Obezita u detí patrí medzi závažné chronické ochorenia súčasnosti. Jej výskyt na Slovensku v posledných desaťročiach stúpa, no téme sa venuje menej pozornosti, než by zodpovedalo jej závažnosti. Detská obezita pritom nepredstavuje iba fyzické riziká. Má aj psychologické a sociálne dôsledky, ktoré môžu súvisieť so vznikom porúch príjmu potravy (PPP). Prevencia a včasná podpora zo strany rodiny, školy aj odborníkov sú preto kľúčové.
V článku sa dočítate:
- Obezita u detí ako prehliadaný problém?
- Príčiny obezity u detí
- Obezita ako rizikový faktor pre poruchy príjmu potravy
- Prevencia obezity u detí bez rizika vzniku PPP
- Úloha rodičov: ako byť dobrým príkladom?
- Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
- Praktické tipy ako podporiť dieťa a nevyvolať úzkosť z jedla
Obezita u detí ako prehliadaný problém?
Výskyt obezity u detí na Slovensku sa v posledných desaťročiach zreteľne zvýšil. Podľa štúdie Regecová a kol. (2018), podiel obéznych 7-ročných detí medzi rokmi 2001 a 2011 vzrástol z menej ako 3 % na 4,8 až 7,6 %, čo je takmer dvojnásobok. Dáta HBSC pre Slovensko z roku 2018 tiež ukázali, že nadváhu alebo obezitu má približne každé šieste dieťa vo veku 11–15 rokov, pričom vyššie podiely sa ukázali u chlapcov než u dievčat.
Napriek týmto údajom zostáva obezita u detí na Slovensku v spoločenskej diskusii často v úzadí. Jedným z dôvodov môže byť vnímanie obezity ako „prechodného stavu“, z ktorého dieťa vyrastie. K nižšej otvorenosti v diskusii ale môže prispieť aj stigmatizácia a tabuizácia témy; výsledkom býva neskoršia intervencia, často až v období dospievania. Riziká sa ale medzi deťmi a adolescentami líšia:
- v mladšom detstve sa riziko obezity spája najmä s dlhodobými somatickými dôsledkami a vyšším kardiometabolickým rizikom³,
- v období puberty môžu do popredia vstúpiť aj psychosociálne faktory: stigmatizácia, tlak rovesníkov a nespokojnosť s telom.⁴
Puberta navyše prináša prirodzené pohlavne špecifické zmeny zloženia tela: u dievčat relatívny nárast tukovej hmoty, u chlapcov viac svalovej hmoty.5
Príčiny obezity u detí
Príčiny detskej obezity sú kombináciou viacerých faktorov. Môžu to byť napr. nezdravé stravovacie návyky a nedostatok fyzickej aktivity, často v dôsledku sedavého životného štýlu. Ďalej sa na nej môžu podieľať aj genetické predispozície, sociálne a rodinné prostredie, ktoré formuje stravovacie a pohybové návyky dieťaťa.
1.) Emocionálne jedenie
Jednou z príčin môže byť opakované spájanie stresu, nudy či bolesti s chuťovo výraznými potravinami, čo môže viesť k emocionálnemu jedeniu: dieťa sa učí regulovať pocity cez jedlo, pričom sa oslabuje vnímanie vnútorných signálov hladu a sýtosti6. Fast-food, sladkosti a sladené nápoje môžu začať plniť emočnú funkciu, nie výživovú.
2.) Zmena životného štýlu
Ďalšou príčinou môže byť aj zmena detského životného štýlu. V posledných rokoch sa u školákov čoraz častejšie pozoruje posun od spontánneho pohybu k sedavejším aktivitám. K úbytku pohybu pritom môže prispievať aj viacej času pri obrazovkách.
