O poruchách príjmu potravy (PPP) sa dlho hovorilo najmä v súvislosti so ženami. Predstavme si napríklad televízne programy zamerané na vzhľad súťažiacich, ako je Top Model. Zatiaľ čo ženy sa často zobrazujú ako tie, ktoré majú „držať diétu“, muži sú v médiách prezentovaní ako silní a svalnatí. Tak vzniká mylný dojem, že PPP sa týkajú len žien.
V tomto článku sa dočítate:
- Ako vznikla stigmatizácia PPP u mužov
- Aké sú rizikové faktory u mužov a chlapcov
- Líšia sa príznaky PPP medzi mužmi a ženami
- Aké môžu mať PPP u mužov následky
- Ako vyzerá liečba
Podľa štúdií tvoria muži približne štvrtinu prípadov mentálnej anorexie a bulímie a pri záchvatovom prejedaní (binge eating disorder – BED) dokonca až polovicu prípadov3. Iné výskumy uvádzajú, že muži predstavujú približne tretinu všetkých prípadov PPP. Napriek tomu až 60–70 % mužov nevyhľadá odbornú pomoc6 najmä pre pocit hanby alebo presvedčenie, že ide o „ženský problém“. Tento ostych však zvyšuje riziko závažného a chronického priebehu PPP, ak sa problém nerozpozná včas.
Niektoré príbehy sa začínajú nevinným cieľom „dať sa do formy“. Iné túžbou byť silnejší a sebavedomejší. A niektoré sa rodia z vnútorného pocitu, že ich telo nikdy nebude dosť dobré.
Marek mal 16 rokov a jeho cieľom bolo dostať sa raz do profesionálneho futbalu. Trénoval s klubom, chodil aj do fitka a sledoval všetky videá o tom, ako trénujú známi futbalisti. Chcel podávať rovnaké výkony a mal pocit, že ak chce uspieť, musí robiť všetko rovnako intenzívne ako oni.
Postupne sa začal sústreďovať nielen na tréning, ale aj na príjem bielkovín. Zároveň sa snažil za každú cenu znížiť podiel tuku, aby bol rýchlejší a výkonejší. Na internete naňho začali vyskakovať rôzne videá o športovej výžive často od tvorcov, ktorí nemali dostatočné vzdelanie v obore. Radili mu prísne režimy, potraviny, ktoré má vyradiť, aj postupy, ktoré sľubovali rýchly nárast svalov. Marek im veril. Denne sa kontroloval v zrkadle a sledoval, či sa jeho postava približuje športovcom, ktorých obdivoval. Vnímal, že ak nezvládne tréning alebo jedálniček „na sto percent“, nejde správnou cestou.
Únava sa však prehlbovala. Na tréningoch sa rýchlo vyčerpal, točila sa mu hlava a nedokázal udržať tempo. Začínal vynechávať cvičenia, ktoré kedysi zvládal. O probléme mlčal. Bál sa, že doma by jeho ťažkosti nebrali vážne. „Otec by povedal, že mám prestať riešiť hlúposti a riadne makať,“ hovoril.
Keď už nedokázal odcvičiť ani bežný tréning, vyhľadal pomoc anonymne cez chat. Opísal, že jedlo preňho prestalo byť prirodzené a stalo sa niečím, čo musí neustále strážiť. Úzkosť prichádzala vždy, keď mal pocit, že nedodržal plán bielkovín alebo nezvládol tréning tak, ako si naplánoval. Na chate prvýkrát počul, že aj chlapci môžu mať poruchu príjmu potravy a že to, čo prežíva, nie je len horšia disciplína, ale signál, že potrebuje pomoc.
1. Ako vznikla stigmatizácia PPP u mužov?
Dojem, že poruchy príjmu potravy postihujú najmä ženy, nevznikol náhodou. Ovplyvnilo ho viacero faktorov.
