Obezita je komplexné ochorenie, ktorého vznik ovplyvňuje viacero faktorov ako genetické predispozície, metabolické procesy, správanie, ale aj psychologické a sociálne vplyvy. So zvyšujúcim sa výskytom obezity na celom svete rastie aj potreba vnímať ju nielen ako metabolický problém, ale aj ako stav úzko prepojený s psychickým zdravím.
Nie je výnimkou, že osoby s obezitou zároveň trpia poruchami príjmu potravy (PPP) alebo narušeným vzťahom k jedlu. Preto sa v článku bližšie pozrieme na to, ako spolu obezita a poruchy príjmu potravy súvisia, prečo je dôležité tieto súvislosti rozpoznať a aký význam má komplexný prístup k liečbe, ktorý zohľadňuje nielen fyzické, ale aj psychické potreby človeka.
V článku sa dočítate:
- Čo je obezita
- Prepojenie medzi obezitou a poruchami príjmu potravy
- Prečo je dobré vedieť o tomto prepojení a akú rolu v tom zohrávajú lekári
- Liečba a podpora ľudí s PPP a obezitou
Štúdie ukazujú, že u každého piateho človeka s obezitou je prítomný narušený vzťah k jedlu, najčastejšie vo forme záchvatov prejedania, ale aj v podobe reštrikcie či kompenzačných mechanizmov ako sú zneužívanie laxatív alebo vyvolávanie vracania2, 4.
Prevalencia PPP u pacientov s obezitou sa za posledné desaťročia zvýšila takmer štvornásobne4 pričom záchvatové prejedanie postihuje 30–80 % ľudí so závažnou obezitou1. Navyše, stigmatizácia vyššej hmotnosti v spoločnosti, nespokojnosť s telom a cykly opakovaných a neúspešných diét, významne prispievajú k udržiavaniu narušeného vzťahu k jedlu a telesnej hmotnosti3, 6.
2. Čo je obezita?
Obezita predstavuje stav nadmerného ukladania telesného tuku, ktorý má negatívny vplyv na zdravie. Najčastejšie sa diagnostikuje na základe indexu telesnej hmotnosti (BMI), no samotné číslo na váhe neodráža plnú komplexitu tohto ochorenia. Obezita je dôsledkom súhry mnohých faktorov – genetických, hormonálnych, metabolických, behaviorálnych aj psychologických – a často ide o dlhodobý chronický stav, nie výsledok krátkodobej nerovnováhy v príjme a výdaji energie5.
Zároveň je dôležité povedať, že obezita nie je len o číslach. Dve osoby s rovnakým BMI môžu mať diametrálne odlišné zdravotné riziká v závislosti od rozloženia tuku, celkovej výživy, pohybovej aktivity a psychického stavu. Práve preto je dôležité vnímať obezitu v širšom kontexte. Nejde iba o problém nezdravého životného štýlu, ale o stav, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny a individuálny prístup.
Liečba obezity si v posledných rokoch v rámci medicíny prešla mnohými zmenami práve smerom k multidisciplinarite, no ešte stále sa málo hovorí o prepojení obezity a diagnóz na spektre PPP. Obezita sama o sebe nepatrí medzi PPP a nie každý človek s obezitou trpí zároveň aj PPP, no ako vyplýva aj zo štatistík uvedených v úvode článku, ich súčasný výskyt a vzájomné ovplyvňovanie sa, je častejšie ako by sa mohlo zdať. Nie je teda pravdou, že PPP sa týkajú iba ľudí, ktorí sú vo výraznej podváhe. PPP nie sú poruchami hmotnosti, ale vzťahu k jedlu a k telu, a môžu postihovať ľudí rôznych tvarov a veľkostí vrátane ľudí s obezitou.
