Keď rodičia začnú mať podozrenie, že ich dieťa zápasí s poruchou príjmu potravy, často sa ocitnú vo víre silných emócií. Objavuje sa strach aj pocit bezmocnosti. Hoci sa snažia čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc, čakacie doby bývajú dlhé a stav dieťaťa sa môže medzitým zhoršovať. Mnohí sa tak pýtajú – Čo môžeme urobiť dovtedy?
Tento článok je určený práve rodičom, ktorí sa ocitli v tejto situácii. Veríme, že aj keď ešte nie ste v kontakte s odborníkmi, nie ste bezmocní. V nasledujúcich riadkoch nájdete konkrétne odporúčania a praktické kroky, ktoré môžete urobiť už teraz. Pomôžu vám vytvoriť doma bezpečné prostredie, stabilizovať stravovanie a lepšie porozumieť tomu, čo vaše dieťa prežíva.
V tomto článku sa dočítate:
- ako sa rozientovať v tom, čo vaše dieťa prežíva
- ako doma zvládnuť stravovanie v tomto období
- aké reakcie a správanie od dieťaťa očakávať a ako mu (aj sebe) pomôcť ich zvládnuť
Ako sa zorientovať v tom, čo vaše dieťa prežíva?
Na začiatku môže byť veľmi ťažké pochopiť, čo sa deje vo vnútri dieťaťa s poruchou príjmu potravy. Pomôžeme vám pomenovať základné pojmy a javy, s ktorými sa môžete v tomto období stretnúť. Porozumenie týmto pojmom vám umožní lepšie vnímať správanie dieťaťa, odlíšiť prejavy ochorenia od jeho skutočného prežívania a citlivejšie reagovať na jeho potreby.
1. Manipulácia s jedlom (zvládací mechanizmus)
Pri PPP sa manipuláciou s jedlom rozumejú všetky prejavy správania súvisiace s jedlom, ktoré nejakým spôsobom vyúsťujú do obmedzovania sa v jedle, zmenšovania porcií, vynechávania niektorých jedál, počítania kalórií, vyhadzovania alebo schovávania jedla či naopak nadmernej konzumácie jedla. Taktiež sa manipuláciou s jedlom môže rozumieť doslovná manipulácia s jedlom na tanieri ako napríklad vyberanie a konzumácia iba tzv. “bezpečných potravín” z taniera. Manipuláciu s jedlom môžeme vnímať ako zvládací mechanizmus na ustátie stresujúceho obdobia, úzkosti či negatívneho sebaobrazu, avšak tento mechanizmus nie je dlhodobo udržateľný a prináša so sebou množstvo negatív a rizík.
2. Hlas PPP
PPP sa môže prejavovať ako tzv. „Hlas“ (v angličtine „Eating Disorder Voice“). Ide o vnútorného kritika, resp. hlas a myšlienky ochorenia, ktoré človek s PPP počúva, poslúcha a v priebehu liečby s ním vedie dialóg. Ide o konštantný, veľmi kritický až toxický vnútorný dialóg, ktorý človek zažíva v dôsledku ochorenia a s ktorým sa vnútorne stotožňuje.
3. Mindset PPP
Ľudia s poruchami príjmu potravy si od detstva budujú svet, kde štíhlosť reprezentuje hodnoty bezpečia, lásky, prijatia, úspechu. Vytvára to akýsi súbor presvedčení, ktoré môžeme pomenovať ako “mindset porúch príjmu potravy”. Vznikol na základe skúseností, sociálnych interakcií, názorov blízkeho okolia a vplyvu médií, ktoré boli osvojené a opakovane potvrdzované.
- istým spôsobom vytvára akoby ich vlastnú “realitu” a filter, s ktorym pristupujú k všetkému. To potom ovplyvňuje konanie – mindset funguje ako istá príručka na život.
