Chuť žiť

Facebook Instagram Youtube
chut-zit
Menu
Chcem podporiť

Bezplatná linka pomoci → 0800 221 080   PONDELOK – PIATOK 10:00-18:00

Bezplatná linka pomoci → 0800 221 080: PO až PI 10:00-18:00

 
Podporte nás

ADHD ako rizikový faktor porúch príjmu potravy a ich vzájomné prepojenia

Pridajte Komentár / Od /

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchy príjmu potravy (PPP) sú dve odlišné diagnózy, ktoré sa u niektorých ľudí môžu vzájomne prelínať a ovplyvňovať ich každodenný život. Ľudia s ADHD sa môžu stretávať s impulzívnosťou, výkyvmi nálad, ťažkosťami v ovládaní emócií či organizácii bežných úloh, a práve tieto veci môžu súvisieť s väčším rizikom vzniku porúch príjmu potravy. Zároveň sa stáva, že ADHD, najmä u dievčat a žien, zostáva dlho nepovšimnuté, najmä ak sa neprejavuje typickou „hyperaktivitou“.  Cieľom tohto článku je stručne vysvetliť prepojenie medzi ADHD a PPP a upozorniť na jeho význam pre správnu diagnostiku a liečbu.

V článku sa dočítate:

  1. Čo sú poruchy príjmu potravy (PPP) a Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD)
  2. Aké sú spoločné mechanizmy PPP a ADHD
  3. Komorbidita ADHD a PPP
  4. Diagnostika
  5. Liečba

Poruchy príjmu potravy (PPP) a Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD)

PPP predstavujú závažné psychiatrické ochorenia s komplexnou etiopatogenézou. Zahŕňajú diagnózy ako mentálna anorexia (anorexia nervosa), mentálna bulímia (bulimia nervosa) a záchvatové prejedanie (binge eating disorder), pričom ich spoločným menovateľom je maladaptívny vzťah k jedlu, telu a hmotnosti. Významne prispievajú k morbidite a mortalite, pričom mentálna anorexia vykazuje druhú najvyššiu mortalitu zo všetkých duševných porúch. Ďalej medzi PPP radíme vyhýbavú/reštriktívnu poruchu príjmu potravy (Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder), kedy je taktiež prítomné malaptívne správanie a vzťah k jedlu, avšak nie k telu a hmotnosti.

Existuje silná korelácia medzi ADHD a PPP. U pacientov s ADHD bola zaznamenaná vyššia prevalencia impulzívneho stravovacieho správania, emočného jedenia a problémov s reguláciou príjmu potravy3. Tieto zistenia poukazujú na to, že ADHD môže výrazne ovplyvniť správanie súvisiace s jedlom, čo zvyšuje riziko vzniku rôznych PPP. Vzájomná súvislosť ADHD a PPP má dôležité klinické implikácie pre skríning, diagnostiku a liečbu pacientov, keďže jedinci s touto komorbiditou môžu vykazovať odlišný priebeh, prognózu a odpoveď na liečebné intervencie v porovnaní s pacientmi, ktorí trpia len jednou z týchto porúch6.

Prevalencia ADHD sa odhaduje na 5–7 % v detskej a 2,5–4 % v dospelej populácii1,7 . Viaceré štúdie preukazujú silnú koreláciu medzi ADHD a PPP, najmä v prípadoch záchvatového prejedania (BED) a bulímie (BN). Pacienti s ADHD často vykazujú impulzívne stravovacie správanie, emočné jedenie a problémy s reguláciou príjmu potravy8. U detí s ARFID sa v niektorých štúdiách vyskytuje ADHD až u 28 % 13. Komorbidita je u dievčat častejšia než sa predpokladalo – kvôli často nediagnostikovanému ADHD u dievčat.

Spoločné mechanizmy PPP a ADHD

ADHD a poruchy príjmu potravy (PPP) majú medzi sebou viaceré klinické prepojenia, ktoré sa prejavujú v podobných mechanizmoch a symptómoch. Porozumenie týmto spoločným znakom pomáha lepšie diagnostikovať a cielene liečiť oba problémy. V nasledujúcej tabuľke nájdete prehľad kľúčových oblastí, v ktorých sa symptómy ADHD a PPP vzájomne ovplyvňujú, ako aj ďalšie významné súvislosti, ktoré môžu komplikovať priebeh ochorení a ich liečbu.

