Životný štýl, strava a zdravý jedálniček sa stali v posledných rokoch neustále diskutovanými témami. Trendovosť “zdravého” životného štýlu a túžba po dosiahnutí ideálu krásy v spojení s diétnou kultúrou vytvára akési čierno-biele vnímanie výživy, ktoré častokrát označuje jedlo ako buď „zdravé“ alebo „nezdravé“. V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, čo znamená nezdravé jedlo a ako na nás vplýva to, keď ho vnímame čierno-bielo a prideľujeme mu morálnu hodnotu.
V článku sa dočítate:
- aké sú zdravé a nezdravé jedlá
- čo znamená pojem “nezdravé” jedlo
- prečo pociťujeme vinu keď zjeme nezdravé jedlá
- čo je morálna hodnota jedla
- prečo je dôležité neutralizovať citové zafarbenie jedla
Aké sú zdravé a nezdravé jedlá?
Nemal/a by si jesť sladkosti a vyprážané jedlá, je to veľmi nezdravé. Nahraď si ryžu karfiolom, to je jej zdravšia varianta. Mal/a by si jesť veľa zeleniny a ovocia, tie sú pre tvoje telo výživné a zdravé. Určite ste sa niekedy počas života stretli s niektorým z týchto tvrdení. Sú ale pravdivé a smerodajné pre vyváženú stravu?
Vnímame, že v spoločnosti je veľmi prítomné čierno-biele rozdelenie potravín a jedál, zatiaľ čo zelenina, ovocie, nízkotučné mäso a vysoko proteínové potraviny sú považované za veľmi zdravé, sladkosti, nediétne či reštauračné jedlá majú jednoznačnú nálepku – nezdravé. Stereotypné nálepky, ktoré označujú jedlo ako “dobré” alebo “zlé” prispievajú k veľmi selektívnemu vnímaniu stravy a môžu viesť k narušeniu vzťahu k jedlu, prípadne až k vzniku poruchy príjmu potravy.
Výživa je však veľmi komplexná vec, ktorú nemožno rozdeliť len na zdravú a nezdravú. Každé telo má svoje individuálne potreby a funguje inak.
Čo znamená pojem nezdravé jedlo?
Nálepkou nezdravé jedlá sú často označované potraviny a pokrmy, ktoré obsahujú vyššie množstvo tukov a cukrov, patria medzi ne napríklad sladkosti, hranolky, či pizza. Aj keď tieto jedlá môžu mať v porovnaní s inými nižšiu výživovú hodnotu, majú taktiež dôležité miesto v našom stravovaní. Pretože jedlo má byť nielen nutrične hodnotné a vyvážené, ale nás má aj psychicky nasýtiť. S označením jedla ako “zdravé” – môžem, “nezdravé” – nemôžem si vytvárame osobné pravidlá, ktoré nám zhoršujú vzťah k jedlu a prinášajú výčitky a trápenie.
Naša výživová špecialistka Táňa vo svojom príspevku výstižne vysvetľuje jej vnímanie pojmov zdravé a nezdravé jedlá:
“Jediné pomenovanie ZDRAVEJ a NEZDRAVEJ potraviny viem tolerovať v prípade ak sa jedná o zhnité, pokazené a kontaminované potraviny alebo tie, na ktoré máš intoleranciu/alergiu a naozaj môžu poškodiť tvoj zdravotný stav.”
Základ racionálneho pohľadu na výživu sa skrýva v balanse a udržateľnosti. Veľkou pomôckou k tomu, ako si vyskladať svoj denný režim je aj zmena uhla pohľadu – namiesto hľadania toho, čo nejesť, je vhodné zamyslieť sa nad tým, ako jesť, aby sme sa fyzicky aj psychicky dobre cítili.
Ak by ste radi našli balans vo svojom stravovaní, môžete sa prihlásiť na bezplatný online kurz s našou nutričnou špecialistkou Táňou, ktorá vás prostredníctvom informatívnych videí prevedie základnou, no veľmi dôležitou teóriou z oblasti výživy, a zároveň poskytne množstvo odborných odporúčaní a rád, ktoré vám pomôžu na ceste k udržateľnému životnému štýlu a zdravému vzťahu k jedlu.
Prečo pociťujeme vinu keď zjeme nezdravé jedlá?
S pocitom viny sa nerodíme, učíme sa ho. Vina spojená s jedlom pramení z učenia sa, že jedlo je buď zdravé, a teda dobré alebo nezdravé, a teda zlé. Keď sa cieľ „zdravo jesť“ dostane do extrému, napríklad pri rôznych reštrikčných diétach, všetky „nezdravé“ jedlá následne vyvolávajú pocity viny.