- význam určitých slov môže pre dieťa s PPP znamenať niečo úplne iné ako pre vás
- najmä slová a vety spájajúce sa s tučnotou, hmotnosťou, priberaním. Napríklad ak dieťaťu počas liečby poviete, že vyzerá zdravo, tak pre neho to môže znamenať, že je tučné a pod.
- vplýva na to, ako človek vníma svoju sebahodnotu (obrázok koláčového grafu sebahodnoty pri PPP)
Ako doma zvládnuť stravovanie v tomto období?
Pre dieťa, ktoré zápasí s poruchou príjmu potravy a pre jeho rodinu sú každodenné jedlá jedným z najťažších aspektov procesu zotavovania. Príprava na potenciálne ťažkosti vopred môže pomôcť odstrániť napätie, ktoré je súčasťou stolovania.
1. Spoločné stolovanie
- Prevezmite do svojich rúk stravovaciu kompetenciu, naplánujte jedlá vopred a stanovte určitý časový interval pre každé jedlo.
- Rozhodnite sa, či by mala jesť spoločne celá rodina, alebo by sa vaše dieťa cítilo pohodlnejšie, keby jedlo oddelene iba s jedným z rodičov. Pokiaľ možno, skúste jesť spolu s dieťaťom, aby ste príkladom ukázali, že jedenie jedla je normálnou a nevyhnutnou súčasťou dňa, a zároveň príležitosťou stráviť spoločne čas.
- Skúste normalizovať samotný akt sedenia pri jedle. Vaše dieťa sa môže ohľadom pravidelného jedenia cítiť veľmi úzkostne. Túto úzkosť treba uznať, no nedať jej moc určovať, kedy alebo čo dovolí vášmu dieťaťu jesť.
- Poskytnite dieťaťu priestor a trpezlivý prístup, aby mohlo nahlas hovoriť o myšlienkach a obavách, ktoré má počas sedenia pri jedle.
2. Plánovanie jedál
Vytvorenie plánu jedál vopred môže tiež pomôcť vám aj vášmu členovi rodiny zvládnuť očakávania týkajúce sa toho, čo sa počas jedla stane. Plán jedál môže tiež zmierniť vašu vlastnú úzkosť týkajúcu sa zabezpečenia toho, aby vaše dieťa dostávalo dostatočné množstvo živín na podporu ich zotavovania.
Deti s poruchou príjmu potravy často v začiatkoch ochorenia ukrývajú reštrikciu v strave za snahu stravovať sa “zdravšie” tým, že napríklad nahrádzajú plnohodnotné potraviny diétnymi verziami, jedia väčšie množstvá ovocia a zeleniny, prípadne nimi nahrádzajú prílohy alebo celé jedlá. Pri plánovaní jedál s dieťaťom je dôležité všimnúť si túto snahu ochorenia o manipuláciu s jedlom a nerobiť kompromisy, ktoré neskôr vedú k stále väčšiemu obmedzovaniu sa v jedle.
Pri plánovaní jedál sa opierajte o odborné odporúčania z oblasti výživy. Stravovací plán sa odporúča nastavovať v spolupráci s odborníkom na výživu, ktorý má skúsenosti s liečbou PPP. Pred návštevou odborníka môžete čerpať overené informácie z našej Príručky stravovania.
Základom plánovania jedál v liečbe PPP je ich pravidelnosť, preto sa odporúča dieťaťu zabezpečiť 5-6 jedál denne rozdelených na 3 hlavné jedlá a 2/3 snacky. Čas medzi jednotlivými jedlami by nemal presiahnuť 3 hodiny.
