spoločnosti – napríklad, že muži by mali byť hlavou rodiny, dokonca byť za ženy zodpovední – alebo inými slovami: mať nad ženami kontrolu.
V našej spoločnosti je rodovo podmienené násilie páchané najmä na ženách, a to vo výraznej miere – každá tretia žena z EÚ bola obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz vo svojom živote po dosiahnutí veku 15 rokov.5
Na Slovensku viac než štvrtina žien zažila násilie od bývalého partnera a každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera, zažila z jeho strany násilné správanie.6
OSN pritom explicitne označuje rodovo podmienené násilie ako porušovanie ľudských práv a základných slobôd žien7. Ako je teda možné, že je v našej spoločnosti prítomné?
Rod – sociálny konštrukt
Väčšina kultúr rozlišuje medzi dvoma pohlaviami – ženským a mužským. Polarizujú a stavajú ich do protikladov ako „opačné pohlavie“ – pritom žena a muž toho môžu mať veľmi veľa spoločného – záľuby, túžby, štýl obliekania či profesijný záujem. Medzi mužmi a inými mužmi môže byť rovnako veľa rozdielov ako medzi mužmi a ženami.
No stačí sa pozrieť na detské hračky a pochopíme, že žijeme v rodovo podmienenej spoločnosti, kde existujú polarizované očakávania týkajúce sa správania žien a mužov.
Snáď ani nie je možné neuvedomiť si, súvislosť medzi RODovo podmieneným násilím a RODom. Aby sme však pochopili podstatu problému, je potrebné rozumieť rozdielu medzi pojmom pohlavie a rod. V bežnej konverzácii sa často zamieňajú, no nie sú synonymami. Žiaden strach – nie je to až také zložité.
Pohlavie je spojené s biologickými charakteristikami muža a ženy. Je to teda biologická a anatomická danosť človeka, s ktorou sa rodí. Identifikuje sa na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov.
Rod (možno ste sa stretli s výrazom gender) označuje zaužívané sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami: ich správanie a vystupovanie predpisované spoločnosťou a kultúrne akceptované.8
Tieto rozdiely sa môžu meniť v čase, geograficky aj naprieč kultúrami. To, aké sú, je ovplyvnené spoločnosťou, výchovou, vzdelaním aj kultúrou a viažu sa k nim očakávania konkrétneho správania, prejavu či obliekania. Hovorí sa mu preto aj sociálne pohlavie. Skrátka – sú to presvedčenia o tom, akými majú byť muži a ženy.
Vzťah medzi rodom a pohlavím pritom nemusí byť v súlade.
Uveďme si príklad:
Na základe biologických daností je zrejmé, že rodiť deti môže len žena. Starať sa o deti a vychovávať ich však môže aj muž – z biologického pohľadu mu v tom nič nebráni. Avšak zo sociálneho hľadiska je stále aj v našej spoločnosti zaužívané, že by to mala robiť žena. To však nehovorí biológia, ale spoločnosť, ktorá žene takto určila tzv. rodovú rolu.
Rodová rola je jednou z množstva sociálnych rolí tvorenou obrazmi typickej „mužskosti“ a „ženskosti“. Ide o akési štandardy, ktoré ostatní ľudia v spoločnosti očakávajú a na základe
toho hodnotia, čo je a čo nie je „vhodné“ pre mužov alebo ženy – vo všetkých oblastiach života.
Rovnako ako rod, aj rodové roly sú formované prostredím, vývojom spoločnosti, kultúrou či náboženstvom. Rodové roly udržiava spoločnosť a potvrdzuje ich každodenným bežným životom. Napríklad:
Kvôli takémuto potvrdzovaniu spoločnosť vníma rodové roly ako niečo dané, biologický podmienené a historický potvrdené. Výsledkom je, že očakávame určité správanie, vystupovanie, výzor, ba dokonca aj záľuby v závislosti od pohlavia. Toto skreslenie má aj vlastný názov, voláme ho:
Rodové stereotypy
Rodové stereotypy sú zovšeobecnenia o osobe na základe jej pohlavia. Stereotypy obmedzujú a škatuľkujú jednotlivca na základe predpokladov o skupine, do ktorej patria. Neberú do úvahy ambície, vášeň alebo talent jednotlivca a zabraňujú nám tak slobodne sa rozhodovať aj v dôležitých životných okamihoch ako výber štúdia či povolania – učiteľka, zdravotná sestra, kozmetička, sekretárka je predsa typické ženské povolanie a elektrikár, automechanik, či politik naopak – typické mužské.
Akýkoľvek predpoklad o osobe kvôli jej pohlaviu je len predpokladom. Je rovnako pravdepodobné, že bude presný, ako to, že bude úplne nesprávny.
Rodové stereotypy sú teda určité normy, ktorých dodržiavaním vytvárame dojem „normality“ a ich porušovaním sa človek vystavuje sa riziku odsúdenia až označenia za „nenormálneho“ (chlapec hrajúci sa s bábikami).
