Keď autorita využíva svoju silu. Ako súvisí rodovo-podmienené násilie s poruchami príjmu potravy?

Ema má 24 rokov, popri práci na polovičný úväzok študuje na vysokej škole, kde ju čaká skúškové obdobie. Už vyše roka je vo vzťahu so svojím o 3 roky starším partnerom. Je veľmi inteligentný a priateľský, no občas má “neobrúsený” humor. Keď sú vonku s priateľmi, robí si žarty z jej inteligencie, napodobňuje ju, keď na niečo zabudne alebo sa pomýli, a keď je nervózna, pýta sa, či je to “z krámov”. Kvôli študijnej záťaži a pracovným povinnostiam sa začne menej hýbať a vyššie levely stresu a zlý spánkový režim ovplyvnia jej apetít. 

V tom období začnú prichádzať komentáre od partnera, či náhodou “nezačala jesť priveľa”, máva narážky na jej zadok, stehná, v intímnych chvíľach si neodpustí nepríjemnú poznámku o tom, že ho prestáva priťahovať. Na ulici ju porovnáva s inými ženami a upozorňuje ju, že ak neschudne, vymení ju. Ema je zmätená, pretože tieto situácie striedajú aj pekné, príjemné chvíle, kedy ju priateľ túli a vyzná sa jej. 

V Eme sa však prehlbuje pocit nedostatočnosti. Má pocit, že môže byť vďačná, že ju jej partner vôbec chce a bojí sa mu vyjadriť, čo ju trápi, aby oňho neprišla. Chce sebe aj jemu dokázať, že je hodna lásky. Začne kontrolovať svoje stravovanie. Stres a konštantné napätie, v ktorom začína žiť, opätovne ovplyvňuje jej apetít. Spolu so snahou schudnúť prichádzajú epizódy záchvatového jedenia a následnej kompenzácie vracaním. Ema ani nevie ako, ale ocitla sa v začarovanom kolobehu, v ktorom sa čoraz viac nenávidí.   

Emin príbeh je príkladom toho, že násilie nemá iba podobu fyzického týrania ako sú bitky, údery, facky či fyzické tresty. Násilie je aj psychické (osočovanie, zastrašovanie, manipulácia…), ekonomické (napr. cez vydieranie), sociálne (izolácia od rodiny a priateľov…) a sexuálne. Vo všetkých formách násilia sú rovnako ohrozené dievčatá aj chlapci. Výnimkou je len sexuálne násilie, ktoré zažíva 1 z 5 dievčat, pri chlapcoch je pomer 1 z 13 chlapcov.⁴  Páchateľmi sexuálneho násilia na deťoch sú prevažne otcovia, strýkovia či bratranci. Len v 10 % prípadov ide o cudziu osobu mimo rodiny.⁵

Inak povedané, sexuálneho násilia sa zvyčajne dopúšťajú osoby, ktoré sú nám blízke, pochádzajú z nášho okolia, potrebujú súkromie, kontrolu a majú nad svojou obeťou moc. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý môžeme hovoriť o tom, že je rodovo-podmieneným násilím – v našej spoločnosti majú osoby mužského rodu dominantnejšie postavenie. 

Sexuálne násilie môže mať tieto podoby:

• pokus o znásilnenie 
• omámemńie alkoholom alebo drogami so zámerom znásilnenia
• sexuálny harašment 
• nevhodné dotyky a poznámky 
• zasielanie fotografií intímnych partií 
• zmrzačenie pohlavných orgánov²  

Skutok, akým je sexuálne násilie, zanechá na človeku obrovskú stopu. „Znásilnenie či vynucovanie sexu zanecháva veľmi veľké následky na psychike ženy. Štatistiky ukazujú, že v 30 – 50 % prípadov žena zažíva po znásilnení posttraumatickú stresovú poruchu. Až 30 % žien zažíva po takomto akte depresívne stavy. Myslím si, že vo veľmi vysokom percente prípadov sa dokonca mení osobnosť ženy ako taká. V tomto bode môžeme poskytnúť terapeutickú pomoc,” uviedla Tatiana Brnová z OZ Žena v tiesni v rozhovore pre Amnesty International.

Práve posttraumatická stresová porucha “drží” človeka zaseknutého v minulosti. Situácie, vnemy či predmety súvisiace s traumatickou udalosťou môžu spúšťať flashbacky, spomienky, obrazy, ktoré človek cíti a vníma, akoby sa znovu diali. Prichádzajú mimovoľne a ovplyvňujú správanie človeka, ktorý sa s tým snaží vysporiadať. Na nevedomej úrovni využíva rôzne obranné mechanizmy (napr. potlačenie), či siaha po maladaptívnych (tzv. nezdravých) zvládacích mechanizmoch ako alkohol, drogy či manipulácia s jedlom – poruchy príjmu potravy. 

Zistenia uvádzajú, že 30 % ľudí, ktorí trpia poruchami príjmu potravy, zažili v detstve zneužívanie alebo boli obeťami inej sexuálnej traumy.⁶ Sledovanie hmotnosti a moc nad stravovaním môže dávať obeti nadobudnutý pocit kontroly nad sebou, svojím životom či pravdepodobnosťou, že sa traumatická skúsenosť (napr. znásilnenie) nezopakuje, alebo poskytovať krátkodobú úľavu a odpojenie sa od emócií, ktoré obeť cíti. Rovnako môže slúžiť ako forma potrestania sa pri negatívnom sebaobraze. Množstvo dôvodov a príčin, prečo porucha príjmu potravy vznikla a prečo sa dlhé roky udržiava, sa odhalí práve cez psychologické poradenstvo či psychoterapiu.  

Čím skôr sa násilie objaví, o to vyššie je riziko výskytu porúch príjmu potravy. To isté platí o trvaní. Čím dlhšie, tým vyššie riziko. Ako uvádza výskumníčka Lena Sanci,  ak dievča zažilo sexuálne zneužívanie pred 16. rokom života, riziko bulimického správania je 2,5-krát vyššie.⁸ Ak zažije obeť v tomto veku dva a viac útokov, riziko diagnózy je až 5-krát vyššie.