Napríklad až od roku 2013, po vydaní diagnostického manuálu DSM 5, bolo možné klasickú diagnózu mentálnej anorexie oficiálne uplatniť aj u mužov. Diagnóza síce existovala už predtým, no jej kritériá neboli pre mužov dobre prispôsobené. Jedno z povinných kritérií obsahovalo stratu menštruácie, čo mužov automaticky vylučovalo. V praxi to znamenalo, že hoci mali príznaky mentálnej anorexie, často sa u nich používali iné kategórie, ako napríklad „atypická anorexia“ alebo „iné špecifické poruchy príjmu potravy“. Až DSM 5 upravil kritériá tak, aby odrážali realitu všetkých, ktorých sa ochorenie týka aj mužov.
Svoju rolu však zohrávajú aj médiá a sociálne siete. Programy o chudnutí zobrazujú najmä ženy, zatiaľ čo internet je plný videí o výkone, svaloch a predstave, že správny muž musí byť silný a neustále na sebe pracovať.
Pod týmto tlakom sa chlapci a muži často uchyľujú k reštriktívnemu stravovaniu, vynechávaniu jedál, vyraďovaniu celých kategórií potravín alebo k nadmernej konzumácii bielkovín. Nadmerné cvičenie sa navonok vníma ako disciplína, čo ešte viac zakrýva, že môže ísť o rizikové správanie. Aj preto zostávajú PPP u mužov často nepovšimnuté.
2. Aké sú rizikové faktory u mužov a chlapcov?
Vznik porúch príjmu potravy u mužov ovplyvňuje viacero spoločenských aj osobných faktorov. K najčastejším patria:
- Tlak na výkon a kontrolu – potreba byť úspešný, disciplinovaný a „mať veci pod kontrolou“ sa môže preniesť aj do prístupu k stravovaniu a cvičeniu
- Športové prostredie – niektoré športy (napr. kulturistika, bojové športy, gymnastika) kladú dôraz na hmotnosť či tvar tela, čo zvyšuje riziko extrémneho správania
- Rodové stereotypy – predstava, že „muž musí byť silný“ a „nesmie ukazovať slabosť“, bráni otvorene hovoriť o problémoch s jedlom alebo s vlastným telom
- Sociálne siete a médiá – šíria nerealistické ideály krásy a podporujú porovnávanie sa, ktoré môže viesť k nespokojnosti s vlastným telom
- Psychické faktory – úzkosť, nízke sebavedomie, trauma či snaha zvládať emócie prostredníctvom kontroly jedla môžu byť spúšťačom PPP
Medzi poruchami príjmu potravy, ktoré sa u mužov často vyskytujú, no zároveň ostávajú prehliadané, patrí záchvatové prejedanie (binge eating disorder – BED). Popri anorexii a bulímii patrí záchvatové prejedanie k najčastejším formám PPP u mužov. Typické sú opakované epizódy nadmerného jedenia. Spúšťačom záchvatu môže byť reakcia na stres, vyraďovanie celých potravinových skupín (napr. tuky alebo sacharidy), napätie. Muži však tento problém často neidentifikujú ako ochorenie. Prejedanie si môžu vysvetľovať ako „slabú chvíľu“ alebo ako prirodzenú reakciu po období diéty.
BED nemusí byť vždy spojené s výraznou zmenou hmotnosti, u niektorých ľudí sa prejavuje pri bežnej alebo len mierne zvýšenej váhe, u iných môže viesť k obezite. Aj preto toto ochorenie často zostáva prehliadané, keďže sa jeho príznaky mylne pripisujú len nezdravému stravovaniu či „nedostatku disciplíny“. Mnohí muži pociťujú po epizóde prejedania hanbu a snažia sa ju kompenzovať prísnym obmedzovaním jedla, čo vytvára začarovaný kruh ďalšieho prejedania sa a kompenzácie.
3. Líšia sa príznaky PPP medzi mužmi a ženami?
U mužov a chlapcov sa vyskytujú typické symptómy mentálnej anorexie alebo bulímie. Ide napríklad o túžbu po chudnutí, strach z priberania či nadmerné športovanie so zámerom schudnúť. Nespokojnosť s vlastným telom a túžba po jeho zmene však u mužov často smeruje opačným smerom než u dievčat a žien. Viaceré štúdie poukazujú na to, že takmer tretina dospievajúcich chlapcov sa obáva, že nemá dostatočné množstvo svalovej hmoty. Taktiež, že až štvrtina mužov užíva výživové doplnky alebo steroidy, aby pribrali⁴.