3. Prepojenie medzi obezitou a PPP
Medzi obezitou a PPP existuje úzky a obojsmerný vzťah. Jedným z najčastejších prejavov je záchvatové prejedanie, ktoré býva časté u ľudí s vyšším BMI a často zostáva dlhodobo nediagnostikované 1, 2. Opakované epizódy prejedania sú často sprevádzané hanbou, frustráciou a následnými reštriktívnymi diétami, čo vytvára začarovaný kruh.
Pacienti môžu prechádzať medzi obdobiami nadmernej kontroly a reštrikcie v stravovaní a opätovného prejedania, pričom ich vzťah k jedlu a telu sa stále viac narúša. Mnohé tieto cykly sa spúšťajú alebo zhoršujú stigmatizáciou hmotnosti a z nej vyplývajúcich negatívnych emócií, kedy sa jedlo stáva zdrojom útechy aj stresu3.
Aj napriek tomu, že obezita a PPP sú často považované za protikladné problémy, v realite sa môžu vyskytovať súčasne, čo výrazne komplikuje diagnostiku aj liečbu. Najčastejšími diagnózami v tomto kontexte sú záchvatové prejedanie (BED), mentálna bulímia alebo atypická mentálna anorexia1, 6.
4. Prečo je dobré vedieť o tomto prepojení a akú rolu v tom zohrávajú lekári?
Ľudia, ktorí trpia PPP a zároveň majú nadváhu či obezitu, nemusia vždy na liečbu reagovať tak, ako očakávame. Nedostatočný úbytok hmotnosti pri snahe o zmenu životného štýlu nemusí znamenať, že pacient nechce spolupracovať, ale často je to dôsledok skrytých mechanizmov poruchy príjmu potravy, ktoré liečbu sabotujú7.
Navyše, snahy o chudnutie bez súčasnej liečby PPP, môžu viesť k prehĺbeniu symptómov, najmä pri mentálnej bulímii či BED. Prísne redukčné diéty a obmedzenia v takýchto prípadoch môžu viesť k opätovnej strate kontroly, emocionálnemu prejedaniu alebo dokonca k spúšťaniu rizikových kompenzačných mechanizmov, ako je vracanie a nadužívanie laxatív a diuretík alebo k extrémnemu hladovaniu3, 6.
Obezita ani z fyziologického a nutričného hľadiska nie je automaticky zárukou, že človek dostáva zo stravy optimálne množstvo živín. Pacient s vyšším BMI môže byť zároveň podvyživený, či už v dôsledku kvalitovo nevyváženej stravy, alebo cyklov reštrikcie a prejedania5.
Úlohou lekárov je teda pozorne vnímať nielen hmotnosť a fyziologické parametre, ale aj vzorce správania, postoje k jedlu a k sebaobrazu a následne zvoliť komplexnú liečbu s citlivým prístupom v komunikácii a odporúčaním vyhľadať pomoc aj v oblasti duševného zdravia a nutričnej terapie zameranej na PPP.
O súčasnom výskyte PPP a obezity môžeme uvažovať ak sa u pacienta vyskytuje nasledovné:
- Správanie spojené s narušeným vzťahom k jedlu ( napr. rozdeľovanie potravín na dobré a zlé, úzkosť z jedla, opakované epizódy reštrikcie a prejedania, čierno biele myslenie ohľadom stravovania)
- Negatívne postoje k vlastnému telu (výrazná nespokojnosť až sebanenávisť, hanba)
- Psychické ťažkosti (úzkosť, depresívne ladenie, časté pocity zlyhania)
- Časté reštriktívne diéty a ich zlyhávanie (jojo efekt, frustrácia zo zlyhania)
5. Liečba a podpora ľudí s PPP a obezitou
Základom účinnej pomoci je citlivá a rešpektujúca komunikácia. Otázky o vzťahu k jedlu, o prežívaní pri jedle či o zmenách hmotnosti je vhodné klásť bez hodnotenia a s dôverou v schopnosť pacienta otvorene hovoriť o svojich ťažkostiach a hľadať riešenia.
