Ambulantná liečba verzus hospitalizácia
Ambulantná liečba a hospitalizácia sú dva rôzne prístupy k liečbe. Ani jeden z nich nie je iba “dobrý” alebo “zlý”, každý má svoje pozitíva aj úskalia. To, ktorý postup sa zvolí, závisí od klinického stavu pacienta. Uprednostňovať by sa však mala ambulantná liečba.
Ambulantná liečba
Prebieha formou ambulantných stretnutí – kontroly u psychiatra, terapie u psychológia, konzultácie s nutričným poradcom, návšteva stacionára či komunitných aktivít… Liečba však prebieha v prostredí domova, pacient neprespáva na klinike alebo v nemocničnom zariadení.
Pozitíva:
- človek sa učí zvládať ochorenie počas svojho bežného života
- nestráca sa kontakt s rovesníkmi, kamarátmi, či blízkym okolím
- rodič môže byť uzdravujúcim elementom v liečbe, môže svoje dieťa podporovať a starať sa oň
- počas liečby môže človek s PPP nahrádzať staré záujmy novými aktivitami a v procese liečby si vytvoriť také bezpečné prostredie, v ktorom bude vedieť žiť aj po uzdravení
- liečba je kontinuálna, štatisticky poskytuje lepšie dlhodobé uzdravenie1
Úskalia, na ktoré treba myslieť:
- dodržiavanie liečebného režimu je náročnejšie
- pacient má nižšiu mieru kontroly
- rodič býva benevolentnejší, má tendenciu vyhovieť a ustupovať manipulačným tendenciám choroby
- pokiaľ dieťa s poruchou príjmu potravy potrebuje kontrolu, rodič si musí zobrať PN alebo OČR z práce (záťaž pre finančnú situáciu rodiny)
- rodina sa musí naučiť s ochorením pracovať, spočiatku môže byť výrazná tenzia v rodine
- priberanie ide spočiatku omnoho pomalšie než na hospitalizácii
1eatingdisordersreview.com/inpatient-vs-outpatient-treatment-for-adolescents-with-an
Hospitalizácia
Prebieha v nemocnici, na psychiatrickej klinike. Na Slovensku máme špecializované lôžka v počte 5 kusov v rámci Národného ústavu detských chrôb v bratislavskej nemocnici Kramáre. Zvyšné hospitalizácie prebiehajú na štandardných detských psychiatrických klinikách. Pinelova nemocnica v Pezinku ponúka špecializovanú hospitalizáciu pre ľudí s poruchami príjmu potravy s dĺžkou starostlivosti 3 mesiace. Hospitalizácia sa všeobecne odporúča až v nevyhnutných prípadoch, kedy je prítomná významná podvýživa a rodina nedokáže zvýšiť energetický príjem u pacienta s PPP, alebo keď vyšetrenie fyziologických funkcií preukáže metabolický rozvrat, respektíve inak závažne narušený klinický stav pacienta.
Pozitíva:
- v prípade, že je hmotnosť pacienta veľmi nízka a zdravotný stav závažný, hospitalizácia býva nevyhnutná
- intenzívna kontrola pacienta pod odborným lekárskym dohľadom
- pomerne rýchle zvyšovanie hmotnosti
- zastabilizovanie fyzického zdravotného stavu
- zameranie sa na liečbu bez rušivých externých faktorov (napr. práca, starostlivosť o dieťa, náročná škola…)
- v prípade špecializovaného zariadenia prebieha aj špecializovaný edukačno-liečebný program
Úskalia, na ktoré treba myslieť:
- hospitalizácia je štatisticky menej efektívna, môže liečbu predlžovať, časté sú recidívy
- pacient má tendenciu sa do nemocnice opakovane vracať, keďže mu nemocnica poskytuje bezpečné prostredie, ktoré si doma nevytvoril
- rodič nemá istú časť možnosť podieľať sa na liečbe dieťaťa, býva v postavení ako ten, ktorý to “nezvládol”
- V prípade detských a adolescentných pacientov príde k odlúčeniu od rodiny. Avšak rodina je v tomto veku kľúčová. Rodičia nie sú pri tom ako dieťa obnoví stravovanie a nezískajú potrebné zručnosti. Po návrate do domáceho prostredia, kde porucha dlhé mesiace vznikala a udržiavala sa, môže dôjsť k návratu pôvodného, chorobného správania
- liečba je krátkodobá, viac zameraná na uzdravenie fyziologických faktorov (hmotnosť, stravovanie) než na myslenie, psychický stav a podstatu ochorenia v mysli – v závislosti od pracoviska
- po návrate do domáceho prostredia môže byť ťažké pokračovať v nastavenom režime
