Poruchy príjmu potravy sa najčastejšie objavujú v období dospievania. Práve v tomto čase sa mladí ľudia stretávajú s veľkým množstvom zmien – telo sa vyvíja a mení a emócie sú intenzívnejšie. Dospievajúci hľadajú svoje miesto, spoznávajú samých seba a budujú si vlastnú identitu.
Do toho prichádzajú očakávania okolia a idealizované životy na sociálnych sieťach. Práve v tomto krehkom období sa môžu poruchy príjmu potravy stať spôsobom, ako získať pocit kontroly alebo úľavy. O to dôležitejšie je porozumieť tomu, čo sa v tomto období deje a ako môžeme dospievajúcich citlivo podporiť.
V článku sa dočítate:
- Čo sa deje s človekom počas dospievania a prečo sa poruchy príjmu potravy (PPP) objavujú v tomto období?
- Špecifiká a riziká vzniku PPP počas dospievania a možnosti, ako dospievajúcich v tomto období môžeme podporiť
- Úloha rodiny
Čo sa deje s človekom počas dospievania a prečo sa PPP objavujú v tomto období?
Počas obdobia dospievania dochádza vo väčšej miere k zmenám, ktoré súvisia so psychickými, fyzickými alebo sociálnymi zmenami. Dospievanie je obdobie medzi detstvom a dospelosťou, počas ktorého dochádza u človeka k rozvoju vo viacerých oblastiach života – rozvíja sa myslenie človeka, človek si začína vytvárať vlastný pohľad na svet a telo sa postupne stáva dospelým.
Telesné zmeny a sebaobraz
Po fyzickej stránke sa telo začína výrazne meniť – mení sa výška, pribúda hmotnosť, telo sa vyvíja. U dievčat sa začína formovať ženská postava: rozširujú sa boky, zväčšujú sa prsia a dochádza k ukladaniu tuku v typických oblastiach (napr. v oblasti stehien a zadku). U chlapcov sa zvyšuje svalová hmota, rozširujú sa ramená a prehlbuje sa im hlas.
Tieto telesné zmeny sú často spojené aj s emočnou horskou dráhou a nemusia byť vždy vítané – hormonálne výkyvy ovplyvňujú náladu a to, ako dospievajúci vnímajú svoje telo. Dievčatá sa častejšie trápia kvôli priberaniu či meniacim sa krivkám, chlapci zas cítia tlak, aby boli dostatočne svalnatí. V oboch prípadoch dochádza k prikladaniu vyššej dôležitosti na výzor, čo môže viesť k porovnávaniu sa s druhými a k pochybnostiam o sebe.
Psychické a emočné prežívanie
Hormonálne zmeny, hľadanie vlastnej identity, zmeny vo vzťahoch – to všetko prispieva k emočnej nestabilite. Zároveň sa v dospievaní mení aj mozog. Oblasti zodpovedné za logické uvažovanie a sebareguláciu (napríklad prefrontálna kôra) sa ešte len vyvíjajú, zatiaľ čo emočné centrá (ako amygdala) sú už veľmi aktívne. Dospievajúcim sa preto môžu rýchle meniť nálady, niekedy nevedia, čo vlastne prežívajú, až môžu nadobudnúť pocit, že „nemajú veci pod kontrolou“.
Tento vnútorný zmätok je prirodzený, ale ak nemajú dostatok podporných vzťahov alebo sa nenaučia emócie spracovať, môžu siahnuť po „riešeniach“ ako je kontrola nad jedlom, telom alebo rituály okolo stravovania. PPP sa tak môžu stať nevedomým pokusom získať kontrolu nad chaosom, ktorý dospievanie prináša.
Sociálna stránka
Vzťahy s rovesníkmi, rodinou a autoritami sa v tomto období výrazne menia. Dospievajúci prirodzene túžia po väčšej slobode, chcú sa vymaniť spod kontroly dospelých a začínajú si budovať vlastné názory.
Rovesnícke a kamarátske vzťahy nadobúdajú veľkú dôležitosť. Rovesnícka skupina je nielen zdrojom prijatia, ale aj tlaku na to, ako vyzerať, čo jesť, ako žiť. Do toho silno vstupujú sociálne siete, ktoré prinášajú neustále porovnávanie sa s upravenými obrazmi idealizovaných tiel a životov. To môže ešte viac prehlbovať neistotu, tlak na výzor a nespokojnosť so sebaobrazom.
