V Bratislave, 18. novembra 2025: Nespokojnosť s telom u mladých ľudí na Slovensku narastá, až 43 % detí od 12 do 18 rokov sa prikláňa k názoru, že nemajú radi svoje telo. Projekt Chuť žiť apeluje na prevenciu a poukazuje na regionálne rozdiely.
Prostredníctvom zberu dát na základných a stredných školách, ktoré realizujú Komplexný program prevencie, vyhodnocuje Chuť žiť trendy v oblasti postojov k telu a stravovaniu u mládeže. Dáta na vzorke 1 857 dievčat a chlapcov ukazujú, že nespokojnosť s telom pociťujú predovšetkým starší dospievajúci a dievčatá žijúce v mestách, pričom celkový podiel detí deklarujúcich nespokojnosť so svojím telom sa od prvého merania v rokoch 2022-2023 zvýšil o 6 percentuálnych bodov. Analýza a publikácia bola vytvorená vďaka podpore Nadačného fondu Generali v Nadácii Pontis.
Za ďalšie faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú sebavnímanie detí, označuje výskumníčka a autorka analýzy Psychosociálne aspekty vnímania vlastného tela u mládeže a Slovensku II., Mgr. Katarína Čavojská, PhD. aj sociálne siete. “Až 35 % respondentov uviedlo, že často alebo veľmi často porovnávajú svoj vzhľad s obsahom na sociálnych sieťach, a ⅓ otvorene priznáva, že to má na nich negatívny vplyv.”
Sociálne siete sú však iba jedným z faktorov, ktoré vplývajú na rozvoj rizikového správania či porúch príjmu potravy. Za významné považuje výskumníčka práve zvnútornené presvedčenia o hmotnosti a jej súvislosti so sebahodnotou. “Z dát možno konštatovať pretrvávanie negatívnych stereotypov o vzhľade. Tie prichádzajú nielen zo sociálnych sietí, ale aj od rodiny a rovesníkov, z médií a kultúry vzájomného porovnávania sa a túžbe po štíhlosti. Za zmienku stojí fakt, že vyše ⅓ tínedžerov siaha pri nespokojnosti s telom po diéte a každý 5. sa domnieva, že schudnutím sa stane hodnotnejším človekom,” upozorňuje Čavojská.
Otcovi sa zdôverí o polovicu menej detí než matke
Významné rozdiely sa začínajú ukazovať na úrovni regiónov, a to ako v citlivosti voči témam, tak aj v možnosti mládeže vyhľadať pomoc. V mestskom prostredí mladí prikladajú väčšiu váhu vzhľadu tela a pociťujú aj väčší tlak na svoj zovňajšok, kým v menších sídlach je postoj o niečo uvoľnenejší.
S hanlivým komentovaním svojho zovňajšku sa však potýka väčšina detí (vyše ¾ respondentov), pričom táto skúsenosť stúpa spolu s vekom. “Pozitívnou správou je, že za posledné dva roky vnímame zvýšený dopad osvety o bodyshamingu. Až 88 % respondentov v aktuálnom prieskume pritom deklarovalo súhlas s výrokom, že „telá druhých nekomentujem, môže to ľuďom ublížiť“, čo je oproti predošlému meraniu nárast až o 16 percentuálnych bodov,” vysvetľuje výskumníčka.
Väčšina mladých ľudí, predovšetkým na západnom Slovensku, je presvedčená, že sa v prípade potreby majú na koho obrátiť. Najčastejšie je za dôverníka považovaná kamarátka (70 %) a mama (62 %). “Otca ako dôverníka uviedla približne ⅓ opýtaných. Jedná sa o pomerne výrazný rozdiel, ktorý by mohol viesť k otvoreniu témy emočnej dostupnosti jednotlivých rodičov,” navrhuje výskumníčka. Za dôležitý tiež považuje efekt regionálnych rozdielov pri dostupnosti psychologických služieb. “Kým mladí ľudia v Bratislavskom a Žilinskom kraji uvádzajú lepšiu dostupnosť psychologických služieb, skúsenosť je opačná v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji.”
Overila sa kvalita programu prevencie
Dáta z analýzy ukázali nielen to, že sú poruchy príjmu potravy medzi deťmi a dospievajúcimi veľmi aktuálna téma, ale potvrdili aj pozitívny dopad Komplexného programu prevencie. “Na základe analýzy môžeme povedať, že Preventívny program Chuť žiť na školách má jednoznačný prínos v oblasti vzdelávania, prevencie a posilňovania psychickej pohody mladých ľudí. Väčšina účastníkov deklarovala, že sa počas programu dozvedela nové informácie, lepšie porozumela téme porúch príjmu potravy a získala väčšiu schopnosť prijímať či už svoj alebo vzhľad iných ľudí bez hodnotenia,” konštatuje Mgr. Katarína Čavojská, PhD., ktorá zistenia z analýzy prezentuje aj na verejnosti otvorenom, bezplatnom webinári 20.11.2025.
Pozitívne zmeny boli zaznamenané najmä v znižovaní súhlasu s negatívnymi postojmi k telu, v lepšom vnímaní dostupnosti pomoci a v celkovom sebahodnotení a v zdravšom vnímaní tela. “Nakoľko sa program ukázal ako efektívny predovšetkým u mladších respondentov a dievčat, od januára poskytujeme pre stredné školy aktualizovanú verziu programu, ktorá vhodnejšie adresuje vek, ale aj nové trendy a potreby, ktoré starší tínedžeri a tínedžerky riešia,” dopĺňa Valentína Sedileková, riaditeľka Chuť žiť. “Regionálne rozdiely naznačujú potrebu väčšej podpory implementácie programu na východnom Slovensku a preto budeme hľadať spôsoby, ako školy z regiónov čo najviac do programu zaangažovať,” dodáva.
Školy sa do programu môžu hlásiť celoročne napísaním na email .
Chuť žiť je celoslovenský projekt, ktorý od roku 2019 pomáha deťom aj dospelým s poruchami príjmu potravy. Poskytuje odbornú pomoc, vzdelávanie aj prevenčné aktivity na školách. Kontaktom prvej pomoci je napríklad bezplatná anonymná linka 0800 221 080, chat aj e-mailová poradňa . Túto tlačovú správu je možné využiť na mediálne účely.