3.) Genetická predispozícia
Genetická predispozícia taktiež zohráva úlohu. Určité gény môžu predisponovať dieťa k vyššiemu apetítu či pomalšiemu metabolizmu. Avšak prostredie, čo dieťa obklopuje, môže túto dedičnosť buď podporiť, alebo umierniť.7
4.) Psychika a sociálne prostredie
Do obrazu vstupuje aj psychika a sociálne prostredie: osamelosť, úzkosť, šikana či tlak na vzhľad zvyšujú pravdepodobnosť, že dieťa môže začať utekať k jedlu systematicky, čím rastie riziko vzniku porúch príjmu potravy.
U detí a dospievajúcich s vyššou hmotnosťou sa častejšie objavuje nespokojnosť s telom a tlak „rýchlo schudnúť“, čo vedie k obmedzovaniu stravy, vynechávaniu jedál či k „diétovaniu“. Tieto stratégie sa však opakovane spájajú s nárastom epizód prejedania a záchvatovitého jedenia9, čo sú vzorce, ktoré môžu prispieť k rozvoju porúch príjmu potravy.
K prehlbovaniu nespokojnosti s telom môže prispieť aj sociálny tlak na vzhľad a stigmatizácia hmotnosti.10 Tieto javy spolu s mediálnymi obrazmi „ideálnej“ štíhlosti alebo svalnatosti vytvárajú prostredie, v ktorom sa u detí zvyšuje pravdepodobnosť prechodu k rizikovým vzorcom stravovania.
Prevencia obezity u detí bez rizika vzniku PPP
1.) Zdravé stravovanie a návyky v rodine
Pestrý jedálniček naprieč týždňom, pravidelnosť jedál a spoločné stolovanie, ktoré prináša kontakt a rytmus. Pestrosť znamená v priebehu týždňa striedať chute a druhy potravín; pravidelnosť dáva telu predvídateľné signály a znižuje náhodné vynechávanie jedla.9 Spoločné stolovanie môže aj prirodzene odpájať jedlo od obrazoviek a zároveň ponúkať vzor správania.
2.) Prirodzený pohyb a jeho pravidelnosť
Cieľom je, aby sa pohyb stal bežnou súčasťou dňa, nie povinnou aktivitou. Na detských návykoch sa preto môže výrazne podieľať aj to, ako rodina trávi voľno. Všedné, pravidelné hýbanie, ako cesta pešo, bicykel alebo ihrisko, vytvára stabilný vzorec, ktorý deti prirodzene preberajú.11
3.) Jazyk zameraný na funkciu tela
Komentovanie hmotnosti, nabádanie na „diéty“ a nálepkovanie jedla (napr. delenie na „dobré“ vs. „zlé“) môžu byť problematické: zvyšujú food noise a prinášajú pocity viny či hanby pri úplne bežných voľbách.11
Jedlo nie je iba palivo, prináša aj radosť a je súčasťou kultúry a spoločenských udalostí. V kontexte vyváženého životného štýlu má preto miesto aj menej výživná voľba bez pocitu viny.
Viac informácií môžete nájsť aj v našej Príručke stravovania.
Úloha rodičov: ako byť dobrým príkladom?
V praxi rozhodujú malé, konzistentné kroky nastavené doma.
1.)Dostupnosť potravín
Keď je ovocie, zelenina a voda ľahko dostupná, deti po nich siahajú častejšie, naopak, keď sú na dosah nutrične menej vyvážené jedlá, môže to zvýšiť ich impulzívny výber. Toto „domáce potravinové prostredie“ dlhodobo tvaruje preferencie bez potreby verbálneho nátlaku.11
2.) Keď jedlo nesie nálepku odmeny
Aj odmeňovanie či utešovanie jedlom sa môže spájať s rizikovými stravovacími vzorcami.12 Namiesto toho, aby jedlo nieslo „emocionálnu nálepku“, môže ostať tým, čím je: bežnou súčasťou dňa, palivom aj radosťou, zatiaľ čo odmeny a útechu dieťa zažíva v iných formách, ako je pozornosť, spoločná aktivita, slovo uznania.