Zavedenie rutiny
Zavedenie a udržiavanie rutiny okolo jedál a času jedál je veľmi dôležité, najmä v prvých týždňoch zotavovania. Hoci sa to na začiatku môže zdať dosť striktné, rutina je dôležitá z viacerých dôvodov:
- Pravidelnosť jedenia liečbu z dlhodobého hľadiska uľahčuje. Ak vaše dieťa zje tri hlavné jedlá a tri snacky za jeden deň, je ľahšie to urobiť aj nasledujúci deň, zatiaľ čo ak sa jedlá ako olovrant/desiata vynechajú v jeden deň, bude pre vaše dieťa ťažšie vrátiť sa k pravidelnému stravovaniu v ďalší deň.
- Pravidelné jedenie tiež zaisťuje, že medzi jedlami nie sú dlhé prestávky. To znamená, že vaše dieťa nebude zažívať intenzívny hlad, ktorý môže vyvolať pocity paniky a myšlienky spojené s poruchou príjmu potravy. To pomáha znížiť riziko vynechávania jedál, ale aj nutkanie na prejedanie a následné zvracanie. Zároveň pravidelné jedenie pomáha prinavrátiť dieťaťu uvedomovanie si prirodzených signálov hladu a sýtosti.
- Zavedenie rutiny okolo jedál tiež pomáha vášmu dieťaťu vidieť, že jedlo a jeho pocity môžu byť oddelené. Umožňuje mu zažívať dobré aj zlé dni a, keďže je jedlo súčasťou dňa bez ohľadu na to, aký deň práve prežíva, môže sa začať učiť, že to, ako sa cíti, nezávisí od toho, čo zje.
- Hoci sa rutina môže zdať na začiatku prísna, časom bude vaše dieťa schopné robiť v nej malé zmeny a robiť viac vlastných rozhodnutí. Jedenie sa tak, ako bude zotavenie postupovať stane flexibilnejším.
Čo hovoriť a čo nehovoriť pri jedle?
Nesústreďte sa v rozhovoroch iba na tému jedla a poruchy príjmu potravy. Na druhej strane však neprestávajte vyjadrovať svoju vlastnú radosť z jedla, komplimenty ohľadom varenia, alebo hovoriť o svojom zážitku z jedla napr. čo vám chutí aj čo vám nechutí.
Vyhnite sa komentovaniu kalorickej hodnoty jedál, veľkosti porcií alebo súvislosti jedla s priberaním alebo chudnutím.
Snažte sa o to, aby sa celá pozornosť nesústredila iba na dieťa s poruchou príjmu potravy. Práve naopak, rozhovormi na rôzne témy sa snažte čas jedenia odľahčiť, spríjemniť a poskytnúť tak svojmu dieťaťu možnosť odpútať sa od myšlienok ochorenia.
Ak vidíte, že vaše dieťa prežíva úzkosť alebo vám hovorí o svojich obavách, uistite ho, že rozumiete, že môže byť pre neho ťažké najesť sa. Uistite ho tiež, že ste tam, aby ste mu pomohli bojovať proti myšlienkam, ktoré mu zakazujú jesť.
Aké reakcie a správanie od dieťaťa očakávať a ako mu (aj sebe) pomôcť ich zvládnuť?
- Slzy a hnev. Vaše dieťa sa pravdepodobne veľmi snaží jesť normálne, čo v jeho mysli vytvára vnútorný konflikt s pravidlami a myšlienkami spojenými s poruchou príjmu potravy. Toto často vedie k silnej úzkosti sprevádzanej plačom či hnevom. Je preto dôležité, aby Vaše dieťa malo priestor nahlas hovoriť o myšlienkach, ktoré má v hlave a dostalo tak tento konflikt von, kde je možné uvidieť ho jasnejšie a hľadať riešenia alebo uistiť sa v správnych rozhodnutiach.
- Strach je pravdepodobne prevažujúcim pocitom, ktorý bude Vaše dieťa pociťovať počas jedál. Kvôli silnému strachu môže dieťa často pôsobiť nahnevane, rozrušene a môže vysloviť aj ubližujúce slová smerom k rodičom či súrodencom. Je preto dôležité, aby ste si ako rodičia pripomínali, že Vaše dieťa to nerobí naschvál a nechce Vám ublížiť.