Ak chýbajú zdravšie mechanizmy zvládania tohto tlaku, stresu a zmien, môže sa práve toto stať vstupnou bránou k rozvoju PPP či narušeného vzťahu k sebe. V takom prípade sa môže narušiť aj pohľad na vlastnú postavu a kontrola nad telom môže začať v ich živote hrať až príliš veľkú rolu.
Špecifiká a riziká vzniku PPP počas dospievania a ako dospievajúcich v tomto období môžeme podporiť
Dospievanie je citlivé obdobie, v ktorom sa prirodzené vývinové výzvy môžu ľahko skombinovať s vonkajším tlakom a táto kombinácia sa môže niekedy prejaviť aj formou PPP.
Hľadanie identity
Dospievanie prirodzene prináša rozpor a zmätok vo vlastnej identite. Neistota ohľadom vlastnej identity môže byť veľmi zložitá. Dospievajúci si začína byť neistý tým, kým je a kam smeruje, hľadá sa, čo častokrát zvyšuje riziko nespokojnosti so sebou a uchýleniu sa k zvládaniu tohto zmätku cez PPP. Naopak, vybudovanie si jasnej a stabilnej identity zase dokáže dospievajúceho chrániť pred vznikom PPP a podporiť prijatie seba. Veľkú rolu tu zohrávajú aj rovesníci a kamaráti, ktorí im pomáhajú s hľadaním samotnej identity a zároveň im dávajú pocit, že v tom nie sú sami. Avšak spôsob, akým ich vnímajú rovesníci, výrazne ovplyvňuje aj to, ako vnímajú samých seba a ako si postupne budujú vlastnú identitu.
PPP často vyrastajú z hlbších otázok: „Kto som? Som dosť dobrý/á? Som prijímaný/á?“ Aj preto je také dôležité:
- Podporovať u dospievajúcich ich vnútorné prežívanie seba samého, nie len to, ako človek pôsobí navonok.
- Vytvárať priestor, kde môžu dospievajúci preskúmať svoju identitu bez súdenia.
Pomáhať dospievajúcim rozlišovať, čo sú ich vlastné názory a čo sú názory len prevzaté z vonkajšieho tlaku. 1, 4
Samostatnosť
Osamostatňovanie je pre dospievajúcich veľmi dôležité, pretože im to pomáha rozvíjať ich vlastnú osobnosť, identitu. Pomáha im rozvíjať schopnosti a zručnosti potrebné pre samostatný život tak, aby dokázali fungovať vo svete aj bez rodičov a zároveň si budovali sebadôveru. Zároveň si tým získavajú nezávislosť od rodičov. Na druhej strane táto potreba osamostatňovania sa však môže u dospievajúceho do istej miery sťažiť spoluprácu počas liečby PPP. Pre niektorých sa PPP môžu stať spôsobom, ako toto náročné obdobie zvládnuť. Obnovenie bezpečnejšieho spôsobu práce s autonómiou je preto kľúčové pre ich uzdravenie. Práve silné, láskavé a rešpektujúce vzťahy môžu predchádzať tomu, aby dospievajúci hľadali úľavu v extrémnych alebo nezdravých spôsoboch zvládania náročných chvíľ.
Preto je dôležité:
- Vytvárať prostredie, kde sa dospievajúci cítia prijatí aj so svojimi neistotami.
- Posilňovať vnútorný pocit hodnoty nezávislý od vzhľadu či výkonu.
- Budovať vzťahy, v ktorých nie je potrebné sa prispôsobovať očakávaniam.
Byť oporou, aby nemuseli hľadať kontrolu v jedle či tele. 6, 3, 7
Emócie a zmeny nálad
Emócie a zmeny nálad môžu byť pre dospievajúcich poriadne mätúce a neprehľadné. Dospievajúci môžu reagovať aj impulzívne podľa toho, ako sa v danom momente cítia bez zhodnotenia následkov. Je to taká pocitová „hojdačka“ – v jednej chvíli sú plní života a o pár minút neskôr prežívajú pocit prázdna, úzkosti alebo bezmocnosti. Napríklad po hádke s kamarátom alebo pri zlej známke môžu prepadnúť pocitom, že nič nemá zmysel alebo že s nimi niečo nie je v poriadku. Ak v tom nemajú podporu alebo sa ešte len učia, ako s emóciami narábať, môžu hľadať úniky alebo spôsoby, ako mať nad emóciami aspoň akú-takú kontrolu. V snahe mať niečo „vo vlastných rukách“ sa potom môže PPP či manipulácia s jedlom stať nevedomým útočiskom.
Preto je pre nich potrebné:
- Naučiť sa rozpoznávať a zvládať emócie zdravým spôsobom.