3.) Spoločná príprava jedla
Taktiež zapájanie do prípravy jedla môže ísť dieťaťu dobrým príkladom. Plánovanie nákupu, jednoduché varenie a samostatné naservírovanie porcie posilňujú zručnosti aj sebadôveru pri jedle. Opakovaná, nenátlaková skúsenosť pri príprave môže byť spôsobom, ako rozširovať „repertoár“ jedál bez potreby direktívnych zásahov.11
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Zbystrite, ak sa objaví viac týchto znakov, najmä ak sa menia rýchlo alebo sa kumulujú13:
- Rýchla zmena hmotnosti (pokles alebo výrazný nárast), zastavenie rastu oproti doterajšej rastovej krivke či oneskorená puberta.
- Výrazné zmeny v správaní pri jedle: vynechávanie jedál, „diéty“ a rigidné pravidlá, únik zo spoločného stolovania, rituály ako extrémne pomalé jedenie, drobenie či krájanie do miniatúr, oddeľovanie zložiek alebo skrývanie jedla.
- „Strata kontroly“ pri jedle či záchvatovité jedenie, epizódy tajného jedenia; alebo naopak kompenzačné stratégie ako vyvolávanie vracania, zneužívanie laxatív/diuretík a kompulzívne cvičenie.
- Prehnaná starosť o hmotnosť alebo vzhľad, opakované kontrolovanie tela (váženie, meranie, „body checking“), vyhýbanie sa sociálnym situáciám s jedlom.
- Fyzické príznaky podvýživy: závraty, mdloby, búšenie srdca, studené končatiny, bledosť, poruchy menštruačného cyklu, tráviace ťažkosti.
- Psychické ťažkosti a komorbidity: úzkosť, depresívne ladenie, sebapoškodzovanie.
Základom účinnej pomoci je vekovo primeraná, rešpektujúca a nestigmatizujúca komunikácia.
Štandardné postupy Ministerstva zdravotníctva SR z roku 2023 tiež zdôrazňujú pri liečbe obezity aj PPP dôležitosť multidisciplinárnej spolupráce. Do liečby by mali byť zapojení psychológovia, nutriční terapeuti a lekári rôznych špecializácií vrátane psychiatrov14, 15.
Praktické tipy ako podporiť dieťa a nevyvolať úzkosť z jedla
To najúčinnejšie, čo môžu rodičia pre deti urobiť, je ísť príkladom. Keď je v rodine bežná reč o jedle, pestrá ponuka a prirodzený pohyb, deti si tieto návyky často postupne osvoja a prenesú si ich aj do dospelosti.
- Vnímajte jedlo neutrálne: vyhnite sa nálepkám „dobré“ vs. „zlé“. Jedlo je neutrálne, zároveň je súčasťou slávností a kultúry; má zmysel si ho užívať vyvážene.
- Netlačte dieťa, aby „všetko zjedlo“: dôverujte jeho vnútorným signálom hladu a sýtosti a rešpektujte, keď skončí. Deti preberajú aj to, ako o jedle hovoríte vy sami – výčitky či sebakritika sa ľahko prenáša.
- Sústreďte sa na to, čo viete ovplyvniť: rodič rozhoduje, čo a kedy sa ponúka pri jedle a olovrantoch; dieťa rozhoduje, čo a koľko zje. Držte štruktúru a vyhýbajte sa vyjednávaniu („ak zješ toto, dostaneš…“), ktoré môže podporiť vyberavosť.
- Vytvorte pri stole pokojnú atmosféru: spoločné stolovanie, rozhovor bez telefónov a TV. Krátke, predvídateľné jedlá môžu byť pre deti prehľadnejšie a menej stresujúce.