Ak v nás to, čo jeme vyvoláva pocit viny, ovplyvňuje to našu duševnú pohodu. Keď emočne zafarbíme jedlo na “zlé” a “dobré”, môžeme jednoducho spadnúť do začarovaného kruhu plného výčitiek a pocitu zlyhávania. Začneme sa obmedzovať, aby sme mali stravovanie „pod kontrolou“ a keď ju stratíme a dáme si niečo “nezdravé” začína sa kolotoč hanby, viny, a kompenzácie.
Či už ide o misku zeleniny alebo zmrzlinový pohár, všetky potraviny zapadajú do vyváženého životného štýlu. Jedenie sa prirodzene spája s uspokojením a príjemnými pocitmi, a prepojenie jedla s emóciami má dôležité miesto aj na sociálnych stretnutiach. Odstránenie takýchto zážitkov uberá z kvality nášho života. Jedlo má byť nielen nutrične hodnotné a vyvážené, ale má prinášať aj pôžitok.
Čo je morálna hodnota jedla?
Morálna hodnota jedla komplikuje náš vzťah k nemu. Pokiaľ máme zafixované, že jedlo je “zlé”, že jedením nejakej potraviny “hrešíme” alebo je niečo “nezdravé”, automaticky to v nás vyvoláva negatívne pocity ako vinu, výčitky, hanbu či pocit zlyhania. Takéto moralizovanie toho, čo zjeme môže viesť k:
- čierno-bielemu mysleniu
- narušenému vzťahu k jedlu
- cyklu záchvatového prejedania a kompenzácii
- reštrikcii v strave a pocite, že jedlo si musím zaslúžiť (predovšetkým to, čo mi chutí)
Prečo je dôležité neutralizovať citové zafarbenie jedla?
Ak nebudeme jedlo označovať pozitívne alebo negatívne a ryža bude len ryžou, jablko jablkom či hranolky hranolkami, prinesiem tým jednotlivcovi, ale aj spoločnosti niekoľko benefitov, ktoré zvýšia kvalitu ich života ako napríklad:
Rozvoj zdravého vzťahu k jedlu: Tým, že neutralizujeme hodnotenie jedla, pomáhame ľuďom k nemu získať zdravší vzťah. Namiesto pocitu viny alebo trestu za zjedenie „nezdravých“ jedál k nemu môžeme pristupovať bez emocionálneho zaťaženia.
Zníženie stresu a úzkosti: Neutralizácia hodnotenia pomáha znížiť stres spojený s výberom jedla a umožňuje ľuďom užívať si ho bez negatívnych emocí.
Podpora rozmanitosti stravovacích návykov: Ľudia majú rôzne stravovacie preferencie a potreby. Neutralizácia citového zafarbenia jedál umožňuje rešpektovať rozmanitosť stravovacích návykov a kultúrnych tradícií. Každý má právo na slobodný výber jedál, ktoré mu chutia a vyhovujú.
Prevencia porúch príjmu potravy: Prílišné sústredenie sa na označovanie jedál ako zdravých alebo nezdravých môže prispieť k rozvoju porúch príjmu potravy. Neutralizácia hodnotenia potravín môže prispieť k prevencii týchto problémov.
Zvýšenie povedomia o výžive: Namiesto označovania jedál by sme sa mali radšej zamerať na vzdelávanie o výžive. Tým, že sa budeme viac sústrediť na výživovú hodnotu jedla a jeho miesto v rámci celkovej stravy, môžeme pomôcť ľuďom lepšie porozumieť tomu, čo konzumujú, a ako to ovplyvňuje ich zdravie.
Výživa je komplexná téma, ktorú nemožno redukovať len na jednoduché označenia „zdravé“ a „nezdravé“. Každý človek má svoje individuálne potreby a každé jedlo má svoje miesto v rámci stravovania. Jedlo by malo byť okrem paliva aj zdrojom radosti a pôžitku a neutralizácia jeho citového zafarbenia nám pomáha vytvoriť si k nemu zdravší a vyváženejší vzťah.
Ak by ste sa radi vydali na cestu za zdravším vzťahom k jedlu, sme tu pre vás aj formou nutričného programu, v ktorom vás na tejto ceste budú sprevádzať naše odborníčky.
Tento článok vznikol vďaka spolupráci a podpore Nadácie Tesco, ktorá nám pomáha viesť mladých ľudí k zdravému vzťahu k jedlu aj cez nutričný program a konzultácie.
Internet a sociálne siete sú miesto, ktoré na nás vyvíja veľký tlak. Uvedomujem si ich silu a namiesto zvyšovania tlaku na výkon a výzor som sa rozhodla použiť ju na šírenie well-beingu. Verím, že byť milý a nápomocný pre ľudí je to, čo dnešná doba potrebuje. Myšlienku WELL-BEING alebo životnú pohodu posúvam ďalej formou online marketingu a PR aktivít. Riadim sa heslom: „being kind is cool.”