ZAUJAL VÁS TENTO OBSAH?
Získajte viac praktických informácií, ktoré pomôžu vám alebo vašim blízkym znovu nájsť chuť žiť.
Ďakujeme za registráciu!
Úspešne ste sa pripojili k nášmu zoznamu odberateľov.
Mužský, Ženský Očakávaný
Ak človeka priradíme k nejakému stereotypu, predpokladáme, že má určité vlastnosti či prejavy správania, a to bez toho, aby sme si tieto informácie overili.
Striktne stanovené a obmedzujúce očakávania a normy v súvislosti s rodom vytvárajú východisko pre rodovú diskrimináciu. Uzatvárajú mužov a ženy do určitých hraníc, ktoré obmedzujú možnosti ich slobodnej sebarealizácie podľa individuálnych záujmov a schopností.
Namiesto toho sa spoliehajú na očakávania skupiny alebo spoločnosti, aby definovali, aké by mali byť naše osobné ambície a aké schopnosti by sme mali mať, aby sme tieto ambície dosiahli.
Pre ženy je neženské hrať futbal. Je smiešne, keď muž žehlí. Žena by sa mala vzdať kariéry, aby si založila rodinu. Muž by mal byť živiteľom rodiny, aby ju zabezpečil. Muži vedia lepšie myslieť logicky. Muži sú racionálni. Ženy sú vhodnejšie na starostlivosť o deti. Sú empatické.
Akákoľvek fráza začínajúca slovami „muži sú dobrí v tomto /ženy sú dobré v tamtom“, alebo „ženy sa najlepšie hodia na / muži sa najlepšie hodia na“ je rodovým (genderovým) stereotypom.
Ideálna žena a ideálny muž
Rodové roly definujú, čo sa od mužov a žien očakáva: čo budú hovoriť, ako budú myslieť a správať sa na základe ich rodových a spoločenských očakávaní – aj ako budú vyzerať.
Obraz “ideálnej ženy” zvýrazňuje črty, ktoré ju odlišujú od muža. “Ideálna žena” má veľké prsia (neúmerné k bokom) a tenký pás. Má dlhé nohy (zdôraznené krátkou sukňou a topánkami na vysokom opätku). Pravdepodobne bude mať dlhé blond vlasy, dlhé mihalnice a plné pery. A pravdepodobne nebude staršia ako 30 rokov.
Tento obraz sa mení napr. v závislosti od etnickej príslušnosti (inak vyzerá “ideálna hispánka”, “ideálna černoška”, “ideálna beloška”, “ideálna Aziatka”, no aj “ideálna Američanka” či “ideálna exotická kráska”).
Je spoločensky prijateľné, ba dokonca očakávané, že dievčatá sa zaoberajú vzhľadom. Výsledkom je, že:
- 30-50% dospievajúcich dievčat sa zaoberá svojou hmotnosťou
- dievčatá už vo veku 6 rokov vyjadrujú obavy o postavu a vedia, čo je diéta
- odhaduje sa, že 90% z nich bude niekedy v živote držať diétu9
Nespokojnosť, diéty a poruchy príjmu potravy
Telesná nespokojnosť a diéta sú rizikovými faktormi pre rozvoj porúch príjmu potravy – vážnu hrozbu pre emocionálne a fyzické zdravie. Mentálna anorexia má napríklad najvyššiu úmrtnosť zo všetkých duševných chorôb.
Ženy najmenej dvakrát častejšie držia diéty v porovnaní s mužmi10. Ani muži však voči obrazu “ideálneho tela” nie sú imúnni. Zatiaľ čo ideálne telo ženy je štíhle a sexualizované, obrázky športovcov a svalnatých modelov nás učia, že najpríťažlivejší muž je svalnatý. Túžba po svalnatosti dokáže vyústiť do depresie, porúch stravovania aj užívania steroidov.
Mužské telo dáva priestor projektovaniu mnohých aspektov “mužského ideálu”, ako je dominancia, agresivita, sila a kontrola. Na druhej strane, pokiaľ sa muži na svoje telo sústredia príliš (čo to vlastne znamená “príliš”?), hrozí, že budú vnímaní ako zženštilí a/alebo „gay“.
Kým pri ženách sa tlačí na to, aby bolo ich telo krásne, u mužov má byť funkčné. Aj táto paradigma robí ženy zraniteľnejšími voči objektifikácii svojich tiel a túžbe po štíhlosti, ktorá často vedie k poškodeniu zdravia k poruchám príjmu potravy. Zjednodušene povedané: kým ženy túžia schudnúť, muži chcú byť svalnatejší.
Keď sú ženy a muži v úvodzovkách
Keď je rola alebo správanie označené ako “mužské”, znamená to, že spoločnosť ich považuje za prijateľné pre mužov. Ak je rola alebo správanie opísané ako “ženské”, považuje sa za vhodné pre ženy.
