Rozsvietený stromček. Pod ním poukladané balíčky. Koledy. Sviečky. Žiadne povinnosti. Rozprávky. Oddych.
Konečne!
Rodina po dlhej dobe spolu. Radosť, že vidíš babku. Jej tradičné medovníky rozvoniavajú všade a ty sa načiahneš po ďalší. “Som rada, že ti chutí,” povie babička a skôr než si odhryzneš, dodá: “Len pozor, nech to nepreženieš! Nikto nechce rozkysnutú ženu.”
… A je to tam.
Babka touto vetou určite nechcela ublížiť, jej dopad však môže doznievať ešte dlho. Čo sa vlastne stalo?
Nielen stará mama, mnohí z nás si neuvedomujú, aký efekt môžu mať takéto narážky. Dôvodom je, že sú tak časté, že ich spoločnosť považuje za súčasť bežnej konverzácie.
Za týmito nevinnými narážkami sa však ukrýva normalizovaný tlak, ktorý spoločnosť vyvíja na mužov a ženy, chlapcov aj dievčatá. Stačí sa pozrieť na detské hračky a pochopíme, že žijeme v rodovo podmienenej spoločnosti, kde sme tlačení do toho, aby sme spĺňali nejaké štandardy – bez ohľadu na to, či nám sú alebo nie sú prirodzené.
Rodové stereotypy zovšeobecňujú, obmedzujú a škatuľkujú jednotlivca na základe spoločenských očakávaní odvodených od jeho pohlavia. Neberú do úvahy ambície, osobnosť alebo talent jednotlivca a tlačia nás do toho, „akí by sme mali byť“.
Aké môžu mať rodové stereotypy dopady?
Rodové stereotypy majú priamy dopad na to, ako sa cítime a často spôsobujú, že musíme potláčať seba samých:
- žena, ktorá má výčitky z toho, že nechce mať deti,
- dievča, ktoré má rado informatiku alebo má vypuklé bruško má výčitky, že je s ním niečo zle…
- muži, ktorí majú obavu vyjadriť svoje emócie, aby neboli vnímaní ako “slabosi”.
Aj keď sú muži a ženy v niečom odlišní, rozdiely nie sú také priepastné, ako nám hovorí spoločnosť. Ženy nie sú viac emocionálne a muži netrpia znížením kognitívnych schopností pri vyjadrovaní emócií – ale ak tomuto naratívu uveríme, prehlbujeme tým presvedčenie, že ženy a muži si nemôžu rozumieť – a zároveň tým komplikujeme vzťahy či bránime rozvoju človeka. A následky môžu byť aj závažné.
Nie je tajomstvom, že tlak na to, ako by sa žena mala správať a ako by mala vyzerať môže viesť k vzniku PPP, a tlak na silných, dominantných, emočne chladných mužov zase až k vysokému riziku samovrážd. Jedným z dôsledkov je aj objektifikácia tiel – konkrétne kritéria vzhľadu na uspokojenie očakávaní spoločnosti:
Znamená to, že s rodovými stereotypmi sa prepája aj naše stravovanie a náš výzor. Asi väčšina z nás už zažila komentáre na to, ako by sme mali vyzerať alebo koľko a čo by sme (ne)mali jesť.
Rodovo stereotypné ideály telesného obrazu podporujú rodovo stereotypné roly. A tie ovplyvňujú aj to, ako sa cítime. Majú tak priamy dopad na naše duševné zdravie.
A tak tu máme obraz krásnej (= štíhlej) bezbrannej ženy, závislej od silného a svalnatého muža, ktorý ju ochráni. Kým pri ženách sa tlačí na to, aby bolo ich telo krásne, u mužov má byť funkčné. Tlak spoločnosti je silný. Spoločnosť však tvoríme my.
Dávajme pozor na to, čo hovoríme svojim blízkym. Niektoré slová majú vážny vplyv na celý život, dokonca môžu byť jednou z príčin porúch príjmu potravy.
Takéto rady babiek, dedkov a partnerov sa nestratia vo vzduchu. V niektorých môžu rezonovať ešte dlho po tom, ako boli vyslovené. Predstavme si, ako by tieto “dobre mienené poznámky” vyzerali, keby získali takúto podobu:
Z obyčajných poznámok sa stáva absurdné prianie, ktoré dokáže otráviť celý rok.
Niektoré z týchto výrokov a rád sme preniesli na našu Nemožnú zásteru. Chceme ňou upozorniť na to, že tieto vyjadrenia môžu byť myslené dobre, no v skutočnosti vôbec nepomáhajú. Ľuďom s poruchami príjmu potravy môžu stav ochorenia dokonca ešte zhoršiť.
Dajte nemožným radám možnosť pomáhať.
Stačí, ak si zakúpite jednu z našich záster Chuť žiť – Nemožné rady. Výťažok z predaja poslúži na včasnú pomoc ľuďom s poruchami príjmu potravy, na liečebno-vzdelávacie programy, osvetu a prevenciu.
Ak trpíte poruchami príjmu potravy vy alebo niekto z vašich blízkych, neváhajte sa na nás obrátiť prostredníctvom bezplatnej linky pomoci alebo mailu, prípadne využiť naše poradenské služby v rámci nutričného a psychologického poradenstva.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR určenej na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah je výlučne zodpovedná organizácia EDI Slovensko.
Som nadšenou ambasádorkou udržateľnosti a projektov, ktoré dokazujú, že empatia a ľudskosť v nás stále sú. Verím, že o dobrých veciach treba hovoriť, a preto som sa rozhodla venovať svoj pracovný čas ich šíreniu. O DOBRE dávam svetu vedieť – formou článkov, sociálnych sietí, obsahového marketingu aj PR. Lebo dobrými skutkami sa nechválime. Dobrými skutkami inšpirujeme.