Ďaľšie významné kľúčové prepojenia ADHD a PPP

    • Dopamínová dysregulácia – obe poruchy súvisia s narušenou aktivitou dopaminergného systému,
    • Komorbídne poruchy nálady a úzkostné poruchy – zhoršujú priebeh oboch diagnóz.
    • Alexytýmia – mnoho osôb s ADHD vykazuje známky alexytýmie – zníženú schopnosť rozpoznať, pomenovať a spracovať vlastné emócie 14. Alexytýmia je bežná aj u ľudí s PPP (najmä bulímia, BED), kde sa jedlo využíva ako regulátor emócií, ktoré si človek neuvedomuje alebo nevie spracovať. U pacientov s ADHD a PPP sa preto často stretávame s ťažkosťami v afektívnej regulácii, zamenením telesných a emocionálnych signálov (napr. napätie = hlad), nízkou introspektívnou kapacitou – čo sťažuje terapeutický pokrok. 

Komorbidita ADHD a PPP

ADHD a PPP môžu byť u človeka prítomné súčasne. ADHD môže predisponovať k vzniku PPP. Táto komorbidita má výrazné klinické dôsledky, pretože ovplyvňuje priebeh, prognózu a odpoveď na liečbu v porovnaní s pacientmi, ktorí trpia len jednou z porúch. Pre ľudí, ktorí bojujú s ADHD, sa jedlo môže stať spôsobom samoliečby prisluchajúcich symptómov alebo aj prostriedkom kontroly v prostredí, ktoré sa im môže javiť ako chaotické alebo nevyvážené 12.

Diagnostika

Systematické vyšetrenie ADHD u ľudí s PPP, najmä ak sa objavuje impulzívne správanie alebo problémy s liečbou, pomáha lepšie pochopiť a riešiť celkový zdravotný stav. Rovnako treba sledovať príznaky porúch príjmu potravy u pacientov s ADHD, najmä pri ťažkostiach s jedlom či telesným vnímaním. Pozornosť k týmto súvislostiam umožňuje presnejšiu diagnostiku a efektívnejšiu liečbu, čo môže významne zlepšiť výsledky a kvalitu života pacientov. Vzhľadom na častú komorbiditu je potrebné:

  • Systematický skríning ADHD u pacientov s PPP, najmä pri výskyte impulzívneho správania alebo rezistencii na štandardnú liečbu.
  • Skríning PPP u pacientov s ADHD, najmä ak sa vyskytujú problémy s jedlom, výrazné výkyvy hmotnosti, rigidita v stravovaní alebo dysforická telesná schéma.
  • Mať na pamäti, že symptómy PPP môžu byť prekryté príznakmi ADHD, alebo nesprávne interpretované ako „nezodpovednosť“.
  • Myslieť na to, že deti a dospelí s ADHD často nezapadajú do stereotypov PPP – napr. nemusia mať fixáciu na hmotnosť, ale na senzorickú znášanlivosť.

Včasná identifikácia a liečba psychických a medicínskych komorbidít u ľudí s PPP môže zlepšiť odpoveď na liečbu a celkové výsledky11.

Liečba

Prítomnosť ADHD môže stáť za vznikom PPP, a preto liečba ADHD môže často pomôcť zmierniť príznaky súvisiace s PPP. U dieťaťa alebo dospelého, ktorý zápasí s ADHD, je dôležité zamerať sa na zvládnutie symptómov ADHD, čo následne dokáže zlepšiť účinnosť liečby PPP 12. 

Liečba PPP a ADHD by mala byť komplexná, multidisciplinárna a prispôsobená individuálnym potrebám pacienta. Cieľom je pomôcť ľuďom vyrovnať sa s výzvami, ktoré tieto poruchy prinášajú a zlepšiť ich kvalitu života.