Zdroje:
- Regecová, V., Hamade, J., Janechová, H., & Ševčíková, Ľ. (2018). Comparison of Slovak reference values for anthropometric parameters in children and adolescents with international growth standards: Implications for the assessment of overweight and obesity. Croatian Medical Journal, 59(6), 313–326. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6330770/
- Currie, C., Zanotti, C., Morgan, A., Currie, D., de Looze, M., Roberts, C., … Barnekow, V. (2012). Social determinants of health and well-being among young people: Health Behaviour in School-aged Children (HBSC) study—International report from the 2009/2010 survey. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe. https://iris.who.int/handle/10665/326118
- Hampl, S. E., Hassink, S. G., Skinner, A. C., Armstrong, S. C., Barlow, S. E., Bolling, C. F., … Woolford, S. J. (2023). Clinical Practice Guideline for the Evaluation and Treatment of Children and Adolescents With Obesity. Pediatrics, 151(2), e2022060640. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36689876/
- Pont, S. J., Puhl, R., Cook, S. R., & Slusser, W. (2017). Stigma Experienced by Children and Adolescents With Obesity (AAP Policy Statement). Pediatrics, 140(6), e20173034. https://publications.aap.org/pediatrics/article/140/6/e20173034/38277
- Adami, F., Benedet, J., Takahashi, L. A. R., da Silva Lopes, A., da Silva Paiva, L., & de Vasconcelos, F. A. G. (2020). Association between pubertal development stages and body adiposity in children and adolescents. Health and Quality of Life Outcomes, 18, 93. https://hqlo.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12955-020-01342-y
- Ishak, Z., Fin, L. S., Wan Ibrahim, W. A. H., Md. Zain, F., Yahya, A., Selamat, R., Jalaludin, M. Y., & Mokhtar, A. H. (2022). Fast Food Intake, Emotional and Behavioral Problems among Adolescents with Overweight and Obese Problems Participating in MyBFF@school Intervention Program. SAGE Open, 12(1). https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/21582440221086604
- Latzer, Y., & Stein, D. (2013). A review of the psychological and familial perspectives of childhood obesity. Journal of Eating Disorders, 1(1), 7. https://jeatdisord.biomedcentral.com/articles/10.1186/2050-2974-1-7
- Pont, S. J., Puhl, R., Cook, S. R., & Slusser, W. (2017). Stigma Experienced by Children and Adolescents With Obesity. Pediatrics, 140(6), e20173034. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29158228/
- Golden, N. H., Schneider, M., & Wood, C.; Committee on Nutrition; Committee on Adolescence; Section on Obesity (2016). Preventing Obesity and Eating Disorders in Adolescents. Pediatrics, 138(3), e20161649. https://publications.aap.org/pediatrics/article/138/3/e20161649/52684
- Stice, E., Marti, C. N., & Durant, S. (2011). Risk factors for onset of eating disorders: Evidence of multiple risk pathways from an 8-year prospective study. Clinical Psychology Review, 31(5), 451–462. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4007152/
- Ventura, A. K., & Birch, L. L. (2008). Does parenting affect children’s eating and weight status? International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity, 5, 15. https://ijbnpa.biomedcentral.com/articles/10.1186/1479-5868-5-15
- Jansen, P. W., Roza, S. J., Jaddoe, V. W. V., Mackenbach, J. D., Raat, H., Hofman, A., … Tiemeier, H. (2020). Associations of parents’ use of food as reward with children’s eating behaviour and BMI in a population-based cohort. Pediatric Obesity, 15(11), e12662. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32548949/
- National Institute for Health and Care Excellence (NICE). (2017). Eating disorders: recognition and treatment (NG69). London: NICE. https://www.nice.org.uk/guidance/ng69
- Fábryová, Ľ., et al. (2023). Štandardný diagnostický a terapeutický postup na komplexný manažment nadhmotnosti/obezity v dospelom veku – 2. revízia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. https://www.health.gov.sk/?Standardne-postupy
- Zibrínová, Ľ., et al. (2020). Štandardný diagnostický a terapeutický postup: Komplexný manažment porúch príjmu potravy. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. https://www.mzsr.sk/Zdroje?%2FSources%2Fdokumenty%2FSDTP%2Fstandardy%2F1-6-2020%2F101_KP_Komplexny_manazment_poruch_prijmu_potravy.pdf=
Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Kaufland.
