Článok zverejňujeme v rámci série, v ktorej sa venujeme rodovo podmienenému násiliu.
V texte sa dozviete:
- ako vzniká sexuálne násilie
- aké formy násilia poznáme
- prečo je vždy na vine páchateľ
- ako pomôcť človeku, ktorý sexuálne násilie zažil
„Volám sa Amy a to, čo sa mi stalo pred 25 rokmi, som dlho nevedela pomenovať skutočným menom. Aby som to v sebe uzavrela, hovorila som si, že to bola moja chyba a že to vlastne nebolo až také strašné.
V poslednej dobe sa však spomienky začali vracať. Každý deň na to myslím. A až manžel bol prvou osobou, ktorej som povedala, že ma niekto znásilnil.
Mala som 17 a on 24. Cítila som sa dospelá, pretože mi pozornosť venoval starší muž. Bol zábavný, zaujímal sa o mňa. Až kým neprišiel deň, keď ma vzal na domácu párty k svojim priateľom. Síce som bola nervózna, no chcela som urobiť dojem. Prijala som aj pohár vodky, ktorú mi podal. Dolieval a zrazu som mala úplne zatemnenú hlavu.
Nepamätám si, ako sme sa tam dostali, no o chvíľu sme ležali nahí na posteli v jednej z izieb na poschodí. On na mne, bola som bezmocná, nedokázala som sa pohnúť. Nedokázala som myslieť, nie to ešte hovoriť.
Dvere sa odrazu rozleteli a všimla som si, ako sa na nás smejú jeho priatelia. Muži aj ženy. Mali ma chrániť, nikdy im to neodpustím. Posadil ma do taxíka, pretože som nemohla chodiť. On ma znásilnil a ja som to dlhé roky nikomu nepovedala.“
Príbeh Amy, ktorý zverejnil denník The Irish Times, je len jeden z mnohých. Na tom istom webe sa objavuje aj príbeh Patricie.
„Teraz mám 45 rokov a je toľko sexuálnych útokov, ktoré by som mohla spomenúť. Obťažoval ma sprievodca v školskom autobuse, keď som mala 14. Neskôr ma oveľa starší muž prinútil na záhrade k orálnemu sexu. Pred pár rokmi ma starší chlap v miestnej krčme ťahal za podprsenku.
Som vzdelaná, profesionálna trojnásobná mama a posledných 30 rokov si nosím hanbu zo všetkých týchto strašných stretnutí ako nechcený batoh. Moja 19-ročná dcéra sa mi zverila, že má dve skúsenosti so sexuálnym útokom, ktoré prežila a o ktorých som nevedela. Opäť plačem a mám zlomené srdce. Skončí sa to niekedy?“
Ak sa začnete zaoberať témou sexuálneho násilia, zistíte, že sa objavuje všade. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že každá tretia žena zažije fyzické a/alebo sexuálne násilie. Zároveň dodáva, že ide o jeden z hlavných problémov v oblasti porušovania ľudských práv žien.
Násilie pritom nepáchajú len „neznámi“ ľudia. Väčšina prípadov sa odohráva medzi blízkymi osobami, ktoré sa navzájom poznajú, môže to byť partner, kamarát, rodinný príslušník. Ľudia, od ktorých by to obete nečakali.
K násiliu často dochádza na známych miestach – doma, v škole, v práci. Fyzický súboj nemusí byť vôbec prítomný, pretože násilník môže byť pre obeť autoritou, napríklad učiteľ, šéf, tréner a pod. Takúto prevahu môže mať aj muž, ktorý svoju partnerku dlhodobo ponižuje, alebo ak je partnerka od neho ekonomicky závislá.
Dôvodov, prečo je sexuálne násilie v spoločnosti rozšírené, je viacero. Najčastejšie sú to:
- Nerovnoprávnosť: Sociálne a ekonomické nerovnosti môžu vytvárať prostredie, v ktorom je ťažšie bojovať proti sexuálnemu násiliu. Ženy bývajú závislé od svojich agresorov, kvôli čomu je náročné opustiť násilný vzťah.
- Nadmerná moc a kontrola: Páchateľ môže využívať sexuálnu agresiu na udržanie alebo posilnenie svojej moci nad obeťou.
- Kultúrne faktory: Kultúrne normy môžu podporovať menejcenný pohľad na ženy, a tým vytvárať prostredie, v ktorom sa sexuálne násilie toleruje alebo bagatelizuje. Stereotypy o rodových rolách môžu tiež prispievať k podpore násilia.
- Neexistencia následkov: Ak v spoločnosti nie je nastavená nulová tolerancia k sexuálnemu násiliu páchanému na ženách a striktné trestné stíhanie násilníkov, stále zostáva priestor na jeho páchanie.