Ide o vopred prijaté rigidné, no pritom nepodložené, očakávania ohľadom typického “ženského” a “mužského” sociálneho, kultúrneho a psychologického správania sa.
Sociálne procesy súvisiace so stereotypmi rodových rolí vedú k spoločenským očakávaniam, že ženy sa lepšie hodia na „ženské“ roly a muži na „mužské“ roly.
Tzv. „správna mužskosť“ spočíva najmä v neprejavovaní emócií, sile, schopnosti zabezpečiť finančne seba i rodinu apod. Na druhej strane, najvernejším prejavom „správne ženskosti“, je submisivita, poslušnosť, krehkosť a krása.11
Podobne ako nedosiahnuteľný ideál krásy, ku ktorému sa chcú mnohí priblížiť, aj rodové stereotypy sú obrázkom toho, čo je považované za “mužské” a “ženské”. Rodovo stereotypné ideály telesného obrazu podporujú rodovo stereotypné roly.
A tak tu máme obraz krásnej (= štíhlej) bezbrannej ženy – závislej od silného a svalnatého muža, ktorý ju ochráni.
Podporovaním týchto stereotypov vysielame signál, že „slabé“ ženy sa majú nechať ochraňovať „silnými“ mužmi lebo takto je to „prirodzené“. To v konečnom dôsledku vedie k nerovnomernému rozloženiu moci medzi mužmi a ženami. Výsledok?
Rodové stereotypy sú jedným z kľúčových faktorov podieľajúcich sa na vzniku a udržiavaní rodovo podmieneného násilia v spoločnosti.12
Úvodzovky v celom texte uvádzam zámerne, fakticky však neexistuje žiaden dôvod na to, aby akékoľvek správanie, výzor či záľuby človeka dostávali prívlastok mužský a ženský – či už s úvodzovkami alebo bez. Napriek tomu nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života, jedlo nevynímajúc. Rodová stereotypizácia pri stravovacích návykoch sa môže ukrývať vo vetách, ktoré v rodinách počuť bežne, napríklad: “Daj si aspoň to mäso, nech je z teba poriadky chlap!”
Zhrnutie
Pri liečbe porúch príjmu potravy je často skloňované rodovo podmiené násilie. Vychádza z rodových stereotypov a rodových rolí mužov a žien. Rodovo stereotypné násilie spôsobuje traumu. Pokiaľ je nespracovaná, môže sa vyvinúť nebezpečný zvládací mechanizmus – aj vo forme poruchy príjmu potravy.
Pokiaľ sa to týka aj vás, neváhajte nás kontaktovať. Naše psychologičky vám poskytnú psychologické poradenstvo zamerané na dievčatá a ženy s poruchami príjmu potravy, ktoré sa stali obeťami rodovo-podmieneného násilia.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR určenej na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie v roku 2023. Za obsah je výlučne zodpovedná organizácia EDI Slovensko.
Zdroje:
1 informácia k aprílu 2023
2 https://www.zastavmenasilie.gov.sk/pojmy/
3 podľa CEDAW – Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, odporúčanie 19
4 Miroslava Takáčová: Sociálno-psychologické aspekty rodovo podmieneného násilia k problematike sexizmu (Bakalárska práca), 2016, str.11
5 zo štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) so sídlom vo Viedni, ktorá bola prezentovaná v marci 2014- https://www.gender.gov.sk/zastavmenasilie/o-nasili-2/vyskyt/
6 konkrétne 27,9% dospelých žien SR vo veku 18 – 64 rokov https://www.gender.gov.sk/zastavmenasilie/o-nasili-2/vyskyt/]
7 podľa Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z marca 1993
8 Miroslava Takáčová: Sociálno-psychologické aspekty rodovo podmieneného násilia k problematike sexizmu (Bakalárska práca), 2016, str.15
9 Thomas F. Cash: Encyclopedia of body image and human appearance, str. 128
10 Crane MM, Jeffery RW, Sherwood NE. Exploring Gender Differences in a Randomized Trial of Weight Loss Maintenance. Am J Mens Health. 2017
11 Miroslava Takáčová: Sociálno-psychologické aspekty rodovo podmieneného násilia k problematike sexizmu (Bakalárska práca), 2016, str.12, 13
12 Miroslava Takáčová: Sociálno-psychologické aspekty rodovo podmieneného násilia k problematike sexizmu (Bakalárska práca), 2016, predhovor
Som nadšenou ambasádorkou udržateľnosti a projektov, ktoré dokazujú, že empatia a ľudskosť v nás stále sú. Verím, že o dobrých veciach treba hovoriť, a preto som sa rozhodla venovať svoj pracovný čas ich šíreniu. O DOBRE dávam svetu vedieť – formou článkov, sociálnych sietí, obsahového marketingu aj PR. Lebo dobrými skutkami sa nechválime. Dobrými skutkami inšpirujeme.