Užívanie steroidov a výživových doplnkov mení aj pohľad na mužský ideál tela. To, čo sa v minulosti považovalo za športovo vypracované telo, je dnes na sociálnych sieťach či v médiách prezentované ako štandard. Tým sa ešte viac posilňuje tlak na mužov naberať svalovú hmotu a ich nespokojnosť s vlastným telom.
Odborníci zároveň upozorňujú na rastúci trend tzv. „čistého stravovania“, teda eda nadmerné zameranie sa na zdravé jedlo, ktoré môže prerásť do ortorexie². Výrazná kontrola jedla od sledovania si bielkovín až po vyraďovanie celých skupín potravín môže u mužov s PPP prerásť do správania, ktoré vážne ohrozuje ich zdravie. K typickým symptómom mentálnej anorexie alebo bulímie tak pribúdajú aj nové prejavy, ako napríklad svalová dysmorfia, teda nereálne vnímanie svojho tela a strach z toho, že človek nie je dostatočne svalnatý².
Tomáš mal 23 rokov a dlho si myslel, že len žije zdravšie. Začal si upravovať jedálniček, pridal viac pohybu a mal pocit, že robí niečo dobré pre svoje telo. Najskôr chodil do fitka dvakrát až trikrát do týždňa. Postupne však začal trénovať častejšie, až sa z toho stal každodenný režim. Niekedy cvičil aj dvojfázovo, ráno silový tréning, večer kardio.
S jedlom bol čoraz prísnejší. Začal ho deliť na „dobré“ a „zakázané“ a vyhýbal sa potravinám, ktoré považoval za nezdravé „Bál som sa zjesť banán, lebo má veľa cukru,“ hovorí. Tréningy vnímal ako niečo, čo nesmie vynechať. Keď výrazne schudol a okolie si to začalo všímať, zľahčoval to. Tvrdil, že je to len tým, že sa viac hýbe a že sa cíti dobre.
Navonok pôsobil, že má všetko pod kontrolou. Vo vnútri však žil v napätí a v strachu, že ak jedlo alebo tréning nezvládne na sto percent, zlyhá. Keď si uvedomil, že jeho dni sa točia len okolo jedla, tréningov a kontroly nad vlastným telom a že sa pritom cíti zo dňa na deň horšie, rozhodol sa vyhľadať pomoc.
Príbehy ako ten jeho ukazujú, že porucha príjmu potravy sa často skrýva za obrazom „silného a disciplinovaného“ muža.
Aj keď sa prejavy PPP môžu u mužov a žien v niečom líšiť, odborníci upozorňujú, že striktne ich oddeľovať nie je vhodné. Takéto rozdelenie by totiž mohlo ešte viac posilňovať zaužívané stereotypy a brániť ľuďom v tom, aby si včas uvedomili problém a vyhľadali pomoc.
4. Aké môžu mať PPP u mužov následky
Poruchy príjmu potravy neovplyvňujú len vzťah k jedlu alebo k vlastnému telu. Postupne zasahujú aj do každodenného života človeka. Telo sa snaží fungovať v režime neustáleho nedostatku alebo preťaženia a to sa môže prejaviť na fyzickom zdraví, hormonálnej rovnováhe aj psychike. Poruchy príjmu potravy výrazne znižujú kvalitu života. Medzi najčastejšie následky týchto ochorení patria:
- nízka hladina testosterónu
- gynekomastia, teda zväčšenie prsného tkaniva spôsobené hormonálnou nerovnováhou
- neplodnosť
- osteoporóza
- úbytok svalovej hmoty
- kardiovaskulárne ochorenia
- psychické ťažkosti najmä depresia, úzkosť, pocity viny a hanby, ako aj zneužívanie návykových látok
Pri záchvatovom prejedaní (BED) sa môžu navyše objaviť aj metabolické ťažkosti ako napríklad zvýšené riziko obezity, cukrovky 2. typu či vysokého krvného tlaku.
5. Ako vyzerá liečba?
Odborná pomoc dokáže výrazne znížiť zdravotné komplikácie a riziko nebezpečného priebehu PPP⁵.