- Prezentácia násilia v médiách: Média môžu šíriť obsah, v ktorom je sexuálne násilie zobrazované alebo bagatelizované. Ovplyvňuje to vnímanie, resp. tolerovanie násilia spoločnosťou.
- Nízka úroveň povedomia a osvety: Nízka úroveň povedomia o právach žien, o neprípustnosti sexuálneho násilia a o jeho reálnych dôsledkoch na obete, môže prispievať k jeho vzniku a udržiavaniu.
Psychologické faktory: Niektorí ľudia môžu mať psychické problémy spojené s agresivitou a nevedia efektívne riešiť konflikty alebo vyjadrovať svoje emócie.
Nemusíš sa ma ani dotknúť
Je celkom pochopiteľné, že vám ako prvé pri zmienke o sexuálnom násilí napadne znásilnenie. Ide o pomerne rozšírenú formu, jedna žena zo štyroch a jeden muž z 26 zažil úplné znásilnenie alebo pokus oň.
V tomto prípade hovoríme o situácii, keď páchateľ núti obeť k účasti na sexuálnych aktivitách bez jej súhlasu. Dôsledky násilia sa prejavujú na fyzickom aj duševnom zdraví.
Nižšie uvedené video skvelo vysvetľuje, ako chápať nesúhlas týkajúci sa sexuálnych aktivít.
Treba však povedať, že znásilnenie nie je jediná forma sexuálnych útokov. Páchateľ sa obete nemusí ani dotknúť, aby jej ublížil.
Príkladom môže byť situácia, keď na ženu pokrikujú muži na verejnosti alebo komentujú jej vzhľad. V tomto prípade hovoríme o tzv. catcallingu.
Tiež sa stáva, že žena na pracovisku počúva nevhodné poznámky od svojich kolegov. Nemusia sa nutne týkať sexu či intímnych aktivít. Stačí, keď muž hodnotí jej vzhľad alebo má nevhodné komentáre, gestá, pohľady.
Ide o tzv. sexuálny harašment, keď je osoba vystavená nevhodným poznámkam alebo dotykom spojeným so sexuálnymi aktivitami, vzhľadom alebo orientáciou.
Aj v tomto prípade je dôležitá osveta. Existujú totiž nástroje, vďaka ktorým sa dá brániť. Viac nám o nich prezradila Bianka Urbanovská, ktorá vedie organizáciu ZA SEBA. V nej učí sebaobranu a radí, ako sa brániť v akýchkoľvek nepríjemných situáciách.
„Pri obťažovaní na pracovisku alebo v škole sa môžeme brániť viacerými spôsobmi. Slovne – asertívne a rešpektujúco vyjadríme, že to, čo sa deje (opis situácie), sa nám nepáči alebo sa nám to nezdá primerané. Napríklad, keď sa vás kolega dotýka, môžete mu povedať: „Peťo, keď ma takto chytáš, nepáči sa mi to. Potrebujem, aby si prestal. Vďaka.“
Je ale možné, že to budete musieť zopakovať. Nie každý rešpektuje hranicu na prvý raz. Taktiež môžeme využiť možnosť zdieľania – spýtať sa kolegyne či kolegu, ktorým dôverujete, či si to všimli. Povedzte im o tom, čo sa vám deje. Možno prídete na to, že majú podobnú skúsenosť. A ak aj nie, aspoň bude niekto ďalší vedieť o vašej situácii.
Rovnako to môžete povedať nadriadenej osobe alebo na oddelení ľudských zdrojov. Je dôležité naštudovať si firemné či univerzitné opatrenia voči násiliu aj kroky k jeho odstráneniu a vytvoreniu bezpečného prostredia. Veľmi pekne spracované materiály na túto tému prináša web Toto je rovnosť. Napríklad aj v príručke Pracovisko bez sexuálneho obťažovania – Ako na to?“
Ďalšie formy násilia
Cieľom sexuálneho násilia nie je sexuálne uspokojenie, ale dosiahnutie kontroly nad obeťou. Predstavuje akýkoľvek sexuálny skutok alebo správanie, ktorého je osoba nútená sa zúčastniť proti svojej vôli. Okrem znásilnenia, catcallingu a sexuálneho harašmentu ide aj o tieto formy:
- Sexuálny teror: Ide o situáciu, kde páchateľ používa násilie, hrozbu alebo zastrašovanie s cieľom kontrolovať sexuálne správanie obete.
- Sexuálne vykorisťovanie: Obeť je využívaná na sexuálne účely, často s využitím nerovnováhy v moci alebo zneužitia dôvery (nútenie k sexu s inými mužmi, alebo pred inými osobami, nútenie k prostitúcii).
- Maritálny sexuálny nátlak: V rámci manželského alebo partnerského vzťahu môže dochádzať k nátlaku alebo núteniu na sex proti vôli jedného z partnerov.
