Test na potravinové intolerancie – pomocník alebo zbytočnosť?

Alergia, potravinová intolerancia & IgG

Pre poriadok a lepšie porozumenie celej problematiky si najprv objasnime základné pojmy:

Potravinová alergia
je nežiaduca reakcia imunitného systému na potravinu. Pri tejto reakcii sa v tele tvoria protilátky, ktoré reagujú so skonzumovanou potravinou a vzniká alergická reakcia, pričom človek môže reagovať aj na malé množstvo danej potraviny. Reakcia môže nastať okamžite alebo aj oneskorene po niekoľkých dňoch.

Potravinová intolerancia
ide o nežiaducu reakciu na potravinu bez imunitného podkladu. Dôvodom jej vzniku je najčastejšie znížené množstvo alebo funkcia enzýmu, ktorý má za úlohu spracovať určitú látku zo stravy.

Najznámejšia je laktózová intolerancia, kedy v tele chýba enzým laktáza, ktorý rozkladá laktózu (mliečny cukor). V čreve sa následne hromadí nespracovaná laktóza z mliečnych výrobkov, čo spôsobuje tráviace ťažkosti (nafukovanie, hnačku, bolesť brucha).

Pri intolerancii sú príznaky závislé od množstva skonzumovanej potraviny, pričom každý človek môže byť citlivý na iné množstvo problémovej potraviny. Napr. niekto pri laktózovej intolerancii netoleruje mlieko, ale nerobia mu problém kyslomliečne výrobky, v ktorých je laktóza čiastočne rozložená a je obsah sa znižuje, no pre iného môžu predstavovať problém aj menšie množstvá laktózy.

IgG protilátky
najväčšia skupina protilátok, ktoré sa v organizme tvoria prirodzene ako reakcia na opakovaný styk organizmu s určitou potravinou. Zvýšené hodnoty IgG protilátok v krvi napr. na paradajky, teda neznamenajú, že ste na paradajky alergický alebo máte intoleranciu, ale poukazujú na to, že ste ich v posledných dňoch konzumovali.

Čo je test na potravinové intolerancie?

Test na potravinové intolerancie vo väčšine prípadov stanoví protilátky typu IgG v krvi. Význam tohto vyšetrenia však doteraz nebol potvrdený a vyšetrenie IgG protilátok nie je uznávané ako diagnostický nástroj pre stanovenie potravinovej alergie alebo intolerancie žiadnou medzinárodne uznávanou imunologickou organizáciou (EAACI – Európska akadémia alergológie a klinickej imunológie, AAAAI – Americká akadémia astmy, alergológie a imunológie, CSACI – Kanadská spoločnosť alergológie a klinickej imunológie) a rovnako ho neodporúča vykonávať ani SSAKI (Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológie), ktorá upozorňuje:

„Ide o laboratórne vyšetrenie bez klinickej relevancie, ktoré môže viesť k mylným diagnostickým záverom, ktoré následne môžu ohroziť pacienta napr. karenciou dôležitých makro- aj mikroelementov.“

Určite sa však stretnete aj s ľuďmi, ktorí budú tvrdiť, že im test na potravinové intolerancie pomohol.

Placebo, náhoda a zmena životosprávy

Naozaj sa môže stať, že po vyradení množstva potravín na základe testu na IgG protilátky dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu daného človeka či k zmiernenie nepríjemných príznakov.

To však môže mať viacero dôvodov:

1. Jedným z faktorov môže byť „placebo efekt“, kedy viera v to, že človeku daná potravina škodí a on ju zrazu vylúči spôsobí, že sa naozaj začne cítiť lepšie.
2. Zároveň, keď sa z jedálnička vylúči veľké množstvo potravín, napr. mliečne výrobky, orechy, ryby, pšenica, a pod., tak je šanca, že sa náhodou vynechá aj potravina, ktorú človeku skutočne nerobí dobre alebo je na ňu alergický, čo povedie k vymiznutiu príznakov.
3. Tiež sa môže stať, že človek po teste výrazne upraví svoju životosprávu a jedálniček k lepšiemu. Zdravotný stav sa na základe tejto zmeny môže prirodzene zlepšiť. A to napriek tomu, že nepríjemné príznaky, ktoré daného človeka trápili nemali nič spoločné s potravinovou alergiou či intoleranciou, ale malo ich na svedomí úplne iné ochorenie alebo príčina.

Ako test na potravinové intolerancie správne interpretovať?

Správna interpretácia IgG testov a vedecky podložená diagnostika potravinových intolerancií a alergií je veľmi dôležitá, nakoľko môže dlhodobo ovplyvniť každodenný život človeka zásadným spôsobom.

Nesprávna interpretácia testov môže mať na človeka negatívny vplyv.

Z nesprávneho vyhodnotenia výsledkov testu vyplývajú aj isté riziká:

Nutričné riziko
Môže viesť k neopodstatnenému vyradeniu množstva potravín z jedálnička. Pokiaľ človek chýbajúcu energiu, živiny a mikronutrienty z vyradených skupín potravín nedokáže adekvátne nahradiť, môže sa to negatívne odraziť na jeho zdraví a niektorých prípadoch to môže viesť až k podvýžive či deficitu niektorých nepostrádateľných nutrientov.

Negatívny vplyv na radosť a pôžitok z jedla
Ďalšou nevýhodou je aj to, že jedálniček sa stáva jednostranným, chýba v ňom okrem nutričnej pestrosti aj pestrosť v chutiach. Človek každý deň konzumuje rovnaké „bezpečné“ potraviny, čo ho môže obmedzovať napr. pri spoločenských akciách spojených s konzumáciou jedál.

Strata flexibility v stravovaní
Človek je nútený si stravovanie dôkladne plánovať, často si na rôzne akcie musí nosiť vlastné jedlo, pri stravovaní sa mimo domov musí byť v strehu, čítať a dopytovať sa na zloženie pokrmov. Príprava stravy a rozmýšľanie o jedle mu tak môže zaberať veľkú časť dňa, ktorú by inak mohol venovať iným aktivitám.

Základom diagnostiky potravinových alergií ale aj intolerancií je kvalitne odobratá anamnéza. V prípade alergií sa ďalej vyhotovujú kožné prick testy a vyšetrenie IgE protilátok z krvi u alergológa. Finálne potvrdenie diagnózy potravinovej alergie a intolerancie je však založené na správne vedenej eliminačnej diéte za spolupráce so skúseným nutričným terapeutom a následnom provokačnom teste pod dohľadom lekára.

Buďte teda pozorní, keď v budúcnosti uvidíte pútavú reklamu na food detective testy alebo vašu obľúbenú influencerku, ktorá test na potravinové intolerancie propaguje na základe spolupráce, pričom o vedeckej relevantnosti tohto diagnostického nástroja nemá zrejme ani poňatia.