Odporúča sa multidisciplinárny prístup, ktorý spája psychologickú, psychiatrickú, nutričnú a peer podporu. Každý z odborníkov má inú, no rovnako dôležitú úlohu:
- Psychológ pomáha pracovať s negatívnym obrazom tela, so vzťahom k jedlu, s úzkosťou či s tlakom na výkon.
- Psychiater určuje diagnózu, nastavuje medikamentóznu liečbu a upravuje ju v prípade depresívnych alebo úzkostných stavov.
- Nutričný terapeut pomáha zostaviť jedálniček a naučiť sa vnímať signály vlastného tela.
- Peer podpora teda pomoc od poradcov, ktorí si v minulosti prešli PPP dáva mužom pocit, že v tom nie sú sami, čo môže byť významný krok na začiatku uzdravovania².
Okrem odbornej starostlivosti je kľúčová aj podpora rodiny a blízkych. Pre človeka s PPP je často rozhodujúce cítiť, že nie je sám. Pomáha, keď okolie počúva bez posudzovania, neponúka „rýchle riešenia“ a snaží sa porozumieť tomu, čo človek prežíva. Aj malé prejavy prijatia napríklad spoločné jedlo bez komentárov k porciám či vzhľadu môžu mať veľký význam na ceste k uzdraveniu.
Pri práci s mužmi je však potrebné zohľadniť špecifické potreby a rozdiely oproti ženám. Ako upozorňuje American Psychological Association, ide najmä o biologické a kultúrne faktory tlak spoločnosti byť „silný“, obava z prejavenia slabosti či preceňovanie fyzickej výkonnosti¹. Mnohí muži sa zdráhajú požiadať o pomoc práve preto, že majú pocit, že by tým priznali zlyhanie alebo slabosť. Preto je dôležité vytvárať bezpečné prostredie bez predsudkov, kde sa o týchto témach dá hovoriť otvorene.
Podľa National Eating Disorders Association⁶ býva liečba účinnejšia, ak zahŕňa:
- terapiu zameranú na telo a sebahodnotu (Body Image Therapy)
- psychoterapeutické prístupy pomáhajúce zmeniť škodlivé myšlienky o strave a tele
- prácu s emóciami a identitou, pretože porucha často úzko súvisí s tým, ako sa muž vníma v spoločnosti
Téma porúch príjmu potravy u mužov a chlapcov je stále obklopená množstvom stereotypov. Ako spoločnosť sme si dlhé roky spájali PPP najmä so ženami, no čoraz viac výskumov aj životných príbehov ukazuje, že ide o problém, ktorý sa netýka len jedného pohlavia. Muži však čelia špecifickým prekážkam od stigmy až po chýbajúce pochopenie ich prežívania, čo im často bráni včas vyhľadať pomoc. Preto je dôležité, aby sme otvorene rozprávali o tom, že PPP sa týkajú aj mužov a chlapcov.
Ak vám alevo vašim blízkym komplikujú život neustále myšlienky na jedlo, hmotnosť či postavu a radi by ste sa tým niekomu zdôverili, neváhajte sa obrátiť na našu linku pomoci.
- Linka pomoci: 0800 221 080
- Chat: www.chutzit.sk
- E-mailová poradňa:
Zdroje
- American Psychological Association. (2024). Eating disorders in boys and men. APA Monitor on Psychology. https://www.apa.org/monitor/2024/10/eating-disorders-boys-men
- Beat Eating Disorders. (2024). Do men get eating disorders? https://www.beateatingdisorders.org.uk/get-information-and-support/about-eating-disorders/do-men-get-eating-disorders/
- Eating Disorders Victoria. (n.d.). Eating disorders in men. https://eatingdisorders.org.au/eating-disorders-a-z/eating-disorders-in-men/
- Healthline. 2021. Eating disorders in men. https://www.healthline.com/health/eating-disorders/eating-disorders-in-men
- Medical News Today. 2023. Eating disorders in men: Types, symptoms, and getting help. https://www.medicalnewstoday.com/articles/eating-disorders-in-men
- National Eating Disorders Association. (n.d.). Eating disorders in men and boys. https://www.nationaleatingdisorders.org/eating-disorders-in-men-and-boys/
- The ACUTE Center for Eating Disorders. 2025. How eating disorders develop in boys and men. https://www.acute.org/resources/eating-disorders-men-boys