- Vytvárať bezpečný priestor, kde môžu hovoriť o tom, čo prežívajú.
Posilňovať ich vzťah k sebe samým – aj k vlastnému telu a jedlu. 2, 7
Sebavedomie
Sebavedomie úzko súvisí s budovaním zdravej sebahodnoty, teda s tým, ako dospievajúci vníma sám seba, svoje schopnosti či hodnotu. Zdravé sebavedomie pomáha rozvíjať aj sebasúcit – schopnosť byť k sebe láskavý aj vtedy, keď niečo nejde podľa predstáv, keď urobíme chybu alebo prežívame náročné chvíle.
Lenže dospievanie je obdobím, keď sebavedomie prirodzene kolíše a je nestabilné. Dospievajúci sa porovnávajú, vnímajú svoje nedostatky. PPP sa tak môžu stať nástrojom, ako si „dokázať svoju hodnotu“. Môže ísť o pokus cítiť sa lepšie, štíhlejšie, výkonnejšie alebo sa aspoň cítiť „v niečom dobrý/á“, keď už majú pocit, že ostatné veci nezvládajú. Kontrola nad jedlom alebo telom im môže prinášať falošný pocit úspechu či výnimočnosti.
A ak k tomu nemajú bezpečný priestor, kde sa môžu cítiť prijatí takí, akí sú, môže sa narušiť ako ich sebaobraz, tak aj sebavedomie. Zdravé sebavedomie však nie je o dokonalosti. A práve aj to vie byť ochrana pred PPP a aj oporou pri zotavovaní.
Preto je dôležité:
- Pomáhať dospievajúcim cítiť, že sú dosť už len tým, kým sú.
- Učiť ich nebyť na seba prísni, keď veci nejdú ideálne – vyzdvihnite ich snahu a námahu, ktorú vynaložili, než výsledok samotný.
- Podporovať postoj, že chyby sú prirodzené a je dôležité, aby boli k sebe láskaví ak sa niečo nepodarí.
Pomôžte im nájsť to, v čom sú dobrí, no nemusia byť dobrí vo všetkom. 5
Odolnosť
S tým, čo sme si povedali vyššie, úzko súvisí aj odolnosť, teda schopnosť zvládať náročné chvíle, spracovať silné emócie a prispôsobiť sa zmenám či krízam. Ide o psychickú „výstuž“, ktorá pomáha dospievajúcim vrátiť sa späť do rovnováhy po náročných chvíľach.
Nie všetci dospievajúci však túto odolnosť majú rovnako rozvinutú. Mnohí ešte len hľadajú spôsoby, ako sa vyrovnávať so svojimi pocitmi, s neúspechom, tlakom z okolia. Ak nemajú dostatok podporných zdrojov – napríklad bezpečný vzťah s rodičom, prijatie v kolektíve, alebo možnosť otvorene hovoriť o tom, čo prežívajú – môžu sa uchýliť k stratégiám, ktoré na prvý pohľad prinášajú úľavu, ale z dlhodobého hľadiska im škodia.
PPP sa tak môžu javiť ako zvládacia stratégia. Môžu fungovať ako „riešenie“ na náročné pocity, no v skutočnosti oslabujú odolnosť ešte viac, pretože problém neriešia, len ho dočasne zatieňujú. Psychická odolnosť však chráni pred PPP aj pred inými ťažkosťami. Silná odolnosť nie je o tom nikdy nepadnúť, ale vedieť sa znovu postaviť. Je to základ spokojného a duševne zdravého života.
Aj preto je dôležité:
- Budovať zdravé sebahodnotenie a sebavedomie.
- Učiť sa zvládať náročné chvíle.
- Pripomínať si, že ťažké emócie sa dajú uniesť.
- Vedieť, že zlyhanie neznamená, že som zlyhal/a ako človek.
- Veriť, že nemusím byť dokonalý/á, aby som bol/a dosť.
Vnímať požiadanie o pomoc ako prejav sily, nie slabosti. 10
Úloha rodiny
Ako sme písali vyššie, dospievajúci sa prirodzene odkláňajú od rodičovského vedenia a viac sa zameriavajú na rovesnícke vzťahy. Napriek tomu však stále potrebujú rodinu ako oporu a bezpečný emocionálny základ. Rodičovská podpora vytvára pocit bezpečia, ktorý posilňuje ako detskú, tak aj dospievajúcu sebadôveru, psychickú odolnosť a zdravú identitu. Silné rodinné väzby zároveň znižujú riziko problémového správania, psychického stresu a závislostí.