Štandardné postupy Ministerstva zdravotníctva SR pri liečbe obezity aj PPP zdôrazňujú dôležitosť multidisciplinárnej spolupráce. Do liečby by mali byť zapojení psychológovia, nutriční terapeuti a lekári rôznych špecializácií vrátane psychiatrov8,9.
Psychologická podpora pomáha pacientom rozpoznať a spracovať emočné spúšťače, zvládať impulzy k prejedaniu alebo reštrikcii a obnoviť pozitívnejší vzťah k telu. Významnú úlohu má aj nutričná terapia, ktorá nie je zameraná len na redukciu hmotnosti, ale predovšetkým na uzdravenie narušeného vzťahu k jedlu a zlepšenie nutričnej gramotnosti. Zdravé stravovanie má byť pravidelné, dostatočné a vyvážené, nie cyklické ani trestajúce.
Zhrnutie a odporúčania do praxe
Obezita a poruchy príjmu potravy sú v praxi často vnímané na opačných stranách spektra. V skutočnosti sa však v mnohých prípadoch prepájajú, ovplyvňujú, a jedna diagnóza môže prispievať k zhoršeniu druhej. Pacienti, ktorí žijú s oboma diagnózami naraz, čelia nielen zvýšeným zdravotným rizikám, ale často aj nepochopeniu, pocitu zlyhania a opakovaným pokusom o zmenu, ktoré zlyhávajú práve preto, že sa nerieši podstata ich ťažkostí.
Preto je dôležité, aby aj lekári vnímali poruchy príjmu potravy ako možnú súčasť obrazu obezity, a boli pripravení komunikovať s pacientmi empaticky, bez hodnotenia, a v prípade potreby ich odporučiť do ďalšej odbornej starostlivosti. Zdravý vzťah k jedlu a telu nie je len bonusom v liečbe obezity, ale často je to jej základný predpoklad.
Lekári sú často prvým bodom kontaktu, kde môže byť narušený vzťah k jedlu vôbec po prvýkrát pomenovaný. Aj jednoduchá otázka, vypočutie bez predsudkov alebo správne nasmerovanie môžu predstavovať kľúčový obrat v živote pacienta s obezitou.
Zdroje:
- McCuen-Wurst, C., Ruggieri, M., & Allison, K. C. (2018). Disordered eating and obesity: Associations between binge eating disorder, night-eating syndrome, and weight-related co-morbidities. Annals of the New York Academy of Sciences, 1411(1), 96–105. https://doi.org/10.1111/nyas.13467
- Camacho-Barcia, L., et al. (2024). Eating disorders and obesity: Bridging clinical, neurobiological, and therapeutic perspectives. Best Practice & Research Clinical Endocrinology & Metabolism, 38(2), 101749. https://doi.org/10.1016/j.beem.2024.101749
- Dalle Grave, R. (2022). What to Do When Eating Disorders and Obesity Coexist. Psychology Today. https://www.psychologytoday.com/us/blog/eating-disorders-the-facts/202211/what-do-when-eating-disorders-and-obesity-coexist
- Chut Žiť. (n.d.). Štatistiky porúch príjmu potravy. https://chutzit.sk/statistiky/
- Svačina, Š. (2005). Obezitologický pohled na poruchy příjmu potravy. Česká a slovenská psychiatrie, 101(7), 354–356.
- Allison, K. C., et al. (2012). Binge eating disorder and night eating syndrome in adults with type 2 diabetes. Obesity, 20(2), 351–355.
- Fairburn, C. G. (2008). Cognitive behavior therapy and eating disorders. Guilford Press.
- Fábryová, Ľ., et al. (2023). Štandardný diagnostický a terapeutický postup na komplexný manažment nadhmotnosti/obezity v dospelom veku – 2. revízia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. https://www.health.gov.sk/?Standardne-postupy
- Zibrínová, Ľ., et al. (2020). Štandardný diagnostický a terapeutický postup: Komplexný manažment porúch príjmu potravy. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Tento článok vznikol vďaka podpore Nadačného fondu Kaufland.