- Taktiky na oddialenie času jedla alebo vynechanie jedla. Aby sa s tým dalo vyrovnať v počiatočných fázach, je dôležité, aby vaše dieťa pochopilo, že bude musieť zjesť to, čo bolo dohodnuté, a že o tom nemôže vyjednávať. Trpezlivosť zo strany rodiča je veľmi dôležitá, aby to v počiatočných fázach fungovalo.
- „Hranie sa“ s jedlom – napríklad krájanie jedla na menšie kúsky, premiešavanie na tanieri a podobne. Nie je potrebné, aby ste takéto správanie dieťaťu zakazovali, nakoľko to môže byť spôsob, akým vaše dieťa rieši konflikt medzi sebou a myšlienkami spojenými s poruchou príjmu potravy. Buďte však pozorní, aby ste sa uistili, že dohodnuté množstvo jedla sa stále zje.
- Pokusy skryť jedlo namiesto toho, aby ho zjedli.
Čo s tým?
Pokúste preformulovať správanie, ktoré vidíte. Ak sa napríklad vaše dieťa pokúsi skryť jedlo, hovorí vám tým, že má skutočne strach, a že porucha príjmu potravy v jeho hlave sa snaží zabrániť tomu, aby ste ho prinútili jesť. Napríklad namiesto toho, aby ste sa nahnevali, že sa vás dieťa snaží oklamať, vyjadrite pochopenie, že pre neho teraz môže byť ťažké neposlúchnuť myšlienky alebo hlas ochorenia, a spýtajte sa, ako mu môžete pomôcť, aby to pre neho bolo ľahšie. Pokúste sa dieťa neobviňovať, nevyčítať mu jeho správanie avšak nezabúdajte ani na svoje hranice.
Pre odkomunikovanie vašich pocitov využívajte tzv. JA výroky, teda zamerajte sa na to, ako sa cítite vy, keď na vás dieťa prehovára hlasom PPP a vyjadrite záujem, že napriek tomu, že vás to zraňuje, stále chcete pochopiť, čo sa vám snaží povedať. Ukážte dieťaťu, že vy ste si istí krokmi, ktoré si liečba vyžaduje a nebojíte sa hlasu PPP, ktorý ťahá dieťa preč od liečby a vyžaduje si kompromisy.
Kým čakáte na odbornú pomoc, nemusíte byť na to sami
Zotavovanie z poruchy príjmu potravy je dlhodobý proces. Ako rodič sa môžete cítiť vyčerpane alebo bezradne, najmä ak ešte nemáte odbornú pomoc. Už len tým, že sa snažíte porozumieť a vytvoriť doma stabilné prostredie, však robíte dôležitý krok. Nemusíte byť dokonalí, dôležité je vytrvať. V tomto období však nie ste odkázaní len na vlastné sily. Aj bez formálnej diagnózy alebo prebiehajúcej liečby môžete využiť niektoré z našich podporných služieb, ktoré vám pomôžu zorientovať sa, získať nástroje a cítiť sa menej osamelo – napríklad podporné poradenstvo pre rodičov, konzultácie s odborníčkami alebo terapeutickú skupinu pre rodičov.
Sme tu pre vás aj na linke pomoci – chat 📱 www.chutzit.sk, linka pomoci 📞 0800 221 080, mailová poradna 📩 .
Zdroje:
Bodywhys. (n.d.). Eating disorders – A guide for families: Supporting, coping, understanding treatment and recovery. https://www.bodywhys.ie/supporting-someone/resource-for-parents/
Tento obsah vznikol v spolupráci s Magistrátom mesta Bratislava v rámci projektu, ktorého cieľom je podporiť dostupnosť psychologického poradenstva pre ľudí s narušeným vzťahom k jedlu, poruchami príjmu potravy a súvisiacimi ťažkosťami na území hlavného mesta.