Ako môže rodina aktívne pomáhať v liečbe:
- Učí sa porozumieť tomu, čo PPP sú (a čo nie sú), čím sa znižuje frustrácia a napätie v rodine.
- Je súčasťou terapie a zaujíma sa o pokroky a odporúčania pre dospievajúceho v rámci liečby – rodina sa učí, ako vytvoriť podporné a zároveň jasné hranice.
- Podporuje pravidelnosť a pocit bezpečia pri jedle, bez nátlaku či kritiky – spoločné stolovanie bez tlaku a konfliktov pomáha budovať zdravší vzťah k jedlu.
- Rodina sa učí zvládať konflikty a emócie tak, aby dospievajúci neostal so svojím prežívaním sám.
- Pripomína dospievajúcemu jeho hodnotu aj v ťažkých obdobiach.
- Rodina sa učí, ako podporovať dospievajúceho bez moralizovania, ako reagovať na úzkosť a ako sa starať aj o seba, pretože aj pre rodičov to vie byť emočne náročné obdobie
Čo všetko môžu priniesť zdravé rodinné vzťahy:
- Sú ochranným faktorom pri riziku PPP – silné, podporné a prijímajúce vzťahy znižujú pocit izolácie, hanby či tlaku na výkon (čo sú časté spúšťače aj udržiavače PPP).
- Podporujú schopnosť otvorene hovoriť o ťažkých veciach – vzájomná dôvera a otvorená komunikácia zvyšujú šancu, že dospievajúci vyhľadá pomoc a zapojí sa do liečby.
- Dávajú pocit prijatia a spolupatričnosti, posilňujú sebahodnotu a dôveru – láskavé počúvanie a spoločný čas udržujú blízky vzťah, ktorý podporuje zdravý vývoj.
Vytvárajú bezpečné prostredie a oporu pri zotavovaní – kvalitné rodinné vzťahy dávajú dospievajúcemu psychickú silu a lepšiu budúcnosť.
Záver
PPP nie sú len o jedle alebo tele. Sú o bolesti, tlaku, hľadaní kontroly a o potrebe byť pochopený. Práve preto dospievajúci potrebujú vzťahy, v ktorých sa budú cítiť dostatoční. To je najlepšia prevencia. A aj začiatok uzdravenia.
Zdroje
- Simply Psychology. (2025, April 18). Erikson’s Stages of Development. https://www.simplypsychology.org/erik-erikson.html#Stage-5-Identity-vs-Role-Confusion-12%E2%80%9318-Years
- HowStuffWorks. (2021, February 12). What are emotional changes in adolescence? https://lifestyle.howstuffworks.com/family/parenting/tweens-teens/emotional-changes-in-adolescence.htm
- Stark, E. (2025, January 10). The Importance of Teen Autonomy in Eating Disorder Recovery and Limitations of Family-Based Treatment – Project HEAL. Project HEAL. https://www.theprojectheal.org/blog/teen-autonomy#:~:text=Reclaiming%20a%20safer%20use%20of%20autonomy%2C%20then%2C%20becomes,teens%20to%20take%20ownership%20of%20their%20recovery%20journey
- Verschueren, M., Claes, L., Bogaerts, A., Palmeroni, N., Gandhi, A., Moons, P., & Luyckx, K. (2018). Eating Disorder Symptomatology and Identity Formation in Adolescence: A Cross-Lagged Longitudinal Approach. Frontiers in Psychology, 9. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2018.00816
- Confidence: pre-teens and teenagers. (2024, August 5). Raising Children Network. https://raisingchildren.net.au/teens/development/social-emotional-development/confidence-in-teens
- Going out independently: children and pre-teens. (2024, July 9). Raising Children Network. https://raisingchildren.net.au/pre-teens/development/developing-independence/going-out-independently-children
- Independence: pre-teens and teenagers. (2024, July 9). Raising Children Network. https://raisingchildren.net.au/pre-teens/development/developing-independence/independence-in-teens
- Moods: helping pre-teens and teens manage emotional ups and downs. (2024, September 11). Raising Children Network. https://raisingchildren.net.au/teens/mental-health-physical-health/about-mental-health/ups-downs
- Relationships with parents and families: pre-teens and teenagers. (2024, March 7). Raising Children Network. https://raisingchildren.net.au/teens/family-life/family-relationships/relationships-with-parents-teens
- Resilience: pre-teens and teenagers. (2024, July 8). Raising Children Network. https://raisingchildren.net.au/teens/development/social-emotional-development/resilience-in-teens
Tento obsah bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.
