Pre rodičov

Nezaoberajte sa výčitkami, kde ste v kontakte s vaším blízkym s poruchou príjmu potravy, spravili chybu. Výčitky sú zbytočné, sústreďte sa na to, čo môžete urobiť ďalej.

 

AKÉ JE TO OCHORENIE?

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú závažným duševným ochorením, ktoré je po astme a obezite tretím najčastejším zdravotným problémom u adolescentných dievčat. Napriek tomu, že choroba zväčša postihuje dievčatá a ženy, je nebezpečná pre obe pohlavia, nezáleží pri tom na spoločensko-ekonomickom zázemí. PPP pacienta postihujú telesne, ale aj duševne. Túto chorobu naozaj netreba podceňovať, keďže môže mať fatálne následky.

Pod spoločné označenie patrí predovšetkým mentálna anorexia, mentálna bulímia a nešpecifické PPP.

PRÍČINY:

Pri vzniku porúch príjmu potravy nie je jednoduché odpovedať na otázku prečo práve moja dcéra alebo môj syn.

Odborníci z oblasti výskumu sa zhodujú na tom, že neexistuje jedna príčina PPP, skôr boli zistené tzv. rizikové faktory, čiže okolnosti, ktoré ochorenie priamo nespôsobujú, ale zvyšujú pravdepodobnosť jeho vzniku. PPP sa nedajú chytiť ako chrípka. Je to dlhotrvajúci proces, ktorý ovplyvňujú viaceré aspekty. Spúšťačom, ktorý odštartuje najvýraznejšiu fázu, je zväčša súhra niekoľkých ťažkých životných situácií.

Medzi najviac ohrozenými sú najmä ženy vo veku dospievania. Ďalej je dôležité spolupôsobenie viacerých biologických faktorov pri vývoji mozgu, kvalita vzťahovej väzby v ranom detstve. Môžeme povedať, že ochorenie potom spúšťa stres alebo trauma v období dospievania u geneticky predisponovaných jedincov. Spúšťačmi môžu byť napr.: zmeny počas dospievania, rodinná situácia, neprijatie rovesníkmi, ale aj propagácia štíhlosti.

(zdroj: Uher R, Papežová H. Mozkové faktory u poruch příjmu potravy. In: Papežová H. Spektrum poruch příjmu potravy. Interdisciplinární přístup. Praha, Czech republic: Grada Publishing, 2010: 62. )

LIEČBA:

Tieto poruchy si vyžadujú dlhodobý prístup. Podľa závažnosti stavu môže liečba prebiehať ambulantne alebo ústavne. Liečba má zahŕňať psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť a režimové opatrenia. Dôležitá je aj liečba telesných príznakov ochorenia, nevynímajúc nutričné poradenstvo. Pri výraznom úbytku hmotnosti alebo častom zvracaní je nevyhnutná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení.

Najvhodnejšia je kombinácia všetkých prístupov, vrátane liečby pridružených psychiatrických príznakov (depresia, úzkosti). Iba vykŕmenie nestačí, pretože za manipuláciou s jedlom sa skrýva množstvo iných potláčaných problémov, ktoré ochorenie spúšťajú a ďalej ho udržujú. Vhodné sú aj svojpomocné programy, ale iba ako doplnok liečby.

Kľúčom k uzdraveniu veľakrát nebýva samotná liečba, ale skôr motivácia vašej dcéry/syna. Strach z nárastu hmotnosti môže obmedzovať spoluprácu pri liečbe. Pre nedostatočnú kritickosť si pacienti nemusia uvedomovať dôsledky ochorenia a nemusia mať pocit, že by chorobou trpeli. Dokonca si môžu pripadať úspešní, pretože sa im darí sa chudnúť.

 

ZAPAMÄTAJTE SI:

PPP nie sú známkou toho, že rodičia urobili vo výchove dieťaťa niečo nesprávne, rovnako tak nie sú ani prejavom rozmaru chorého a hlavne sa nedajú vyriešiť zákazom, hrozbou či trestom.

Manipulácia s jedlom a telesnými proporciami je iba prejavom tejto poruchy (ako horúčka pri chrípke) a možno ju chápať ako neadekvátnu snahu o vyrovnávanie sa s problémami.

Pre vašu dcéru/syna bude najťažšie spraviť rozhodnutie, že sa chce z choroby vyliečiť. Každý pacient musí toto rozhodnutie vykonať sám a z vlastnej vôle za pomoci odborníka, rodiny a priateľov – no nie z donútenia!

Taktiež aj od hospitalizácie nemožno očakávať úplné vyliečenie, hospitalizácia je začiatkom, na ktorý je nutné nadviazať v ambulantnej psychiatrickej a psychoterapeutickej liečbe doplnenej svojpomocnými programami.

Výstražné znamenia správania

  • Obmedzovanie sa v strave, zmenšenie porcií, vynechávanie niektorých jedál,  počítanie kalórií, vyhýbanie sa stravovaniu, neobvyklé výhovorky, popieranie hladu.
  • Manipulácia s jedlom, vyhadzovanie, či schovávanie jedla, výhovorky a klamstvá.
  • Nadmerné  jedenie (zmiznutie veľkého množstva potravín).
  • Zvracanie  alebo zneužívanie laxatív (časté výlety do kúpeľne počas alebo krátko po jedle).
  • Nadmerné až nutkavé cvičenie, pokiaľ nemôže cvičiť pacient reaguje obavami, strachom až panikou.
  • Vytváranie zoznamov „dobrých“ a „zlých“ potravín.
  • Náhly záujem o „zdravé stravovanie“.
  • Vyhýbanie sa všetkým sociálnym situáciám, ktoré prebiehajú pri jedle.
  • Záujem o nákupy, varenie, recepty.
  • Rituály pri jedle, pomalé jedenie.
  • Nadmerné zameranie na vzhľad a tvar tela, porovnávanie sa s inými, negatívny obraz o sebe.
  • Nutkavé  správanie sa pri kontrole tela (napríklad zovretie pása alebo zápästia, opakované váženie, nadmerná doba strávená pri pohľade do zrkadla.
  • Sociálne stiahnutie alebo izolácia od priateľov, vrátane vyhýbania sa predchádzajúcim aktivitám.

Telesné varovné signály

  • Náhla alebo rýchla strata hmotnosti
  • Časté zmeny hmotnosti
  • Citlivosť na chlad (častý pocit zimy, dokonca aj v teplom prostredí)
  • Strata alebo narušenie menštruácie
  • Známky častého zvracania – opuchnuté tváre/čeľusť, mozole na kĺbe alebo poškodenie zubov
  • Mdloby, závrat
  • Neustály pocit únavy, neschopnosť vykonávať bežné činnosti
  • Vypadávanie vlasov, suchá pokožka

 

Psychologické varovné signály

  • Intenzívny strach z nárastu hmotnosti
  • Extrémna nespokojnosť s vlastným telom
  • Skreslený obraz o tele (sťažovanie sa na to, že vidí tuk, keď je v norme alebo má podváhu)
  • Zvýšená citlivosť na komentáre alebo kritiku
  • Depresia alebo úzkosť
  • Náladovosť alebo podráždenosť
  • Nízka sebaúcta (napríklad pocit bezcennosti, pocity hanby, viny)
  • Čiernobiele myslenie

PORUCHY PRÍJMU POTRAVY – RODIČIA

MUDr. Ján Šuba

MUDr. Martina Paulínyová, PhD.

Liga za duševné zdravie

Chuť žiť