Multidisciplinárny prístup zahŕňa:

  1. Psychoterapia: Psychoterapia je kľúčovou súčasťou liečby PPP aj ADHD. U pacientov s PPP je efektívna najmä terapia, ktorá sa zameriava na zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov a správania, ktoré ovplyvňujú vzťah k jedlu. Pre osoby s ADHD je často vhodná terapia zameraná na zlepšenie organizácie, zvládanie impulzov a rozvoj lepších zručností v oblasti pozornosti.

  2. Farmakoterapia: V prípade ADHD sa často predpisujú lieky, ktoré pomáhajú zlepšiť pozornosť a znížiť hyperaktivitu. U niektorých pacientov môže byť užitočné aj použitie neskorších terapeutických liekov, ktoré pôsobia na neurotransmitery zodpovedné za reguláciu pozornosti a impulzivity. Lieky môžu tiež pomôcť zlepšiť náladu a zvládať emocionálne výkyvy či silnú úzkosť, ktoré sú časté u osôb s PPP.

  3. Nutričná terapia: U pacientov s PPP je nevyhnutné zahrnúť odbornú terapiu zameranú na výživu, ktorá im pomôže obnoviť vyvážený stravovací režim. Nutričný terapeut môže pomôcť pri zostavovaní plánu stravovania, ktorý zohľadní špecifické potreby pacienta. U pacientov s ADHD môže byť užitočná aj podpora pri vytváraní pravidelných stravovacích návykov, čo pomáha stabilizovať hladinu energie a znižovať výkyvy nálady.

  4. Rodinná podpora a poradenstvo: Podpora rodiny a blízkych je nesmierne dôležitá pre úspešnú liečbu PPP aj ADHD. Rodičia alebo partneri/ky môžu byť kľúčovými v procese liečby tým, že poskytnú emocionálnu podporu, pochopenie a pomoc pri implementácii odporúčaní odborníkov. Rodinné poradenstvo môže tiež pomôcť pri zlepšení komunikácie a vzťahov v rodine, čo je často náročné u ľudí s ADHD.

  5. Podpora v rámci komunity/Peer podpora: Rovnako ako pri psychoterapii a rodinnom poradenstve, podpora od rovesníkov a komunít s podobnými skúsenosťami môže byť veľmi užitočná. Skupiny na podporu ľudí s PPP a ADHD poskytujú priestor na zdieľanie skúseností, výmenu tipov a poskytovanie emocionálnej podpory. Peer podpora môže znižovať pocity osamelosti a stigmatizácie, ktoré sa často spájajú s týmito ochoreniami.

  6. Zlepšovanie životného štýlu a zručností: Okrem psychologickej a medicínskej liečby je dôležité zamerať sa aj na zlepšenie životného štýlu. To môže zahŕňať techniky zvládania stresu, relaxačné cvičenia ako je meditácia alebo joga, zlepšenie spánkových návykov a zvýšenie fyzickej aktivity. Tieto zručnosti môžu pomôcť zlepšiť emocionálnu stabilitu a podporiť celkové duševné zdravie.


    Komorbidita medzi ADHD a poruchami príjmu potravy predstavuje významný klinický fenomén s dopadom na diagnostiku, liečbu a dlhodobú prognózu pacientov.     Ak zostane nediagnostikovaná, je spojená s horšou funkčnosťou, nižšou adherenciou k liečbe a vyššou mierou relapsu.

    Z toho dôvodu je kľúčové, aby odborníci pracujúci s pacientmi s PPP systematicky hodnotili aj príznaky ADHD a naopak. Individuálne prispôsobený a multidisciplinárny terapeutický prístup má potenciál výrazne zlepšiť nielen klinický výsledok, ale aj celkovú kvalitu života pacienta.

