Chuť žiť

 

Stigmatizácia hmotnosti: Prečo slová o váhe ubližujú

Už ste niekedy počuli vetu: „Radšej si ten koláč nedávaj“? Možno to znelo ako vtip alebo ako dobre mienená rada. V skutočnosti však takéto poznámky môžu zraniť a predstavovať formu body shamingu, teda ponižovania človeka pre jeho váhu alebo vzhľad. S body shamingom sa môžeme stretnúť v rôznych situáciách, v škole, v práci, na tréningu, počas rodinných stretnutí či pod fotkou na sociálnych sieťach. Možno sme si na takéto slová už aj zvykli, no to, že sa dejú často, ešte neznamená, že sú v poriadku.

Je úplne prirodzené, že naše telá sa počas života menia, vplyvom veku, zdravia, stresu či rôznych životných okolností. Napriek tomu ako spoločnosť stále často vytvárame predstavu, že existuje „správna“ postava alebo „správny“ vzhľad. Realita však nie je čiernobiela. Poďme sa preto spoločne pozrieť na to, čo znamená stigmatizácia hmotnosti a lepšie jej porozumieť.

V článku sa dočítate:

  1. Čo je stigmatizácia hmotnosti a body shaming
  2. Ako sa stigma prejavuje v každodennom živote
  3. Vplyv sociálnych sietí a trendov na telesný obraz
  4. Prečo komentáre o výzore nie sú „len sranda“
  5. Prečo stigma tak ľahko vzniká
  6. Ako reagovať a hovoriť o tele citlivo

1. Čo je stigmatizácia hmotnosti?

Stigmatizácia hmotnosti nastáva, keď niekto súdi, zosmiešňuje alebo diskriminuje človeka len kvôli jeho váhe alebo vzhľadu tela.

Môže sa to prejaviť rôznymi spôsobmi:

  • Keď vám spolužiak povie, že by ste mali viac makať v posilke.
  • Keď vám teta na rodinnej oslave pripomenie, že by ste už mali prestať jesť.
  • Keď niekto na TikToku komentuje, že vyzeráte „nezdravo“ – bez toho, aby vedel, čím prechádzate.

To všetko je stigmatizácia hmotnosti, a môže sa týkať ľudí s nadváhou aj podváhou.

  • Fat shaming môže vyzerať ako urážky alebo „rady“ typu: „Nemal/a by si toľko jesť.“
  • Skinny shaming sú komentáre ako: „Vyzeráš, akoby si nič nejedol/a.“

Obe formy sú zraňujúce a môžu mať vážne následky – od nízkeho sebavedomia až po psychické problémy alebo poruchy príjmu potravy.

2. Ako sa stigma prejavuje v bežnom živote

Nie vždy ide o otvorené urážky. Často ide len o poznámku, ktorá na prvý pohľad vyzerá „nevinne“. Ako napríklad: 

„Kraťasy? Tie by si mala radšej nechať v obchode.“

„Keby si viac cvičil, vyzeral by si lepšie.“

Ak takéto komentáre počúvame deň čo deň, začnú sa nám dostávať pod kožu a ovplyvňovať to, ako sa cítime vo vlastnom tele. Možno ste už počuli, že to dotyčný povedal „len pre vaše dobro“. Ale povedzme si úprimne, asi nikoho z nás by takéto slová nepotešili ani nedodali sebavedomie.

Stigmatizácia hmotnosti môže mať mnoho podôb. Môže sa javiť, že body shaming je len o komentároch typu „si tučný/á“. V skutočnosti sa však prejavuje rôznymi spôsobmi – od toho, čo si ľudia myslia, cez to, čo hovoria, až po to, ako sa správajú.