- Cybersexuálne násilie: Zahŕňa sexuálne násilie prostredníctvom online prostriedkov. V praxi ide o vydieranie zverejnením citlivých fotografií alebo ich zasielanie bez vyžiadania.
Nútené sledovanie pornografie: Obeť môže byť nútená sledovať pornografický materiál bez jej súhlasu.
Na vine je páchateľ
Išla domov sama a navyše bola vyzývavo oblečená. Nie je ničím nezvyčajným, keď sexuálne násilie zvaľujeme na obeť, ktorá si to podľa mylných názorov zapríčinila sama.
Prečo sa tak správame a nevieme pomenovať to, že na vine je páchateľ?
„Pretože nechceme. Je jednoduchšie obviniť obeť, od ktorej sa vieme odlíšiť a naivne si myslieť, že „mne sa to nestane, lebo ja sa tak neobliekam a na také miesta nechodím“. Odsúdiť, že ľudia páchajú násilie, znamená priznať si, že aj ja som ho niekedy pravdepodobne spáchal/a. Aspoň na nejakej úrovni.
A priznať si, že som prekračoval/a hranice, v opitosti nerešpektoval/a súhlas, pre ochranu ega som niekoho ponižoval/a je ťažšie, než povedať, že to spôsobila druhá strana. Veď provokoval/a, nemal/a tam byť, nebránil/a sa (toľko), aj keď povedal/a NIE, nebolo to dostatočné.
Zoberme si taký alkohol. U obete je to pohoršujúca okolnosť (bola opitá, môže si za to sama). U násilnej osoby je to poľahčujúca okolnosť (bol opitý, nevedel, čo robí). Je to šialené. A to ešte nesmieme zabudnúť na to, že väčšinu násilia na ženách pácha niekto, koho poznajú. Najčastejšie súčasný alebo bývalý partner.
U detí je to rovesník, niekto z rodiny. Pri zneužívaní mladých mužov a chlapcov ma tiež prekvapuje, že to mnohí berú ako lichôtku: „Buď rád, čo ja by som dal za to, keby ma na strednej chcela sexi učiteľka.“ uvádza Bianka Urbanovská v rozhovore.
Ak sa chceme ako spoločnosť posúvať vpred, musíme sa zbaviť zakorenených mýtov. Je dôležité hovoriť o tom, že „typická obeť“ neexistuje, že páchateľov nevedie k činu vyzývavé oblečenie ani flirtujúce správanie.
Ak sa spoločnosť pri hodnotení násilných sexuálnych činov riadi predsudkami, môže to u obete podporiť pocity viny. Je to jedna z príčin, prečo sa obete boja hovoriť o tom, čo sa im stalo. Obávajú sa, že im nikto nebude veriť, že ich budú súdiť, zažijú hanbu pred rodinou, blízkymi či verejnosťou, že im polícia nepomôže a páchateľ nikdy nebude potrestaný. Obávajú sa, že sa im pomstí, lebo v systéme nenájdu dostatočnú ochranu a oporu
Ako pomôcť
Na záver prinášame pár užitočných tipov pre blízkych či kamarátov, ktorí môžu byť veľkou oporou obeti a budú jednoduchšie reagovať v takejto náročnej situácii.
Prejavte starostlivosť a záujem
Slová ako nebola to tvoja vina alebo nie si v tom sám/sama majú obrovský prínos. Vytvárate tak pocit, že obeť nemusí ťarchu niesť sama, ale ste jej oporou.
Verte im
Prejavte dôveru a nikdy nič nezľahčujte. Nikdy nepoužívajte otázky ako: Prečo si sa tak obliekla? Prečo si tam šla sama?
Obviňovanie nie je cesta. Namiesto toho zvoľte prístup, ktorým uznáte, že sa to stalo a že za to môže páchateľ, nie obeť.
Dajte im čas a priestor
Nenúťte obeť, aby okamžite hovorila o tom, čo prežila. Vytvorte bezpečný priestor a doprajte jej čas. A ak sa aj nebude chcieť zveriť vám, umožnite jej vyrozprávať sa niekomu, kto môže pomôcť. Môže ísť o inú blízku osobu alebo odborníka, ako je psychológ.
Informujte o možnostiach
Komu sa ozvať? Kam to nahlásiť? Kde zohnať núdzovú antikoncepciu? Ak máte informácie, ktoré môžu pomôcť, je to veľmi prínosné a obeť určite ocení, že ich s ňou zdieľate.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR určenej na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie v roku 2023. Za obsah je výlučne zodpovedná organizácia EDI Slovensko.
Od vysokej školy pracujem ako copywriterka v marketingových agentúrach. Moje cítenie pre spoločenské témy je však veľmi silné, a to sa odráža aj v textoch, ktoré píšem mimo reklamnej sféry. Príkladom sú napriklad aj články pre organizáciu Chuť žiť.
