Skutočná krása vychádza zo srdca – naplňte ho láskou

Narodila som sa v učiteľskej rodine. Nikdy som nemala súrodenca, hoci som vždy o tom snívala. S mamou sme mali zložitý vzťah, nerozumeli sme si a zažívala som typickú „učiteľskú“ výchovu. Tým, že boli obaja rodičia zahltení prácou, nemali na mňa dostatok času, a tak som ho trávila u babky, s ktorou som sa mohla vyšantiť, spievať… Z detstva mám pekné spomienky: stavali sme s tatkom Zoo z Kinder postavičiek, rada som sa učila a bavila s najlepšou kamarátkou. 

Píše „Jessie“ (anonym), 27 rokov

Zdroj: Unsplash.com

Bohužiaľ, ešte na prvom stupni sa to zmenilo. Začala som mať problémy so žalúdkom, no ani doktori nevedeli odhaliť príčinu. Kamoška ma vymenila za inú spolužiačku a ku mne dorazili posmešky za to, aká som plachá či nešikovná na telesnej. Moje sebavedomie tým veľmi trpelo. Začala som tomu dokonca veriť a zameriavať sa na svoje veľké líca či ovísajúce brucho. Padala som do depresií. Často som plakávala, mala migrény a bolesti brucha, no odmietala som sa komukoľvek zveriť.

O pár rokov na to mi zomrela druhá babka. Bol to asi zlom v našej rodine. S mamou sme sa často hádali, v škole som sa trápila s matematikou a kvôli svojej uzavretosti som v triede nebola veľmi obľúbená. Utiekala som do sveta fantázie, mysľou bola úplne inde… Útočiskom sa mi stala hudba, jediná vec, v ktorej som sa vedela nájsť. Pri jej počúvaní som sa cítila pochopená, je to nádherný spôsob vyjadrovania emócií.

Bolesť, ktorá sa časom stupňovala, som obrátila hladovania. Z jedla som začala mať strach, taký veľký, až som nakoniec nevedela zjesť ani rožok. Ako dvanásťročnú ma preto zobrali na 6 týždňov do nemocnice. Mojou jedinou motiváciou bolo stadiaľ odísť, a tak som spolupracovala.

Podarilo sa. Vrátila som sa domov a našli sme psychologičku, ktorá mi postupne pomohla nájsť stratené sebavedomie. Konečne ma niekto začal podporovať v mojich záujmoch, teda v hudbe, maľovaní… A zlepšil sa mi vzťah s mamou.

Dodnes ma mrzí, že sme k nej prestali chodiť. Žili sme však v ilúzii, že už je všetko v poriadku. Keď som končila gymnázium, moje problémy sa vrátili. „Kam ideš na školu?“ tlačili na mňa z každej strany. „Prečo si nedokázala spraviť ten vodičák?“ pýtali sa. A ja som sa len učila a učila. Chcela som byť pre rodičou tou dobrou dcérou, na ktorú by mohli byť hrdí.

Zmaturovala som na čisté jednotky. Vzali ma na školu. Znie to dobre, nie?

Zdroj: Unsplash.com

Rodičia však s mojím výberom nesúhlasili, čo, ako si viete predstaviť, opäť iba zhoršilo náš vzťah. Cítila som sa za to vinná – a depresie sa vrátili. A neboli samé. Začala som sa sebapoškodzovať, chudnúť a obalila ma zvláštna apatia.

Vysoká škola pre mňa bola náročná. Nejdem vás trápiť detailami, pozitívne je, že napriek mnohým nástrahám som sa konečne obklopila priateľmi, ktorým na mne záleží. Avšak práca, ktorú som si našla, ma sklamala, nuž som bola nútená vrátiť sa domov, do prostredia plného hádok.

Po jednej veľkej hádke som klesla ku dnu. Chcela som si ublížiť. Ušla som z domu, hľadala ma polícia… Až som sa napokon zobudila v nemocnici. Mala som úraz hlavy, nízky cukor, infúzie, stratila som pamäť. Znovu som sa učila chodiť. Neskôr ma preožili na psychiatriu. Boli to skutočne najťažšie chvíle môjho života.

Zdroj: Unsplash.com

Dnes si uvedomujem, že som jeden z chronických prípadov. Stále nie som v poriadku. Ale môj stav sa zlepšil a už nikdy viac nechcem ísť naspäť. Preto píšem aj tento príbeh, ako varovanie. Rada pomáham druhým a snažím sa šíriť pochopenie, lásku a prijatie. Poznám ten stav, keď to človeku chýba…

Všetci sme nádherní takí, akí sme. Boh nás takých stvoril a takých nás aj miluje. Majme preto radi sami seba. Sme jedineční a v každom z nás je kus dobra a lásky, treba sa len lepšie zadívať. Ak máte vo svojom okolí niekoho, kto bojuje so psychickou poruchou, prosím, buďte tu pre neho. Aj keď je to náročné, venujte mu veľa lásky a príjmite ho.

A vy, ktorí bojujete, držím vám palce! Bola som blízko smrti, ale som tu… Nenechajte to zájsť až tak ďaleko, nehazardujte s životom.

Nuž, a dievčatá (a chlapci) s PPP: každá z nás je krásna a jedinečná. Skutočná krása vychádza zo srdca. Naplňte ho preto láskou k ľuďom i samým sebe!