Môže sa objaviť vo forme myšlienok, napríklad: „Je určite lenivý/á“, „Stačí, aby menej jedol/la“, „Chudý = zdravý a atraktívny“ alebo „Obézni ľudia si za svoje problémy môžu sami.“

Prejavuje sa aj vo forme slov, ako sú podpichovanie a nevyžiadané komentáre, vety typu „Musíš so sebou niečo robiť“ alebo „Pozri sa, ako vyzeráš“, pochvaly ako „Konečne si schudol/la“ (tie môžu byť spúšťačom porúch príjmu potravy), prezývky, priame urážky alebo vtipy pri stole typu „Ty si koláč radšej nedávaj.“

A prejavuje sa aj vo forme činov – zosmiešňovaním či posmeškami v partii, pripisovaním každého zdravotného problému iba hmotnosti, šikanou v škole alebo v práci, diskrimináciou pri prijímaní do zamestnania alebo do tímu, či nepríjemnými pohľadmi a očividným prevracaním očami.

Stigmatizácia nie je len „jedna poznámka“. Je to celá škála myšlienok, slov a činov, ktoré sú zraňujúce.

3. Vplyv sociálnych sietí a trendov na telesný obraz

Sociálne siete dokážu stigmatizáciu ešte znásobiť. Za anonymným účtom je jednoduché písať komentáre, ktoré by človek nikdy nepovedal do očí.

Predstavte si situáciu: speváčka si na koncerte vyberie z publika mladé dievča, ktoré si s ňou zaspieva a zatancuje na pódiu. Pre ňu je to splnený sen. No na druhý deň si otvorí Instagram a pod fotkou alebo videom nájde stovky komentárov typu:

„Prečo vybrala práve ju?“
„Nech ide radšej chudnúť, namiesto tancovania.“
„To je hrozný outfit, to si nemôže obliecť niekto s takou postavou.“

Takéto reakcie môžu rýchlo premeniť krásny a radostný zážitok na chvíle plné stresu, nepohody a pochybností o sebe či svojom vzhľade.

Iným príkladom môžu byť trendové videá na sociálnych sieťach, ktoré sa neustále menia. Tie môžu byť na jednej strane veľmi inšpiratívne. Ukazujú nové spôsoby obliekania, líčenia alebo receptov a môžu nás motivovať skúsiť niečo nové či zabaviť sa pri sledovaní kreatívnych nápadov.

Problém nastáva vtedy, keď sa z nášho tela stáva trend. V poslednom období sa čoraz častejšie objavujú fenomény ako SkinnyTok, Tradwife či Heroin Chic, ktoré presadzujú veľmi úzky ideál krásy a často glorifikujú extrémnu štíhlosť.

Takýto obsah môže prehlbovať stigmu a vytvárať dojem, že extrémna štíhlosť je niečo, o čo by sme sa mali usilovať. Pravdou však je, že telá boli, sú a vždy budú rôznorodé a nie sú módnym trendom, ktorému by sme sa mali prispôsobovať podľa toho, čo je práve populárne.

4. Prečo komentáre o výzore nie sú „len sranda“

Opakované a nechcené komentáre o hmotnosti či výzore môžu ovplyvniť naše sebavedomie, spôsob, akým vnímame svoje telo, a dokonca aj naše psychické a fyzické zdravie. Aj keď sa môže zdať, že ide len o „nevinnú“ poznámku, jej dôsledky sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi ako napríklad:

  • Ľudia, ktorí sú terčom poznámok o hmotnosti, sa častejšie vyhýbajú lekárom a preventívnym kontrolám. Boja sa, že budú súdení len podľa čísla na váhe
  • Tlak a opakované poznámky môžu viesť k poruchám príjmu potravy alebo k nezdravému vzťahu k jedlu – či už v podobe emočného jedenia alebo naopak, extrémnych diét
  • Negatívne slová, ktoré počúvame často si dokážeme „zvnútorniť“, uveríme im a postupne si ich začneme opakovať sami

5. Prečo stigma tak ľahko vzniká

Možno sa pýtate, prečo ľuďom vôbec napadne komentovať či posmievať sa z niekoho vzhľadu. Odpoveď je jednoduchá – stigma sa často prenáša kultúrne a generačne. Už od detstva nám spoločnosť podsúva predstavy o tom, čo je „pekné“ a čo „nie je v poriadku“.

Mnohí z nás tieto stereotypy nevedome opakujú, pretože ich sami počuli a prijali ako samozrejmosť. Médiá a reklamy nám pritom stále ukazujú ideál krásy, ktorý majú slúžiť ako vzor pre všetkých.Sociálne siete tento tlak ešte znásobujú, filtre, upravené fotky a neustále porovnávanie sa s inými sa stávajú každodennou realitou.

Aj keď vedome nechceme nikomu ublížiť, môže sa stať, že máme v sebe tieto názory hlboko zakorenené. Vyplávajú potom na povrch – niekedy ako poznámka k druhému človeku, inokedy ako vnútorný hlas, ktorý kritizuje nás samých.

Preto je dôležité uvedomiť si, že veľa z toho, čo nám spoločnosť predstavuje ako „ideál krásy“, sú len opakované stereotypy, ktorých vplyv na naše vnímanie tela môžeme postupne zmenšiť.

6. Ako hovoriť o tele citlivo

Niektoré poznámky sa môžu javiť ako žart alebo dobre mienená rada, no v skutočnosti môžu ublížiť. Pozrime sa na to, čo je lepšie nehovoriť a čo dokáže druhým priniesť podporu a pocit bezpečia.

❌ namiesto…

✅ povedz radšej…

„Musíš so sebou niečo robiť.“

„Ako sa cítiš?“

„Už si konečne schudol/a.“

„Ide z teba super energia.“

„Tieto šaty nie sú pre tvoju postavu.“

„Ten outfit ti fakt pristane.“

„Vyzeráš, akoby si nič nejedol/a.“

„Dúfam, že sa cítiš dobre.“

Slová, ktoré hodnotia, zosmiešňujú alebo naznačujú, že niesme dosť dobrí takí, akí sme, môžu byť veľmi zraňujúce a podkopávať sebavedomie. Naopak, keď sa sústredíme na to, čo má človek pod kontrolou ako napríklad jeho pocity, energiu alebo štýl, môžeme mu dodať podporu a pocit bezpečia. Slová majú veľkú váhu a aj malé zmeny v tom, ako komunikujeme, dokážu ovplyvniť to, ako sa ľudia okolo nás cítia.

Záver

Stigmatizácia hmotnosti sa často prenáša kultúrne a generačne a mnohé z predstáv o „správnom“ vzhľade si nesieme už od detstva. To však neznamená, že musíme tieto stereotypy podporovať. Každý z nás má možnosť pristupovať k telám druhých s rešpektom a empatiou, sústrediť sa na vnútorné kvality a podporovať prostredie, kde sa ľudia cítia prijatí takí, akí sú.

Zdroje

Odkazy na odbornú literatúru:
  1. National Eating Disorders Collaboration. (n.d.). Weight stigma. https://nedc.com.au/eating-disorders/eating-disorders-explained/weight-stigma
  2. Puhl, R., & Heuer, C. (2020). Understanding weight stigma: Stereotypes, prejudice, and discrimination. In Obesity: Epidemiology, pathophysiology, and clinical management (pp. 1–20). National Center for Biotechnology Information.https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK554571/#:~:text=Understanding%20Weight%20Stigma,stereotypes,%20prejudice,%20and%20discrimination
  3. World Obesity Federation. (n.d.). Weight stigma. https://www.worldobesity.org/what-we-do/our-policy-priorities/weight-stigma
  4. Obesity Action Coalition. (n.d.). Combating weight bias: Why we need to take action. https://www.obesityaction.org/resources/combating-weight-bias-why-we-need-to-take-action/#:~:text=Use%20respectful%20language%20when%20talking,engaging%20in%20weight-based%20teasing
  5. MyNutriWeb. (n.d.). Understanding weight stigma and how to combat it. https://mynutriweb.com/understanding-weight-stigma-and-how-to-combat-it/
  6. Healthline. (2021, February 10). Fat shaming makes things worse. https://www.healthline.com/nutrition/fat-shaming-makes-things-worse

Tento obsah bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore