Preventívne vzdelávacie turné projektu Chuť žiť sa po dvoch rokoch opäť rozbehlo. Ako konštatujú odborníčky, dopady pandémie na výskyt porúch príjmu potravy sú citeľné.
Dva týždne, tri odborníčky, desať slovenských miest, 978 mladých ľudí. Tak sa dajú v skratke zhrnúť prednášky a workshopy na školách a školských zariadeniach, šíriace osvetu v oblasti porúch príjmu potravy. Po nútenej pandemickej prestávke turné opäť pokračuje, a to aj vďaka Nadácii pre deti Slovenska a grantovému programu Deti v bezpečí 2022 poisťovne Kooperativa.
„Jedna vec sú štatistiky, druhá vec sú konkrétne príbehy a skúsenosti mladých ľudí s anorexiou, bulímiou a ďalšími ochoreniami, spadajúcimi pod diagnózu F50. Stretávali sme sa s nimi na každej navštívenej škole, takmer v každej triede. Niektoré workshopy sme dokonca viedli na základe iniciatívy samotných študentiek,“ vraví nutričná špecialistka Simona Almášiová, ktorá sa zúčastnila turné na stredných a základných školách.
O čom sa mladí (ne)zdôveria
„Nie je jednoduché zdôveriť sa s ochorením. Človek s poruchami príjmu potravy o sebe neustále pochybuje a uverí tomu, že nie je hodný lásky ani pozornosti. O to viac som prežívala moment, keď sa nám jedno dievča na workshope zdôverilo, že trpí anorexiou. Našťastie pri nej stáli kamarátky, ktoré jej pomáhali a zaujímali sa o ňu,“ spomína psychologička Terézia Valachová, ktorá bude od mája pôsobiť na bezplatnej linke pomoci Chuť žiť.
Všetci ale nemajú takú podporu zo strany blízkych a kamarátov. „Na jednej škole za mnou prišla školská psychologička, ktorá mi predstavila žiačku s anorexiou. Nechcela prísť na workshop, preferovala skôr súkromný rozhovor. Zdôverila sa mi, že kvôli anorexii a zmenám správania stratila viacero priateľov, pretože sa od nich odtiahla. Nevedela im to vysvetliť, spolužiačky sa k nej začali správať inak, a zároveň nevedela, ako si k nim nájsť cestu späť,“ vraví Valentína Sedileková z projektu Chuť žiť.
Zakladateľka projektu spomína aj na stretnutie s iným dievčaťom trpiacim anorexiou. „Mala pocit, že je v tom celom sama, že robí rodičom zbytočné starosti, že ich zaťažuje. S psychologičkou sme ju povzbudili, aby sa zdôverila rodičom a aby si ich pustila bližšie k sebe,“ dodáva Valentína.
Prevencia aj v rukách škôl
Na workshopoch si žiačky a žiaci vypočuli autentické zážitky a pocity osoby, ktorej do života zasiahla porucha príjmu potravy. Rozoberali sa témy výživy a deti sa zároveň dozvedeli, ako spozorovať symptómy ochorenia a ako pomôcť kamarátovi či kamarátke.
Nech je workshop akokoľvek prínosný, jeho čas je obmedzený. Školy však môžu svojim žiačkam a žiakom pomôcť aj inak. Odborníčky z Chuť žiť vytvorili metodiku nového preventívneho programu, s ktorým môžu školy pracovať už samostatne a dlhodobo. Viac informácií o programe nájdete TU.
O program dosiaľ prejavilo záujem dvesto škôl a vzdelávacích inštitúcií, oficiálne je zatiaľ distribuovaný do sedemdesiatich šiestich škôl. Bezplatný program vznikol aj vďaka podpore Ministerstva školstva a Iuventy, školy sa môžu hlásiť počas celého roka.
Má to zmysel
Organizácia Chuť žiť ale nemá pod palcom len prevenciu v oblasti porúch príjmu potravy. Poskytuje aj psychologické a nutričné poradenstvo, stacionáre pre pacientov alebo pre rodičov, a rôzne komunitné a liečebno-vzdelávacie programy. Účinnou včasnou pomocou je bezplatná linka pomoci na čísle 0800 221 080 a e-mailová poradňa na adrese .
Aby mohla organizácia Chuť žiť dlhodobo pomáhať a plánovať svoje aktivity, potrebuje pravidelných darcov. Na komplexnú pomoc môžete prispieť ľubovoľným príspevkom na https://edis.darujme.sk/pomaham-s-chutzit/.
„Prevencia a včasná intervencia vedia byť malými zázrakmi a rozhodne by sa na ne nemalo zabúdať. V tíme si zvykneme hovoriť, že ak to pomôže aspoň jednej osobe, malo to zmysel,“ uzatvára nutričná špecialistka Simona Almášiová.
Text možno šíriť a distribuovať ako tlačovú správu.