Zdroje:

Odkazy na odbornú literatúru:
  1. American Psychiatric Association. 2022. What is ADHD?. URL: https://www.psychiatry.org/patients-families/adhd/what-is-adhd#:~:text=Attention-deficit/hyperactivity disorder (ADHD) is one of,in the moment without thought).
  2. Cobbaert, Laurence Bsc(Psych), MPhil(Gender)Ruth Minkov, BPsychSci, MPsych(ClinNeuro), MAPS Dr Maud Achard, MSc, MDiet, PhD,. Neurodivergent people. Eating Disorders Neurodiversity Australia (EDNA). URL: https://nedc.com.au/assets/NEDC-Resources/Others-Resources/EDNA-Information-Sheet-Neurodivergent-People.pdf?2025040309
  3. Cobbaert, L. & Rose, A. (2023). Eating Disorders and Neurodivergence: A Stepped Care
    1. Approach. Eating Disorders Neurodiversity Australia (EDNA). URL: https://nedc.com.au/assets/NEDC-Publications/Eating-Disorders-and-Neurodivergence-A-Stepped-Care-Approach.pdf?2025031714
  4. National Eating Disorders Association. 2025. Eating Disorders and Neurodiversity. URL: https://www.nationaleatingdisorders.org/eating-disorders-neurodiversity/
  5. National Institute of Mental Health (NIH). 2024. Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder (ADHD). https://www.nimh.nih.gov/health/topics/attention-deficit-hyperactivity-disorder-adhd
  6. Nazar BP, Bernardes C, Peachey G, Sergeant J, Mattos P, Treasure J. 2016. The risk of eating disorders comorbid with attention-deficit/hyperactivity disorder: A systematic review and meta-analysis. Int J Eat Disord. 2016 Dec;49(12):1045-1057. doi: 10.1002/eat.22643. Epub 2016 Nov 15. PMID: 27859581. URL: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27859581/
  7. NHS. 2025. ADHD in children and young people. URL: https://www.nhs.uk/conditions/adhd-children-teenagers/
  8. Ptacek R, Stefano GB, Weissenberger S, Akotia D, Raboch J, Papezova H, Domkarova L, Stepankova T, Goetz M. Attention deficit hyperactivity disorder and disordered eating behaviors: links, risks, and challenges faced. Neuropsychiatr Dis Treat. 2016 Mar 3;12:571-9. doi: 10.2147/NDT.S68763. PMID: 27042070; PMCID: PMC4780667.
  9. Svedlund NE, Norring C, Ginsberg Y, von Hausswolff-Juhlin Y. Are treatment results for eating disorders affected by ADHD symptoms? A one-year follow-up of adult females. Eur Eat Disord Rev. 2018 Jul;26(4):337-345. doi: 10.1002/erv.2598. Epub 2018 May 2. PMID: 29717794. 
  10. Panagiota Kaisari, Colin T Dourish, Suzanne Higgs, Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) and disordered eating behaviour: A systematic review and a framework for future research, Clinical Psychology Review, Volume 53, 2017, Pages 109-121, ISSN 0272-7358, https://doi.org/10.1016/j.cpr.2017.03.002.
  11. Hambleton, A., Pepin, G., Le, A. et al. Psychiatric and medical comorbidities of eating disorders: findings from a rapid review of the literature. J Eat Disord 10, 132 (2022). https://doi.org/10.1186/s40337-022-00654-2. URL: https://link.springer.com/article/10.1186/s40337-022-00654-2#citeas
    1.  
  12. Eating disorder hope. 2025. ADHD as a Co-Occurring Disorder with Eating Disorders. URL: https://www.eatingdisorderhope.com/treatment-for-eating-disorders/co-occurring-dual-diagnosis/adhd
  13. Kambanis, P. E., Kuhnle, M. C., Wons, O. B., Jo, J. H., Keshishian, A. C., & Thomas, J. J. 2020. Prevalence and correlates of DSM-5 avoidant/restrictive food intake disorder in a paediatric eating disorder program. Journal of Adolescent Health, 67(1), 102-108. 
  14. Edel, MA., Rudel, A., Hubert, C. et al. 2010. Alexithymia, emotion processing and social anxiety in adults with ADHD. Eur J Med Res 15, 403 (2010). https://doi.org/10.1186/2047-783X-15-9-403

Tento obsah vznikol v spolupráci so spoločnosťou Servier Slovensko v rámci projektu, ktorého cieľom je zlepšiť povedomie a vzdelávanie lekárov v oblasti porúch príjmu potravy a pomôcť im pri ich včasnom rozpoznávaní v praxi.

logo servier

Súvisiace články

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore